ŠABÍK, Vincent

[* 17. 9. 1937 Červený Hrádok (okres Zlaté Moravce)]

Vincent Šabík, prof. PhDr., CSc., literárny vedec, estetik, teoretik, kritik, esejista, kulturológ, germanista, prekladateľ, sa narodil 17. septembra 1937 v tekovskej obci Červený Hrádok v murársko-roľníckej rodine.

Do základnej školy chodil v rodisku, kde vyrastal, a v Malých Vozokanoch. Vyštudoval Jedenásťročnú strednú školu v Zlatých Moravciach, dnešné Gymnázium Janka Kráľa, kde aj maturoval (1955). Absolvoval odbor slovenský jazyk a literatúra – nemecký jazyk a literatúra na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (1955 – 1959), odbor nemecký jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1973 absolvoval rigoróznu skúšku a získal pedagogický titul doktor filozofie (PhDr.) na FF UK v Bratislave. Vedeckú hodnosť kandidáta vied o umení (CSc.) obhájil roku 1992 dizertačnou prácou Skúmanie recepcie literatúry na FF UK v Bratislave. Pedagogickú hodnosť docenta teórie a dejín slovenskej literatúry (doc.) dosiahol habilitačnou prácou roku 1995 Kritické chápanie v literatúre na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, ktorej základom je hermeneutická orientácia. V roku 2001 sa inauguroval na profesora (prof.) na FF UKF v Nitre s inauguračnou prednáškou Estetická hermeneutika zmyslu a na základe návrhu Vedeckej rady UKF v Nitre ho v roku 2002 vymenoval prezident SR Rudolf Schuster za profesora v odbore teórie a dejiny slovenskej literatúry.

Pracoval v Ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied ako odborný pracovník v odbore vedeckých informácií a bibliografie (1959 – 1965). V novozaloženej Revue svetovej literatúry pracoval (1966 – 1970) ako redaktor, zástupca šéfredaktora a šéfredaktor (1969 – 1970). Časopis významne prispieval k uvádzaniu slovenskej literatúry do európskych a svetových kontextov, zoznamovaniu sa slovenských spisovateľov s novými dielami zahraničnej literatúry a najmä podporoval slovenský umelecký a literárnovedný preklad. Popri redakčnej činnosti pôsobil aj vo funkcii tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov (1969 – 1970), v ktorej sa pričinil o federalizáciu bývalého Zväzu československých spisovateľov, t. j. o vznik samostatnej organizácie slovenských spisovateľov. Bol riaditeľom (1970 – 1973) a šéfredaktorom (1974) vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V rokoch 1974 – 1986 pracoval na generálnom riaditeľstve Slovenského ústredia knižnej kultúry ako odborný pracovník, kde vypracoval dlhodobé projekty Zlatý fond slovenskej literatúry a Zlatý fond svetovej literatúry. V rokoch 1986 – 1990 bol riaditeľom Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave. V rokoch 1988 – 1990 bol zároveň šéfredaktorom Literárneho týždenníka, orgánu Zväzu slovenských spisovateľov, od 12. januára 1990 časopisu Spolku slovenských spisovateľov, ktorý založil a ktorého prvé číslo vyšlo 21. septembra 1988. Časopis pod jeho vedením – okrem toho, že šíril autentické hodnoty slovenskej pôvodnej literatúry, umenia a kultúry, ale i českej a domácej menšinovej, európskej a svetovej literatúry a kultúry – sa pred novembrom 1989 ako máloktoré vtedajšie médium nezameniteľným spôsobom zasadzoval za demokratizáciu a humanizáciu spoločenského života, napĺňanie práv občanov na informovanosť, ochranu životného prostredia, ako aj o riešenie otázok národnej identity a suverenizácie Slovenska v duchu dodnes platných demokratických európskych štandardov, vrátane otázky návratu pôvodného slovenského znaku do vtedajšej štátnej heraldickej symboliky, na svojich stránkach odvážne navracal do slovenskej kultúry aj spisovateľov a umelcov, ktorí boli bývalým režimom politicky proskribovaní v období normalizácie či v dôsledku svojho náboženského alebo iného presvedčenia; bol prvým médiom v celej bývalej Česko-slovenskej republike, ktoré uverejnilo vyhlásenie Verejnosti proti násiliu s deklarovaným podporným postojom redakcie, podporovalo všetky demokratizačné úsilia VPN a ako časopis slovenských spisovateľov sa stalo platformou transformácie spoločnosti, suverenizácie Slovenskej republiky a jej kultúrneho a občianskej vedomia. V roku 1991 sa vrátil do Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave, kde pôsobil ako vedecký pracovník, do jeho zániku. Potom pracoval v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie Pedagogickej fakulty (od roku 1992) a na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (od roku 1996), kde sa popri vedeckej práci (vlastný program receptívnej hermeneutiky) venoval prednáškam (špeciálne estetické koncepcie) a istý čas vypomáhal aj na katedre germanistiky. V roku 2009 odišiel do dôchodku. V súčasnosti je členom redakcie Literárneho týždenníka. Žije v Bratislave.

