PROGRAMOVÉ NÁVRHY A POŽIADAVKY Kongresu slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou
Trenčianske Teplice 22. a 23. 9. 2016
Účastníci Kongresu slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou (22. a 23. septembra 2016 v Trenčianskych Tepliciach), ktorí sa prihlásili k odkazu pamätného trenčianskoteplického kongresu z roku 1936 a spolu so zahraničnými hosťami – spisovateľmi z dvanástich európskych krajín prijali Spoločný prejav, korešpondujúci aj s obsahovým zameraním slovenského predsedníctva Rady EÚ (SK PRES), navrhujú po dôkladnej analýze prijať primerané legislatívne úpravy a exekutívne opatrenia, ktoré pokladajú za dôležité najmä preto, že súčasný sociálny status slovenského spisovateľa nezodpovedá spoločenskému poslaniu slovenskej pôvodnej a kvalitnej prekladovej literatúry i našich tradičných literárnych, umeleckých a kultúrnospoločenských časopisov ako priestoru pre tvorbu a šírenie autentických hodnôt a reflexií našej spoločnosti. A to tak pod vplyvom rozličných (predovšetkým ekonomicko-vydavateľských) faktorov, negatívneho vplyvu knižného trhu, masívne šíriaceho brakovú literatúru, ako aj nekorektného postupu zodpovedných inštitúcií. A takisto preto, že systém financovania kultúry v oblasti literárnej tvorby, knižnej a časopiseckej kultúry i literárno-kultúrnych aktivít pokladajú – aj napriek ustanoveniu Fondu na podporu umenia – za nedostatočne komplexný.
Účastníci Kongresu slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou (Trenčianske Teplice 22. a 23. 9. 2016), ktorého usporiadateľmi boli: Spolok slovenských spisovateľov v spolupráci so Slovenským centrom PEN, Klubom nezávislých spisovateľov, Klubom literatúry faktu, Literárnym fondom, Slovenskou spoločnosťou prekladateľov umeleckej literatúry, Maticou slovenskou, Svetovým združením Slovákov žijúcich v zahraničí, Úniou slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska, Združením vydavateľov a kníhkupcov SR, OZ Bagar (hlavný partner: Fond na podporu umenia v súčinnosti s Mestom Trenčianske Teplice, s podporou Trenčianskeho samosprávneho kraja, pod značkou SK PRES a pod záštitou premiéra SR), prijali nasledujúce programové návrhy a požiadavky:
1. INŠTITUCIONÁLNE FORMY PODPORY LITERÁRNEJ TVORBY
1.1 Účastníci Kongresu slovenských spisovateľov (ďalej účastníci) žiadajú nastaviť systém Fondu na podporu umenia (FPU) tak, aby oblasť slovenskej pôvodnej a kvalitnej prekladovej knihy, ako aj oblasť tradičných hodnotových literárnych, umeleckých a kultúrnospoločenských časopisov (ďalej len časopisy) mali proporčnejšie a kvalifikovanejšie zastúpenie a podporu v riadení FPU i činnosti jeho odborných komisií. Pri tvorbe rozpočtu v rezorte kultúry a FPU pokladajú za nevyhnutné zvýšiť objem prostriedkov určených na tvorbu a vydávanie pôvodných a prekladových kníh a časopisov. Zároveň žiadajú odstrániť súčasné administratívno-byrokratické bariéry, ktoré sťažujú dostupnosť grantov, zjednodušiť ich poskytovanie a prideľovať ich načas, vždy do konca roka pred obdobím, na ktoré sú poskytnuté. Žiadajú FPU, aby zastavil trend, ktorým sa granty sofistikovaným spôsobom postupne menia na pôžičky, a takisto žiadajú, aby FPU opäť akceptoval režijné vydavateľské náklady ako vklad vydavateľa do realizácie knihy.
1.2 Účastníci žiadajú do grantového systému FPU opätovne zaradiť oblasť spoločenskovednej a umenovednej literatúry, ktorá bola v predchádzajúcom štátnom programe podpory kultúry zahrnutá. Takisto žiadajú, aby doň FPU zaradil samostatnú oblasť regionálnej kultúrno-historickej a povesťovej literatúry a osobitnú formu podpory pre regionálny literárny život, literárne podujatia v jednotlivých krajoch a regiónoch SR, ako aj činnosť literárnych klubov.
