ZÁHRADNÍK, Osvald (†)

ZÁHRADNÍK, Osvald (†)

[* 16. 11. 1932, Veľký Bočkov, v súčasnosti Ukrajina, vtedy Zakarpatská Ukrajina v bývalom Česko-Slovensku – † 16. 8. 2017 v Bratislave]

Osvald Záhradník, slovenský divadelný, rozhlasový a televízny dramatik, prozaik a rozhlasový režisér, organizátor a vedúci pracovník v oblasti divadelného umenia, jeden z najvýznamnejších slovenských divadelných dramatikov v poslednom štvrťstoročí 20. storočia, sa narodil vo Veľkom Bočkove (v súčasnosti Ukrajina, vtedy Zakarpatská Ukrajina v bývalom Česko-Slovensku).

Mladosť a štúdiá

O. Záhradník sa narodil v rodine mlynárskeho robotníka. Obaja rodičia bolo Slováci – matka pochádzal zo slovenskej obce Čerín, otec z Cinobane. Do Bočkova prišli v čase hospodárskej krízy za prácou (1932), na pozvanie otcovej sestry, za prácou. Otec bol skladníkom v chemickom sklade.  O. záhradník mal o sedem rokov staršiu sestru Soničku. V roku 1939 sa vrátili na dnešné Slovensko utečeneckým vlakom.

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, vo Svite sa vyučil za elektrotechnika (1951). Po maturite absolvoval odbory filozofia a psychológia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (poromoval 1957).

Povolanie

Pôsobil ako metodik a dramaturg Koncertnej agentúry v Prahe (1957 – 1961). Bol režisérom Česko-slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici  (1961 – 1971) a neskôr vedúcim redaktorom kultúrnej rubriky Česko-slovenského rozhlasu v Bratislave (1971 – 1973). Pôsobil aj na Ministerstve kultúry SSR ako vedúci divadelného oddelenia (1973 – 1976), za éry ministra Miroslava Válka, kam prišiel z Banskej Bystrice na odporučenie vedúceho tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov Jána Soloviča. Bol umeleckým šéfom Činohry SND (1976 – 1979). Po odchode zo SND sa venoval práci vo Zväze slovenských dramatických umelcov (ZSDU), kde bol vedúcim ideovo-tvorivého odboru (1979 – 1987), neskôr tajomníkom a predsedom ZSDU (1987 – 1990). Potom bol pracovníkom Slovenskej literárnej agentúry LITA (1990 – 1991) v Bratislave. Od roku 1991 pôsobil ako dramatik v slobodnom povolaní.

Literárna tvorba a publikačná činnosť

Na začiatku svojej literárnej činnosti uverejňoval krátke prozaické state v novinách a časopisoch ako Rudé právo, Pravda, Práca, Nové slovo, Smer, Rozhlas, Mladá tvorba, Film a divadlo a mnohých ďalších. Do  literatúry vstupoval na začiatku 50. rokov, od 1967 začal písať rozhlasové a potom televízne hry.