V slovenskom literárnom a kultúrnom živote je prítomný od začiatku 60. rokov, publikuje články, recenzie, štúdie a eseje o slovenskej a svetovej, najmä nemeckej literatúre a literárnej vede v časopisoch Slovenské pohľady, Kultúrny život, Romboid, Litteraria, Slovenská literatúra, Literárny týždenník, Revue svetovej literatúry. Už v čase pôsobenia v Ústrednej knižnici SAV publikoval odborné štúdie z vedeckého knihovníctva a viaceré bibliografie z oblasti knihovníctva, dizertačných a habilitačných prác a organizácie vedeckého výskumu. Knižne debutoval publikáciou Indície imaginárneho (1972), do ktorej zahrnul eseje o významných predstaviteľoch súčasnej slovenskej a zahraničnej literatúry. Súborom kritických prác zo 70. rokov je kniha Čítajúci Titus (1982), v ktorej rozvinul receptívny koncept prístupu k novej literatúre. Potvrdzuje ho aj nasledujúca kniha článkov, úvah, esejí a portrétov Literatúra pre súčasníkov (1988). Jeho ďalšia kniha Literárne regenerácie (1998) mapuje diela autorov slovenskej literatúry na prelome rokov 1989 až 1998. Sú v nej sústredené recenzie, štúdie ku knižným vydaniam a ďalšie texty. Kniha Diskurzy o kultúre (2001) je výberom esejí uverejnených od sedemdesiatych rokov, v ktorých reflektuje transformačné procesy kultúry. Estetické myslenie syntetizuje v knihe Diskurzy o estetike (2003) a Estetický človek – Homo aestheticus (2011), v ktorej skúma estetický a tvorivý dispozitív človeka. Podobne reflektuje súvislosti vzdelanosti a politického diania v historických a súčasných spoločenských pohyboch v knihe Intelektuál ako homo politicus (2007). Súčasťou jeho tvorivých aktivít je editorská práca. V 70. rokoch založil edíciu Knižnica Slovenského spisovateľa. Zostavil, štúdiami a portrétmi autorov opatril výbery z diel popredných slovenských a zahraničných autorov, antológie poézie a prózy (Ako vzniká deň: Generácia ´56, antológia slovenskej prózy 60. rokov, Zem pod nohami, antológia angažovanej básnickej tvorby – od Miroslava Válka po Mariána Kováčika – nazvaná podľa debutu Mikuláša Kováča), roku 1969 vydal antológiu slovenskej prózy v nemčine Vespätete Tränen und andere slowakiche Erzählungen (Tűbingen 1969). Edične pripravil na vydanie (1988) knihu rozhovorov Milana Rúfusa Rozhovory so sebou a s tebou I. (z rokov 1965 – 1991), do ktorého napísal doslov Rozhovory básnika ticha, výber z tvorby Milana Rúfusa Óda na radosť a iné básne (2000), v ktorom napísal kapitoly V zrkadle literárnej kritiky a Život a dielo Milan Rúfusa, a záverečný zväzok nebásnických spisov Milana Rúfusa Život básne a báseň života: Úvahy o umení (2002), v ktorom zostavil básnikove úvahy o literatúre a výtvarnom umení a napísal doslov. Ako germanista uvádzal mnohých súčasných a klasických autorov nemeckej jazykovej oblasti štúdiami a prekladmi uverejňovanými v literárnych časopisoch a knižne. Výberová personálna bibliografia Vincenta Šabíka (2002) uvádza vyše 500 bibliografických jednotiek.