1.3 Účastníci žiadajú, aby sa v súvislosti so vznikom FPU nespochybňovala existencia a fungovanie Literárneho fondu (LF), ktorý predstavuje významný nástroj inštitucionálnej podpory literárnej, scenáristickej, publicistickej či novinárskej tvorby v procese vzniku literárneho knižného alebo audiovizuálneho diela. Zachovanie a rozvoj LF v budúcnosti pokladajú za nevyhnutný aj vzhľadom na negatívne skúsenosti niektorých štátov, v ktorých sa narušil tento systém.
1.4 V záujme optimalizácie literárnych procesov, aktivít, dokumentácie a prezentácie živej literatúry, knižnej kultúry, života a diela slovenských spisovateľov i spisovateľov národnostných menšín, najmä preto, že v tejto oblasti si Literárne informačné centrum (LIC) nedostatočne plní svoje poslanie, účastníci žiadajú uskutočniť personálnu a organizačnú transformáciu LIC na Národné literárne centrum (NLC), ktoré bude zastupovať literárne úsilia a výsledky tvorivej činnosti všetkých našich spisovateľov, nielen určitej skupiny spisovateľov, uprednostňovanej na základe osobných vzťahov a kuloárových praktík. Účastníci žiadajú, aby v zriaďovacej listine LIC bolo zakotvené zastúpenie a pôsobenie všetkých profesijných spisovateľských organizácií na Slovensku – ako legitímnych stavovských reprezentantov výraznej väčšiny našich spisovateľov a prekladateľov – v odborných zboroch LIC s prihliadnutím na ich početnosť a reprezentatívnosť; ide najmä o oblasť zahraničných knižných veľtrhov, propagácie slovenskej literatúry, vydávania prekladov slovenskej literatúry v dotačnom systéme SLOLIA i vydávania edičných titulov LIC. V tejto súvislosti žiadajú Ministerstvo kultúry SR (MK SR) perspektívne zvážiť transformáciu LIC, resp. transformovanej inštitúcie NLC na verejnoprávnu inštitúciu s uvedeným zastúpením stavovských spisovateľských združení. Takisto žiadajú, aby kníhkupectvo LIC v Bratislave systematicky zaraďovalo do svojej ponuky aj pôvodnú literárnu a kvalitnú prekladovú knižnú tvorbu vydavateľov, ktorí sa na jej vydávanie špecializujú.
1.5 Účastníci sa kriticky vyjadrujú na margo prezentácie pôvodnej slovenskej literatúry na zahraničných knižných veľtrhoch a iných podobných podujatiach a žiadajú MK SR prijať vo vzťahu k LIC, ktoré podujatia z poverenia štátu zabezpečuje, také opatrenia, aby táto inštitúcia neprezentovala iba skupinové spisovateľské záujmy, ale literárne úsilia a výsledky tvorivej činnosti členov všetkých profesijných spisovateľských organizácií na Slovensku – v úzkej súčinnosti s nimi.
1.6. Účastníci sa zhodli, že je nevyhnutné sfunkčniť, osobitne v hlavnom meste SR Bratislave, reprezentačný priestor na klubovú a prezentačnú literárnu činnosť, revitalizovať Klub slovenských spisovateľov. Zároveň navrhujú na báze sídla spisovateľských organizácií projektovať a realizovať – so zapojením spisovateľov štátov V4, s podporou príslušných európskych fondov – Stredoeurópsky dom literatúry.
2. PODPORA PÔVODNEJ A KVALITNEJ PREKLADOVEJ KNIHY
2.1 Účastníci navrhujú Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) prijať zákon o slovenskej knihe, literárnych, umeleckých a kultúrno-spoločenských časopisoch, ktorý by riešil otázky systematickej podpory našej pôvodnej literárnej a prekladateľskej tvorby, vydávania a šírenia pôvodnej a kvalitnej prekladovej knihy, redakčnej tvorby, vydávania a šírenia tradičných hodnotových literárnych, umeleckých a kultúrnospoločenských časopisov, ako aj status slovenského spisovateľa a prekladateľa.
2.2 V záujme optimálnejšieho financovania kultúry a literatúry účastníci navrhujú NR SR prijať legislatívne nástroje na umožnenie podobných foriem sponzoringu, ako je to napr. v oblasti športu. Účastníci žiadajú zabezpečiť legislatívne zmeny, ktoré umožnia odpočet z dane z príjmu pre sponzoring podporujúci pôvodnú knihu, a to tak v slovenskom jazyku, ako aj v jazykoch národnostných menšín (ďalej pôvodná kniha).
2.3 Účastníci navrhujú NR SR zaviesť nulovú DPH na pôvodnú knihu.
