MAČINGOVÁ, Božena (†)

MAČINGOVÁ, Božena (†)

[* 2. 6. 1922 v Košiciach – † 23. 11. 2017 v Košiciach]

Božena Mačingová, občianskym menom Etela Božena Čonková, rod. Mačingová, autorka literatúry pre deti a mládež, prozaička, autorka rozhlasových hier a večerníčkov, rozhlasová a televízna dramatička, publicistka, sa narodila 2. júna 1922 v Košiciach. Jej otec bol typografom, pracoval v tlačiarni. Používala pseudonymy Teta Božena, ako ju volali jej čitatelia, ale aj kolegovia a známi, Božena Bourová-Mačingová či Teta Betka. Bola vydatá, mala tri deti, najstarší syn Václav študoval Dečíne a v Odese a stal sa námorným kapitánom, dcéra Dana sa stala novinárkou a syn Peter chirugom.

Štúdiá, zamestnanie, povolanie

Ľudovú a meštiansku školu absolvovala v Košiciach (1933 – 1937). Pracovala ako úradníčka v advokátskej kancelárii (1937 – 1938) v Košiciach. Keď chodila do štvrtej meštianky začala sa vojna. Po maďarskej okupácii južného Slovenska žila v Prešove (od roku 1939) a potom vo Veľkom Šariši, kde sa vydala a mala syna. Neskôr sa vrátila do Košíc (1950), kde pracovala ako úradníčka na oblastnom riaditeľstve Východoslovenských mlynov v Košiciach (1950 – 1952). Na základe ponuky sa zamestnala v košickom rozhlasovom štúdiu Čs. rozhlasu, kde pôsobila  najskôr ako redaktorka vo vysielaní pre mládež (od roku 1952), potom ako dramaturgička a istý čas aj ako vedúca literárno-dramatickej redakcie. Keď v Bratislave centralizovali rozhlas a zrušili jeho košické redakcie, pracovala začas v rozhlase v Bratislave, odkiaľ sa vracala do Košíc. Keďže mala malé deti, hneď, ako sa naskytla príležitosť, vrátila sa naspäť do košického rozhlasu – do redakcie spravodajstva a publicistiky, kde sa venovala aj reportérskej robote, napr. v súvislosti s budovaním Východoslovenských železiarní. Keď si to v Bratislave „rozmysleli“ a začali „kriesiť literárno-dramatickú redakciu“, ktorá sa po čase rozšírila, prešla do nej. Z rozhlasu odišla do dôchodku  (od roku 1982), naďalej žila a tvorila v Košiciach. Bola láskavým, žičlivým človekom, s veľkým záujmom o život a tvorivou osobnosťou. Zomrela 23. novembra 2017 v Košiciach.