Je nositeľom viacerých významných ocenení za svoje dielo a celoživotnú tvorbu, vrátane najvýznamnejšieho ocenenia za prekladateľskú činnosť, ktoré udeľuje Literárny fond – Ceny Jána Holého (1985), viacerých prémií Literárneho fondu – za pôvodnú tvorbu za rok 2001 (2002), za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2003 (2004, 2008, 2011), Ceny Štefan Krčméryho za výnimočný vklad do slovenskej literárnej kritiky a pomoc pri profilovaní modernej tváre časopisu Slovenské pohľady (1995), Pocty ministra kultúry SR za brilantné literárnokritické eseje a za zakladateľský prínos pri formovaní modernej slovenskej štátnosti (1997) či Pocty Alexandra Matušku za významný prínos do literárnej vedy a dlhoročnú literárnokritickú reflexiu slovenskej literatúry, ktorú mu udelil a odovzdal minister kultúry Slovenskej republiky (1997), Mimoriadnej ceny Spolku slovenských spisovateľov a Literárneho týždenníka zakladateľovi a prvému šéfredaktorovi Literárneho týždenníka Vincentovi Šabíkovi za tvorivú a organizačnú činnosť pri zakladaní časopisu, za vytvorenie a uvedenie jeho koncepcie do života, ktorá predurčila tvár Literárneho týždenníka na celé štvrťstoročie, vďaka čomu sa stal jedinečným mienkotvorivým médiom (2013), Ceny SSS za celoživotné dielo v oblasti literárnej vedy, esejistiky a prekladovej literatúry (2014) či Osobitnej ceny SSS za hodnotový príspevok k reflexii o postavení slovenskej kultúry a literatúry v európskom kontexte a v ére globalizácie, obsiahnutý v esejistickom diele Národná kultúra ako rezonančný priestor (2015) a i.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov.

DIELA

Literárna veda, kritika, eseje

Teória a organizácia vedeckého výskumu. Annostated Bobliography of the Theory and Organization of Scientific Research. Bratislava: SAV, 1962. 103 s.
Indície imaginárneho. [Vybrané eseje]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1972. 240 s.
Čítajúci Titus. [Súbor textov zo 70. rokov]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1982. 360 s.
Az izodalom tudotam. [Preložil László Dósa]. Bratislava: Madách, 1986. 186 s.
Literatúra pre súčasníkov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988. 458 s.
Literárne regenerácie. Bratislava: TypoSet, 1998. 256 s.
Diskurzy o kultúre. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. 427 s.
Diskurzy o estetike. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 650 s.
Intelektuál ako homo politicus. Bratislava: Procom, 2007. 354 s.
Estetický človek – Homo aestheticus. Portréty estetikov. Bratislava: Procom, 2011. 243 s.

Literárna tvorba – preklady

WEHRLI, Max: Základy modernej teórie literatúry. Bratislava: Tatran, 1965.
FRISCH, Max: Volajte ma Gantenbein. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1967.
ALTENBERG, Peter: Extrakty života. Bratislava: Tatran, 1968.
BAMM, Peter: Alexander Veľký alebo premena sveta. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1971.
DAUMANN, Rudolf: Veľký náčelník Dakotov. [Pseud. Vojtech Širický]. Bratislava: Mladé letá, 1973.
SCHOBEROVÁ, Rita: V zajatí jazyka. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1973.
MUSIL, Robert: Tri ženy. Bratislava: Tatran, 1984.
FRISCH, Max: Homo Faber. Bratislava: Smena, 1989.
THOMASOVÁ, Karin: Dejiny výtvarných štýlov 20. storočia. Bratislava: Pallas, 1994.
MAY, Karl: Winnetou 4. Bratislava: Don Bosco, 1997.
RILKE, Rainer Maria: Sonety Orfeovi. [Spolu s Teodorom Križkom]. Bratislava: Daka, 1999.
RAHNER, Karl: Skúsenosť ducha. Prešov: Vaško, 2005.