Bol autorom rozhlasových hier: Sviatosť naivity (1967), Návrat (1968), Šok (1969), Vidina (1970), Vražda vo Fermiho ústave, Portrét neznámej (obe 1971), Pavučina (1978), Spoločenská záruka (1980), Ruže pre riaditeľa (1982), Adaptačný stres, Veľký odstrel (obe 1984); Rehabilitácia (1991), Andante Soguos, Autostop (1993), Výsluch alebo Čestné slovo fízla, Letenka do Milána (obe 1996), Epitaf pre Filipa I., Objednávka; Cena za omyl (všetky 1998). Bol spoluautorom rozhlasového seriálu Králikovci, vytvoril dramatickú predlohu pre jeho vyše dvadsať dielov. Po televíznych hrách Strecha úniku (1971) a Biely autobus (1972) debutoval mimoriadne úspešnou divadelnou hrou Sólo pre bicie (hodiny), ktorá vyšla knižne (1973). Ďalšie jeho hry: satiricky ladená hra Zurabája alebo Epitaf pre živého (1973), ktorá sa viaže k obdobiu rokov 1944 – 1945, Prekroč svoj tieň (1974), Sonatína pre páva (1976), Návraty (1977, ktorú inscenovali 1984 pod názvom Meno pre Michala) a ktorá je sondou do psychiky ľudí trpiacich vojnovými konfliktmi. Hta Omyl doktora Moresiniho (1983) sa vracia do dôb stredovekej inkvizície. V hrách Prelúdium v mol (1983), Post scriptum (1985),  Polostrovy vianočné (1987) skúma etické problémy súčasníka. Napísal aj hry Čas do brieždenia (1984), Prominenti na úrazovke (1989), Azyl (1994). Jeho hry hrali takmer všetky na Slovensku pôsobiace profesionálne divadlá, ako aj na viacero českých a zahraničných scén. Po roku 1989 v dôsledku kritiky všetkého, čo bolo na Slovensku predtým a súčasne často nekritického, takmer až servilného obdivu k všetkému zo Západu, sa pôvodná dramatická tvorba dostávala na perifériu záujmu a bez ohľadu na jej hodnotu i neutíchajúci divácky záujem, to postihlo aj hry O. Záhradníka. V dôsledku toho, keď sa  zúčastnil na banskobystrickej premiére svojej hry Rozlúčka (2008), na slovenskej scéne sa tak premiéra jeho drámy objavila až po 15 rokoch. Jeho tvorba však prenikla aj na javiská mnohých ďalších krajín, najmä do Ruska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Fínska a iných. Jeho hra Doletíme do Milána mala celosvetovú premiéru r. 2000 v Moskve. V čase, keď slovenské divadlá uvzato a zatvrdilo odmietali uvádzať hry slovenských dramatikov, vrátane v zahraničí najznámejšieho – Osvalda Zahradníka, vtedy Moskovské dramatické divadlo N. V. Gogoľa v réžii Sergeja I. Jašina naštudovalo a uviedlo (v roku 2004) Zahradníkovu hru Letenka do Milána. Napísal päťdielny televízny scenár 39 stupňov v tieni (1976, knižne 1977), ktorý vznikol v réžii Jozefa Palku, televízne hry Passo doble pre infarkt (1981), Vymodelujem more (1984), ktoré reagovali na konflikty súčasníka v rozporuplnej dobe, a i. Výber z jeho diela vyšiel pod názvom Päť súčasných hier (1988). Jeho hry vyšli vo francúzskom a ruskom preklade, pritom na ruských divadelných scénach sa zaradil k najhranejším zahraničným autorom.

Stretnuria s divadlom, úspech Sóla pre bicie (hodiny) i ďalších hier

S divadlom sa stretol už ako sedemročný, keď v hostinci U Horčinov v Radvani nad Hronom videl bábkovú hru o zbojníkovi Rinaldovi Rinaldinim. Ako komparzista hral v Mestských divadlách pražských, v Divadle komédie. V predstavení Liliomfi tancoval, a to dokonca s pani Brodskou, prvou manželkou Vlastimila Brodského Bibou.

Ako autor divadelných hier sa preslávil, keď sa prihlásil do anonymnej súťaže (robil vtedy v rozhlase) s hrou Sólo pre bicie (hodiny), a vyhral. Vtedajší dramaturg SND Anton Kret, povedal, že si vyhradzuje právo uviesť túto hru na prvej scéne. Bolo to v tom čase nevídané, lebo tam sa išlo iba cez krajské divadlá. Režisér Peter Mikulík mal šťastnú ruku – najmä Július Pántik ako hodinár bol neuveriteľný, takisto Viera Strnisková alebo Dušan Tarageľ, ešte mladý chlapec, čerstvý absolvent školy, rovnako Zuzana Kocúriková… Hrou O. Záhraník doniesol na javiská v poetizujúcej podobe najmä svet starších ľudí bilancujúcich svoj život, svet plný ilúzií, krásy i radosti, ktorý konfrontuje so svetom mladej, dravej, necitlivej generácie.