Publikačná činnosť

Už v rannom detstve rada čítala a milovala knihy. Jej otec, ktorý pracoval v tlačiarni, nosil domov noviny, v nich ju už ako dieťa zaujímali kresby a písmenká, a tak sa naučila čítať už v predškolskom veku. Ako prvú dostala do daru od mamy knižku Robinson, ktorá sa jej tak veľmi páčila, že je šesťkrát prečítala. V čase života vo Veľkom Šariši začala písať básničky, úvahy, črty a nadviazala kontakty s prešovským rozhlasom košického štúdia. Jej časopisecké začiatky (od roku 1945) a prvé obdobie literárnej tvorby sa spájajú so žánrom zvieracej rozprávky s výchovným zameraním. Debutovala knižkami pre najmenších čitateľov Nezbednosti mravčeka Štipka (1947, reedícia pod názvom Šibalstvá mravčeka Štipka, 1970) a Lapajove dobrodružstvá (1947, prepracované vydanie 1974). Po nich jej vyšli knižné príbehy – takisto pre najmenších – Opička Kuk a medzi ľuďmi a zvieratami (1948), Gaštanko a Gaštaník (1948, prepracované vydanie 1971) a Príhody Ježka Pichliačika a iné rozprávky (1949). V uvedených knižkách sa usilovala prostredníctvom personifikovaných zvieracích hrdinov s cieleným didaktickým zámerom vo vzťahu k prírode vštepovať deťom mravné hodnoty. Pre školopovinné deti napísala dvojdielny román – knižky Bosí hrdinovia (1949, pod menom Božena Bourová-Mačingová) a Plechové srdiečka (1953, preložené do češtiny pod názvom Příběhy Miška Sily, 1953), ktoré zaznamenali výrazný čitateľský úspech. Ide o sociálne ladené príbehy s tematikou života detí, prevažne situovaného do Košíc a na východné Slovensko, v ktorom reagovala na vojnové udalosti a triedne rozdiely v jej rodnom regióne. (Názov druhej knihy je podľa plechového srdiečka, ktoré má hrdina príbehu Miško na retiazke od mamy.) V psychologickej próze zo života súčasných detí Danuška (1962) prostredníctvom príbehu deväťročného dievčatka reagovala na psychosociálny problém slovenskej spoločnosti – citovú frustráciu detí v rodinách poznamenaných manželskou krízou a rozvodom. Úspešná knižka vyšla vo viacerých vydaniach. Pre dospelých napísala poviedkovú knihu Najkrajší dar: Príbehy spod Dargova (1962), ktorá má charakter regionálnej a dokumentárnej literatúry a v ktorej vyrozprávala skutočné príbehy z čias druhej svetovej vojny a oslobodzovania východného Slovenska. Pre dospelých a mládež napísala psychologickú novelu Taký veľký deň (1968), ktorá je sondou do citového sveta dospievajúceho dievčaťa. Jej autobiografická próza pre mládež Betka a  Veterné mesto (1983) nesie znaky citového vyznania zo spomienok i dokumentárneho rozprávania o rodnom meste a jeho povojnovej histórii. Najmenším čitateľom sa po rokoch opäť prihovorila v próze Barborka a jej babka Robotka (1989), v ktorej reaguje na vstup civilizačných vedeckých výdobytkov do vzťahov medzi starými rodičmi a ich vnúčatami. Mládeži venovala dievčenský román My spod Vrabčej skaly (2000, rukopis vznikol ešte v 80. rokoch; vyšiel aj v češtine pod názvom Pod vrabčí skálou, 2001), ktorý je rozprávaním o živote detí v detskom domove a reflektuje aj niektoré aspekty rasovej problematiky. Pokračovanie románu vyšlo v češtine pod názvom  Návrat pod Vrabčí skálu (2003), životné osudy sexuálne zneužívaného  dievčaťa z detského domova autorka rozvinula v intenciách dievčenského románu so šťastným koncom, pritom náznakovo tematizovala celý rad psychologických a sociálnych momentov zo života mládeže.

Rozhlasová činnosť a dramatická tvorba

S rozhlasom začala spolupracovať, v čase keď ešte žila vo Veľkom Šariši (v roku 1948), keď pripravovala rozličné príspevky, ako úvahy a črty, na témy, ktoré si od nej objednávali z košického rozhlasového štúdia v Prešove. Do rozhlasového vysielania sa dostala ako prednášateľka vlastného príspevku náhodou, keď ho priniesla do štúdia, a keďže sa im nedostavila na vysielanie herečka, požiadali ju, aby svoj príspevok predniesla vo vysielaní, ktoré sa vtedy vysielalo iba naživo. Už ako autorka šiestich pôvodných kníh, prijala ponuku v košickom rozhlase pracovať profesionálne (od roku 1952). Najskôr mala na starosti rozhlasové hry pre mládež, nedeľné rozprávky, večerné rozprávky pred spaním, neskôr aj reportáže. V rozhlase pod vplyvom listov od syna, ktorý sa stal námorným kapitánom a písal jej z plavieb po svetových moriach a oceánoch, vytvorila hudobno-slovnú reláciu Vo víre sveta, v prúde času (ktorú vysielalo Rádio Regina ešte v roku 2005).