Editorská činnosť – antológie, výbery

Revue svetovej literatúry. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1965 – 1970.
Nestojte na chodníku (antológia prózy). [výber súčasnej prózy, doslov]. Bratislava: Tatran, 1980. 318 s.
Vespätete Tränen und andere slowakiche Erzählungen [antológia slovenskej poviedky 20. storočia v nemčine]. [Zostavil, s P. Künzlom]. Tübingen: Erdmann Verlag, 1969. 420 s.
Zem pod nohami. [Antológia slovenskej poézie]. Bratislava, 1969.
Ako vzniká deň: Generácia ´56 [antológia slovenskej prózy 60. rokov]. [Zostavil, napísal úvod a portréty spisovateľov]. Bratislava: Tatran, 1970. 324 s.
Knižnica Slovenského spisovateľa. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1970 – 1980. [200 zv.]
Nestojte na chodníku [antológia súčasnej slovenskej prózy]. Bratislava: Tatran, 1980. 318 s.
Literárny týždenník. Časopis Zväzu slovenských spisovateľov. Bratislava: ZSS, 1988 – 1989.
Literárny týždenník. Časopis Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava: SSS, 1990, 2014.
Roman Jakobson: Lingvistická poetika [výber z diela]. Bratislava: Tatran, 1991. 279 s.
Milan Rúfus: Epištoly staré i nové. Bratislava: Národné literárne centrum, 1996. 183 s.
Björnstnerne Björnson: Česť a sláva večnej jari [Aere det evige forar i livet]. [Články a prejavy v politike 1880 – 1920]. Bratislava: Naša Európa, 1998. 172 s.
Milan Rúfus: Rozhovory so sebou a s tebou I. [Z rokov 1965 – 1991]. [Zostavil a napísal doslov]. Bratislava: Národné Literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1998
Milan Rúfus: Rozhovory so sebou a s tebou II. [Zostavil a napísal doslov]. Bratislava: Národné Literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1999.
Milan Rúfus: Óda na radosť a iné básne. [Zostavil a napísal dve záverečné kapitoly]. Bratislava: Perfekt, 2000.
Milan Rúfus: Život básne a báseň života: Úvahy o umení. [Zostavil a napísal doslov]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2002.