Vo svojich hrách sa O. Zahradník venoval predovšetkým citlivým otázkam nesúladu v medziľudských vzťahoch, konfliktom vyplývajúcim z konania postáv a noriem etiky, niektoré jeho diela majú i detektívnu zápletku. Zaujímala ho aj téma vojny a Slovenského národného povstania. Diváci aj kritika oceňovali predovšetkým Zahradníkovu invenčnosť v citlivom spracovaní tém konfrontácie sveta ilúzií a skutočnosti, sveta starých ľudí a najmladšej generácie. Túto tému reflektoval aj v hre Sólo pre bicie (hodiny), ktorá ho preslávila a ktorú v premiére uviedlo SND (1972). Hra zakrátko „obletela“ nielen takmer všetky domáce  divadlá, ale dostala sa i za hranice. Jedna z najslávnejších inscenácií vznikla vo významnom ruskom divadle MCHATe (1973), kde v réžií O. Jefremova hrali najvýznamnejší herci tohto divadla, pamätníci K. S. Stanislavského. Túto hru okrem MCHAT-u uviedli i ďalšie sovietske ruské divadlá. Po moskovskej premiére uviedli Zahradníkove Sólo v poľských divadlách v Gniezne, Rzesowe,  Koszaline a Zelionej Góre, v Bulharsku v Sofii, Chaskove, Blagojevgrade, v moldavskom Kišiňove, v divadlách v Rumunsku, v Srbsku, vo Fínsku, v Lotyšsku, v Litve ba aj v talianskom Neapole v Teatro Nuovo a hrali ju aj v Budyšíne v lužickosrbskom jazyku. Záznam tejto inscenácie ešte aj dnes vysielajú v Rusku na niekoľkých televíznych kanáloch. O význame tejto inscenácie hry svedčí aj skutočnosť, že pri príležitosti dramatikovho životného jubilea, keď mal 75 rokov, moskovský MCHAT pozval O. Zahradníka a vystrojil mu na scéne divadla pred zaplneným hľadiskom priam impozantnú oslavu (zahrnuli ho záľahou kvetov, ktoré potom on na druhý deň kládol na moskovských cintorínoch na hroby predstaviteľov jednotlivých postáv).

Medzinárodnej úspešným titulom bola aj Zahradníkova hra Sonatína pre páva, ktorú uviedlo päť divadiel v Bulharsku, videli ju aj diváci v Maďarsku a v Akademickom divadle Puškina v Petrohrade (vtedy Leningrade). V Dramatickom divadle v Tule zasa uviedli hru Prelúdium v mol a z jeho hier dostali sa na zahraničné javiská aj Paso doble pre infarkt, Post scriptum, Sonatína pre páva, Polostrovy vianočné.

Ocenenia a členstvo v spolkoch

V roku 2003 prezident SR Rudolf Schuster udelil Osvaldovi Záhradníkovi najvyššie štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj slovenskej dramatickej tvorby. V tom istom roku získal na XVIII. festivale rozhlasovej hry Bojnice 2003 ocenenie v kategórii pôvodná rozhlasová hra 2001 – 2002 pre dospelých za hry Milénium, Pár-nepár, Únos.

Bol členom Zväze slovenských dramatických umelcov a Spolku slovenských spisovateľov.

 

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE, ROZHOVORY

Recenzie a štúdie v periodikách

  • VRBICOVÁ, Eva – ZAHRADNÍK, Osvald: Sólo pre hĺbavého dramatika. (Hovoríme s Osvaldom Zahradníkom). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 10, s. 71 – 76.
  • ŠAH: Osvald Zahradník – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 11, s. 158.

Rozhovory

  • DVOŘÁKOVÁ, Helena: Osvald Zahradník: Nevzdychám, slávu som si užil (rozhovor).  In: Kultúra – Pravda. Uverejnené 12. 3. 2010. Dostupné na interente: <TU>.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • ZÁHRADNÍK, Osvald. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 509, 510.

Internetové zdroje

  • POLÁK, Milan: Osvald ZÁHRADNÍK – Dramatik básnického obrazu a ľudského vnútra: Divadelný tvorca európskeho formátu Osvald Zahradník má osemdesiat rokov. In: SNN [online]. Dostupné na interente: <TU>.
  • Osvald Záhradník. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 1. 5. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Zomrel významný slovenský dra matik Osvald Zahradník. [Izabela Pažítková]. Uverejnené: 17. 8. 2017. In: SND [online]. Dostupné na internete: <TU>.