So svojím rozhlasovým debutom – hrou Čarovný lampáš (1949), ktorá zobrazuje život v baníckom prostredí, vyhrala celoštátnu súťaž rozhlasových hier pre dospelých Čs. rozhlasu v Prahe. Keďže mala v rozhlase na starosti hry pre mládež a rozprávky a nesmela už písať pre mládež, písala rozhlasové hry pre dospelých. Vo svojich  rozhlasových hrách Redaktorka (1960) a Život nie je rieka (1969) sa vyrovnáva s citovým vzťahom k rodnému mestu a východoslovenskému kraju a s drámou osamelej ženy po strate muža vo vojne, v Slovenskom národnom povstaní. V rozhlasovej hre Cesta do neba (1972) stvárnila citový svet mladých ľudí, jeho úskalia a ich dôsledky na ich citový život. Vo veselohre Španielčina (1973) sa zaoberá problémami s rovnoprávnosťou mužov a žien a v satirickej rozhlasovej hre zo súčasnosti  Mamutie metly (1976) pranieruje malomeštiacke maniere vtedajšej spoločnosti. Napísala aj veľa rozhlasových pásem, čŕt a fejtónov. Na námety vlastných kníh napísala televízne večerníčkové seriály Ježko Pichliačik (1976) a Gaštanko a Gaštaník (1978).

V Knižnici pre mládež mesta Košice založila tradíciu podujatia Týždeň detskej knihy (v roku 1955).

Ocenenia a členstvo v združeniach

Za publikačnú literárnu činnosť získala viaceré ocenenia, o. i. dostala Cenu v celoštátnej súťaži Čs. rozhlasu v Prahe za rozhlasovú hru pre dospelých Čarovný lampáš (1949) – z baníckeho prostredia, Cenu za knižné dielo Plechové srdiečka a za celoživotné dielo Cenu mesta Košice (1996). Udelili jej aj Čestné občianstvo mesta Veľký Šariš (1998).

Bola aktívnou členkou Spolku slovenských spisovateľov, Literárneho fondu, členkou Československého (od 1954), neskôr Slovenského syndikátu novinárov.

DIELA

Próza

  • Najkrajší dar: Príbehy spod Darrgova. Ilustroval Ján Hanák. Košice: Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, 1962. 77 s. (viaz.).

Pre deti a mládež – próza

  • Nezbednosti mravčeka Štipka. 1. vyd. Prešov: Nakladateľské družstvo, 1947. 106 s.; Šibalstvá mravčeka Štipka. [Ďalší autori: Agnesa Bakardžieva-Hložníková]. 2. prepr. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1970. 99 s. (viaz.).
  • Lapajove dobrodružstvá. Prešov, 1947; Lapajove dobrodružstvá. Ilustrácie: Eva Janíková. 2. prepr. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1974. 96 s.
  • Gaštanko a Gaštaník. Ilustroval Ján Nemeček. 1. vyd. Prešov: Nakladateľské družstvo,1948. 165 s.; Ilustrovala Jarmila Pavlíčková. Mladé letá, 1971. 221 s. (viaz.).; Gaštanko a Gaštaník. 1978.
  • Opička Kuk a medzi ľuďmi a zvieratami. Prešov: Nakladateľské družstvo, 1948. 185 s.
  • Príhody ježka Pichliača a iné rozprávky. Bratislava, 1949.
  • Bosí hrdinovia. [Božena Bourová-Mačingová] 1. vyd. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1949. 108 s.
  • Plechové srdiečka. Ilustrovla Eva Jiníková. 1. vyd. Bratislava: Východoslovenské vydavateľstvo, 1953. 226 s. (viaz.). Edícia Úsvit.
  • Danuška. Ilustroval Vincent Hložník. 1. vyd. Košice : Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, 1962. 118 s. (viaz.); Ilustr. Ján Hanák. 3. vyd. Východoslovenské vydavateľstvo, 1973. 114 s. (viaz.); Ilustr. Ján Hanák. 4. vyd. Východoslovenské vydavateľstvo, 1978. 114 s. (viaz.); Ilustr. Ján Hanák. 5. vyd. Východoslovenské vydavateľstvo, 1982. 106 s. (viaz.);
  • Taký veľký deň. 1vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1968. 84 s. (viaz.).; 4. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1978. Ján Hanák.; Ján Hanák. 5. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1982. 110 s.
  • Betka a Veterné mesto. 1. vyd. Ilustrovala: Katarína Kemenyová. Východoslovenské vydavateľstvo, 1983. 223 s. (viaz.).
  • Barborka a jej babka Robotka. Ilustrátor: Peter Pollág. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1989. 218 s. ISBN 80-85174-17-0 (viaz.).
  • My spod Vrabčej skaly. [Eduard Szattler]. 1. vyd. Košice: Press Print, 2000. 127 s. ISBN 80-967412-5-X.