2.4 Účastníci žiadajú zabezpečiť v rámci FPU osobitnú podporu vydávania reedícií klenotov slovenskej klasickej i modernej pôvodnej literatúry už nežijúcich i súčasných spisovateľov. Zároveň žiadajú v rámci FPU podporiť vytváranie podobných edícií, ako bolo Čítanie študujúcej mládeže.
2.5 Účastníci navrhujú rozšíriť systém podpory prekladov súčasných i klasických diel slovenskej literatúry do cudzích jazykov, ktorý zabezpečuje v súčasnosti LIC dotačným systémom SLOLIA, zvýšením jeho dotačnej podpory i vytvorením konzorcia na zabezpečenie jeho edícií.
2.6 Vzhľadom na nedostupnosť pôvodnej slovenskej literatúry v regionálnych, miestnych a školských knižniciach účastníci žiadajú vytvorenie komplexnej grantovej podpory distribučných možností, vrátane knižničného kolektora, takým spôsobom, aby sa zabezpečila podpora šírenia našej pôvodnej knihy formou bezplatného poskytovania určitého množstva kníh ako povinných výtlačkov, ktoré by hradil grantový systém FPU, do všetkých regionálnych, špecializovaných, mestských knižníc a na všetky katedry slovenského jazyka a literatúry na vysokých školách na Slovensku (v množstve cca 300 ks). Zároveň žiadajú, takisto grantovým systémom FPU, umožniť, aby miestne knižnice a školy mohli nakupovať našu pôvodnú knihu za cenovo zvýhodnených podmienok.
2.7 Účastníci navrhujú Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) do odborných komisií na tvorbu učebníc, ako aj určovanie povinnej a odporúčanej literatúry vo väčšej miere zapojiť zástupcov stavovských spisovateľských združení, básnikov, prozaikov a literárnych vedcov a zastaviť trend vylučovania našich autorov pôvodnej literárnej tvorby z nich, uplatňovania jednostranných kritérií preferujúcich len určité skupiny spisovateľov.
2.8 Po analýze stavu kultúry čítania v SR sa účastníci zasadzujú za prijatie Národného programu podpory čítania a v záujme jeho sformulovania poverujú SSS spolu so spoluorganizátormi kongresu vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá by predložila návrhy programu príslušným ústredným orgánom štátu.
2.9 Účastníci žiadajú MK SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (USŽZ) zabezpečiť systém podpory vydávania klasických i súčasných knižných diel slovenských spisovateľov žijúcich v zahraničí, ako aj diel rekapitulujúcich kultúrne a literárne dedičstvo Slovákov v zahraničí.
3. RIEŠENIE SOCIÁLNEHO STATUSU SLOVENSKÉHO SPISOVATEĽA
3.1 Účastníci navrhujú komplexnejšie a v širšej miere riešiť v rámci FPU podporu spisovateľov a prekladateľov vytvorením kategórie profesionálneho spisovateľa v slobodnom povolaní, vrátane sociálneho poistenia a odvodov pre spisovateľa, ktorému bol takýto štatút priznaný. Štipendijnú podporu autora slovenskej pôvodnej a kvalitnej prekladovej literárnej tvorby žiadajú zabezpečiť tak, aby počas štipendia zodpovedala priemernej mzde v národnom hospodárstve.
3.2 Účastníci žiadajú MK SR v koordinácii s MF SR iniciovať legislatívne zmeny a NR SR v zákone zaviesť systém daňových a odvodových úľav pre spisovateľov a prekladateľov kvalitnej literárnej tvorby, keďže nejde o podnikateľov, ale o tvorcov celospoločensky žiaducich duchovných hodnôt. Navrhujú zvážiť prijatie špecifického odvodového a daňového systému pre nekomerčných umelcov, t. j. aby platili alikvotnú časť odvodov a daní, ktorá sa odvíja od ich reálneho príjmu. Takisto žiadajú, aby sa prijali legislatívne opatrenia, na ktorých základe by sa do zápočtových období sociálnej poisťovne zarátaval aj čas potrebný na vytvorenie pôvodných literárnych či prekladových diel, keď autor nedostával náležitú mzdu či dostal len odmenu, ktorá mu neumožňovala platiť odvody.
3.3 Účastníci žiadajú zabezpečiť prostredníctvom FPU garantovanie primeraných autorských honorárov v grantovom systéme FPU, resp. aj legislatívnou úpravou NR SR v celej vydavateľskej praxi, keďže spisovateľ v súčasnom systéme vydavateľskej praxe a knižného trhu je „na chvoste“ a odmena pre tvorcu diela spravidla tvorí najmenšiu položku z nákladov na vydané dielo, ba neraz nebýva ani vyplácaná.