OCENENIA

Zlatý čestný odznak knižnej kultúry za dlhoročnú záslužnú prácu vo vydavateľskej činnosti, ktorú mu udelilo Slovenské ústredie knižnej kultúry a odovzdal jeho generálny riaditeľ (1977)
Čestný titul Zaslúžilý pracovník kultúry za dlhoročnú úspešnú prácu v oblasti knižnej kultúry, ktorý mu udelil a odovzdal minister kultúry SSR Miroslav Válek (1980)
Pamätná medaila za zásluhy o rozvoj detskej knihy od vydavateľstva Mladé letá pri príležitosti 30. výročia jeho založenia, ktorú mu odovzdali riaditeľa Dr. R. Móric a šéfredaktor Dr. J. Klaučo (1980)
Prémia Alexandra Matušku za literárnokritickú prácu v Romboide roku 1982, ktorú udelilo Predsedníctvo Zväzu slovenských spisovateľov a odovzdal predseda ZSS Vladimír Mináč a vedúci redaktor Marián Kováčik (1983)
Cena Jána Holého za rok 1984 za preklad diela Robert Musil: Tri ženy (Tatran, 1984), ktorú mu udelili Slovenské ústredie knižnej kultúry a Slovenský literárny fond (1985)
Vydavateľskú cenu za rok 1982 za dielo Čítajúci Titus, ktorú mu udelilo Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ a odovzdal za porotu Vladimír Dudáš a za vydavateľstvo Vojtech Mihálik (1983)
Čestné uznanie a medailu za zásluhy o rozvoj prekladovej tvorby od Slovenského literárneho fondu, ktorú mu odovzdali riaditeľa a predseda výboru (1985)
Vyznamenanie za vynikajúcu prácu – za príkladné pracovné výsledky vo výstavbe socializmu od prezidenta ČSSR, ktorú mu odovzdal minister kultúry SSR Miroslav Válek (1987)
Čestné uznanie a medailu za zásluhy o rozvoj slovenskej literatúry od Slovenského literárneho fondu (1987)
Cena Zväzu slovenských spisovateľov za rok 1988 za knihu Literatúra pre súčasníkov, ktorú prevzal od predsedu Jána Soloviča a tajomníka Ladislava Baleka (1989)
Cena za rok 1989 za umelecký preklad diela Maxa Frischa Homo Faber, ktorú mu udelilo vydavateľstvo Smena a odovzdal riaditeľ vydavateľstva Smena (1990)
Cena Štefana Krčméryho za výnimočný vklad do slovenskej literárnej kritiky a pomoc pri profilovaní modernej tváre časopisu – od redakcie Slovenských pohľadov na literatúru, umenie a život, časopisu Matice slovenskej, pri 150. výročí založenia časopisu, ktorú mu udelili šéfredaktor SP Štefan Moravčík a predseda MS Jozef Markuš (1996)
Pocta ministra kultúry za brilantné literárnokritické eseje a za zakladateľský prínos pri formovaní modernej slovenskej štátnosti, ktorú mu udelil a odovzdal minister kultúry Slovenskej republiky Ivan Hudec (1997)
Pocta Alexandra Matušku za významný prínos do literárnej vedy a dlhoročnú literárnokritickú reflexiu slovenskej literatúry, ktorú mu udelil a odovzdal minister kultúry Slovenskej republiky Ivan Hudec (1997)
Cena Slovenských pohľadov za rok 2000, ktorú mu udelila redakcia a odovzdal šéfredaktor SP Štefan Moravčík (2000)
Prémia za literárnu tvorbu za rok 2001 za dielo Diskurzy o kultúre od Literárneho fondu, výboru Sekcie pre pôvodnú tvorbu, ktorú mu odovzdali riaditeľ fondu, predseda poroty a predseda výboru (2002)
Literárna cena VÚB za rok 2001 za dielo Diskurzy o kultúre, ktorú mu udelilo Predstavenstvo Všeobecnej úverovej banky, a. s., a ktorú mu odovzdali generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva VÚB, a. s., Tomas Spurny a vrchný riaditeľ a člen Predstavenstva VÚB, a. s., Mário Dorsc (2002)
Vianočná cena Matice slovenskej za rok 2002, ktorú mu udelil a odovzdal predseda Matice slovenskej Jozef Markuš, využívajúc láskavú sponzorskú žičlivosť Podielového družstva Slovenské investície (2002)
Pamätná medaila za významný podiel a zásluhy o rozvoj slovenskej vedeckej literatúry, ktorú mu udelil Sprint – vydavateľská, filmová a reklamná agentúra Bratislava, a odovzdal vydavateľ Ing. Ladislav Ondriš (2002)
Literárna cena Slovnaftu za celoživotné hodnotné a podnetné literárnovedecké dielo a mimoriadne prínosnú editorskú i prekladateľskú činnosť s osobitným prihliadnutím na jeho najnovšiu knižnú publikáciu fundamentálneho významu Diskurzy o kultúre, ktorú mu udelili Spolok slovenských spisovateľov a Akciová spoločnosť Slovnaft (2002) a odovzdali prezident akciovej spoločnosti Slovnaft Ing. Slavomír Hatina, Dr. h. c., a predseda Spolku slovenských spisovateľov Mgr. Ján Tužinský, PhD. (2002)
Prémia za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2003 v kategórii spoločenských vied za dielo Diskurzy o estetike od Literárneho fondu, Sekcie pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy, ktorú mu odovzdal riaditeľ LF JUDr. Ladislav Serdahély a predseda výboru sekcie PhDr. Valerián Bystrický, DrSc. (2004)
Prémia Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2007 za knihu Intelektuál ako homo politicus (2008)
Medaila za významný prínos k odbornej profilácii pracoviska FF UKF v Nitre, ktorú mu udelila dekanka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína filozofa v Nitre prof. PaedDr. Zdenka Gadušová, CSc. (2008)
Výročná cena Slovenských pohľadov za rok 2008 za literárnu kritiku a históriu (2008)
Prémia Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2011 v kategórii spoločenských vied za dielo Homo Aesteticus (2012), ktorú mu udelil Sekcia LF pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy – JUDr. Ladislav Serdahély, riaditeľ LF, a PhDr. Valerián Bystrický, DrSc., predseda výboru sekcie
Cena dvadsaťročia Matice slovenskej za dlhodobú spoluprácu s Maticou slovenskou a za spoluprácu so Slovenskými pohľadmi, ktorú mu udelil Ing. Marián Tkáč, PhD. (2013)
Pamätná medaila pri príležitosti 20. výročia vzniku fakulty, ktorú mu udelil dekan Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína filozofa v Nitre prof. PaedDr. Bernard Garaj, CSc. (2013)
Cena Literárneho týždenníka za najlepšiu kultúrnohistorickú esej v roku 2013 s názvom Konštituovať celistvé vedomie slovenského občana, venovanú 25. výročiu založenia Literárneho týždenníka, jeho historickému významu a poslaniu v minulosti i súčasnosti (2013)
Mimoriadna cena Spolku slovenských spisovateľov a Literárneho týždenníka zakladateľovi a prvému šéfredaktorovi Literárneho týždenníka za tvorivú a organizačnú činnosť pri zakladaní časopisu, za vytvorenie a uvedenie jeho koncepcie do života, ktorá predurčila tvár Literárneho týždenníka na celé štvrťstoročie, vďaka čomu sa stal jedinečným mienkotvorivým médiom (2013)
Cena Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo v oblasti literárnej vedy, esejistiky a prekladovej literatúry (2014)
Osobitná cena Spolku slovenských spisovateľov za hodnotový príspevok k reflexii o postavení slovenskej kultúry a literatúry v európskom kontexte a v ére globalizácie, obsiahnutý v esejistickom diele Národná kultúra ako rezonančný priestor (2015)