Scenáristika – televízia, rozhlas

  • Čarovný lampáš. [rozhlasová hra]. 1949
  • Redaktorka [rozhlasová hra]. 1960.
  • Život nie je rieka. [rozhlasová hra]. [Réžia Martin Hruška; dramaturg Karol Jančošek]. Košice: Čs. rozhlas, štúdio Košice, 1969. 51 min.
  • Španielčina. [rozhlasová veselohra]. 1973.
  • Mamutie metly [rozhlasová veselohra]. Košice: Čs. rozhlas, štúdio Košice, 1976.
  • Gaštanko a Gaštaník. [televízny večerníčkový seriál]. 1978.
  • Ježko Pichliačik. [televízny večerníčkový seriál]. 1976.

PREKLADY DIEL AUTORKY

  • Příběhy Miška Sily. [Z slovenského pôvodného vydania Plechové srdiečka preložil Jiří Binek; Josef Holler]. 1. vyd. Státní nakladatelství dětské knihy, 1953. 290 s.
  • Pod vrabčí skálou. [Zo slovenčiny preložila Anna Štorkánová]. 1. vyd. Líbeznice: Víkend, 2001. 125. s. ISBN 80-7222-185-X. 
  • Návrat pod Vrabčí skálu. [Zo slovenčiny preložila Anna Štorkánová]. 1. vyd. Líbeznice: Víkend, 2003. 123 s. ISBN 80-7222-279-1.

OCENENIA

  • Čestné občianstvo mesta Veľký Šariš (1998)
  • Cena mesta Košice (1997)
  • Cena v celoštátnej súťaži Čs. rozhlasu v Prahe za rozhlasovú hru pre dospelých Čarovný lampáš (1949) – z baníckeho prostredia
  • Cena za knižné dielo Plechové srdiečka

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTORKINOM DIELE, ROZHOVORY

Monografie

  • BRÖSTLOVÁ, Viktória: Božena Mačingová-Čongová: Život a tvorba. [Ďalší autor: Peter Halasz]. 1. vyd. Košice: Mestská knižnica pre mládež, 1972. 28 s. (brož.). Edícia: Metodický materiál pre prácu s deťmi mladšieho veku č. 4/1972.

Recenzie a štúdie v periodikách

  • MAUKŠOVÁ, Fecitas – DOSEDLOVÁ, Eva: Zhovievavosť a konvenčnosť. In: Zlatý máj, č. 24, rok 1980, s. 536 – 539.
  • ŽEMBEROVÁ, Viera: Pohľady na literatúru. Košice, 1978.

Rozhovory

  • Boli sme pri tom: 80 rokov vysielania v spomienkach rozhlasových osobností: Rozhlasové spomienky spisovateľky a rozhlasovej redaktorky Boženy Mačingovej. [Reláciu pripravili: zvukový majster, Peter Vaško, hudobný redaktor: Juraj Hidvégi, redaktorka a autorka relácie: Hana Rodová]. Slovenský rozhlas štúdiu Košice: Redakcia umleckých programov, 2006. In: Rádio Devín [online]. [Citované 29. 5. 2017]. Dostupné na internete: <TU>  a  <TU>.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Personálna bibliografia
  • Božena Mačingová-Čonková: Personálna bibliografia. [Zostavila Elena Kolivošková]. 1. vyd. Košice: Krajská knižnica, 1979. 31 s.
  • Božena Mačingová: Bibliografia knižnej tvorby pre deti s ukážkami. [Zostavila: Erika Sochová]. 1. vyd. Košice: Knižnica pre mládež mesta Košice, 1997. 26 s. ISBN 80-966999-1-1 (brož.).
  • Božena Mačingová: Výberová personálna bibliografia. [Zostavila: Tatiana Klimková; zodp. red.: Peter Halász]. 1. vyd. Košice: Knižnica pre mládež mesta Košice, 2007. 20 s. ISBN 978-80-89161-07-2.
Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky
  • MAČINGOVÁ, Božena. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 494 – 495.
  • MAČINGOVÁ, Božena: prozaička, dramatička, publicistka. In: Slovník slovenských spisovateľov pre deti: M – Ž. [Zostavovateľ, vedecký a výkonný redaktor: Ondrej Sliacky; obálku navrhol: Ľubomír Krátky]. In: Bibiana: Revue o umení pre deti a mládež [online], ročník XI., č. 3 – 4/2004, s. 1. ISNN 1335-7263. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Božena Mačingová. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 1. zv.: A – O.  [Napísal kolektív autorov pod vedením PhDr. Karola Rosenbauma, DrSc.]. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, n. p., 1984, s. 397, 398.  
  • Spisovatelia píšu deťom: [Prierez tvorbou D. Harmanovej, B. Mačingovej a J. Štiavnického]. [Helena Kovaľová]. 1. vyd. Michalovce: Okresná knižnica, 1978.
Profily autorky v periodikách
  • ŠAH: Božena Mačingová – 95. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 6, s. 154.
  • ŠAH: Božena Mačingová – 80. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 6, s. 157 – 158.
Internetové zdroje
  • Božena Mačingová. [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 25. 5. 2017]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Božena Mačingová. In: Videjká aj ťaháky [online]. [Citované 26. 11. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Božena Mačingová. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. [Citované 29. 5. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ceny mesta Košice a primátora ako vyvrcholenie osláv Dňa mesta Košice. In: cassovia.sk [online]. [Citované 29. 5. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Mačingová, Božena. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 29. 5. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Mačingová, Božena. In: ŠVK Košice [online]. [Citované 29. 5. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Mačingová, Božena. In: Univerzitná knižnica Bratislava: Katalóg UKB [online]. [Citované 29. 5. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Rozvedený Slávek Boura: Z jeho života odešla další žena! Nečekaná smrt! In: blesk.cz [online]. [Citované 26. 11. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Slovenská spisovateľka Božena Mačingová jubiluje (TASR). In: Školský servis. Uverejnené: 2. 6 2017. [Citované 26. 7. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Umrela spisovateľka, dramatička, prekladateľka, ale tiež rozhlasová redaktorka Božena Mačingová. In: Facebook: Rádio Devín [online]. Uverejnené: 24. 11. 2017 [Citované 26. 11. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Veľký Šariš: Čestné občianstvo: Božena Mačingová, slovenská spisovateľka.  In: LeParisien [online]. [Citované 26. 11. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Vo veku 95 rokov sa uzavrel život Boženy Mačingovej. In: Rádio Devín [online]. Uverejnené: 24. 11. 2017 [Citované 26. 11. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Zomrela autorka literatúry pre deti a mládež Božena Čonková-Mačingová (TASR). Uverejnené: 24. 11. 2017. [Citované 26. 11. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Život nie je rieka (Život není řeka, 1968). In: Panáček v říši mluveného slova: stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec [online]. [Citované 26. 11. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.