BIOGRAFIA A BIBLIOGRAFIA AUTORA

Personálna bibliografia

Výberová personálna bibliografia Vincenta Šabíka. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2002.

Monografie, zborníky

Medzi literatúrou, umením a kultúrou. [Zborník z kolokvia o živote a diele Vincenta Šabíka]. [Editor doc. PhDr. Jozef Leikert, PhD.]. 344 s. Nitra: Kulturologická spoločnosť v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, 2008.

Slovníky, encyklopédie

MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. doplnené, opravené a rozšírené vydanie. 576 s. Bratislava – Martin: Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica, 2008. S. 450 – 451.
MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. S. 430 – 431.
MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005.
MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: nakladateľstvo LIBRI, 1999. S. 419 – 420.

Internetové zdroje o autorovi

Vincent Šabík [online]. In: LIC. [Citované 5. 9. 2014.] Internet: TU.
Vincent Šabík [online]. In: Vydavateľstvo Formát. [Citované 5. 9. 2014.] Internet: TU.

AUTORIZÁCIA

CIFRA, Štefan: ŠABÍK, Vincent: heslo – autorizácia (biografia, bibliografia, ocenenia a i.) [online]. E-mail od: literarny.tyzdennik@gmail.com, 09. 11. 2014 [autorizoval V. Šabík 09. 11. 2014]. 6 s. Bratislava: rkp., 2014.