4. PODPORA TRADIČNÝCH HODNOTOVÝCH LITERÁRNYCH UMELECKÝCH A KULTÚRNOSPOLOČENSKÝCH ČASOPISOV
4.1 Vzhľadom na to, že doterajší systém financovania a podpory tradičných hodnotových literárnych, umeleckých a kultúrnospoločenských časopisov (ďalej časopisy) je absolútne nedostatočný, účastníci žiadajú MK SR na základe rokovaní s Ministerstvom financií SR (MF SR) zabezpečiť zmeny rozpočtových pravidiel, aby sa systém dotovania časopisov dal realizovať prostredníctvom FPU nie v jednoročnom, ale v päťročnom cykle, ktorý by vytvoril stabilné zázemie pre tvorbu a vydávanie časopisov, a aby sa tak časopisy nedostávali do závislosti od výsledkov volieb a politických garnitúr podporujúcich tú či onú hodnotovú orientáciu.
4.2 Účastníci žiadajú prostredníctvom FPU systémovo vyriešiť základné podmienky na redakčnú tvorbu časopisov – zmenami rozpočtových pravidiel na základe rokovaní MK SR s MF SR –, a to najmä v oblasti garantovania zodpovedajúceho mzdového zabezpečenia redakcií, vrátane prostriedkov pre vydavateľov na odvody, ako aj materiálno-technického vybavenia redakcií najmä počítačovou a reprodukčnou technikou. Zároveň podporujú metodické zohľadnenie námetov Asociácie kultúrnych časopisov.
4.3 Účastníci navrhujú NR SR zabezpečiť daňové zvýhodnenie vydávania tradičných hodnotových literárnych, umeleckých a kultúrnospoločenských časopisov.
4.4 Účastníci žiadajú zabezpečiť prostredníctvom FPU, resp. aj v koordinácii MK SR s MŠVVaŠ SR systematickú podporu šírenia časopisov do regionálnych, miestnych, školských knižníc a na všetky katedry slovenského jazyka a literatúry na vysokých školách na Slovensku.
4.5 Účastníci žiadajú MK SR v spolupráci s MZVaEZ SR a USŽZ zabezpečiť reálnu systematickú podporu najmä literárnych, ale aj kultúrnych časopisov zahraničných Slovákov v Srbsku, Chorvátsku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Česku i v ďalších štátoch, keďže predstavujú súčasť slovenskej literatúry, kultúry a nezameniteľným spôsobom pomáhajú udržiavať a rozvíjať identitu a kultúru slovenských krajanských enkláv v zahraničí.
5. OBNOVA ZASTÚPENIA PÔVODNEJ LITERATÚRY VO VEREJNOPRÁVNYCH MÉDIÁCH
5.1 Vzhľadom na nedostatočné využívanie pôvodných a kvalitných prekladových diel slovenskej literatúry (ďalej literárnych diel) vo verejnoprávnych médiách účastníci žiadajú NR SR zákonom garantovať systematické tvorivé využívanie literárnych diel v nich, podobne ako to garantuje zákon pri slovenskej piesni v rozhlasových médiách.
5.2 Účastníci žiadajú RTVS do programovej štruktúry Slovenskej televízie začleniť: 1) pravidelnú osobitnú reláciu, ktorá by sa raz za týždeň venovala pôvodnej slovenskej a kvalitnej prekladovej literatúre, vytváranej s dramaturgickou účasťou zástupcov všetkých relevantných spisovateľských združení; 2) pravidelnú reláciu, podobnú, ako bola Nedeľná chvíľku poézie, v ktorej by sa raz za týždeň prezentovala tak naša klasická, ako aj súčasná pôvodná a prekladová poézia; 3) podobnú pravidelnú reláciu čítania z prózy.
5.3 Účastníci žiadajú RTVS obnoviť Literárno-dramatickú redakciu Slovenského rozhlasu, ktorá by systematicky prezentovala diela klasickej i súčasnej pôvodnej i kvalitnej prekladovej literárnej tvorby, predstavovala slovenských spisovateľov, prekladateľov a ich tvorbu, propagovala významné literárne súťaže a podujatia.
5.4 Ú častníci vyzývajú všetky elektronické médiá na Slovensku, aby pri vysielaní filmových, televíznych či rozhlasových diel uvádzali aj spisovateľov – autorov pôvodných literárnych diel, námetov a scenárov, na ktorých tvorivom základe audiovizuálne diela vznikli.
5.5 Účastníci žiadajú vedenie RTVS: a) obnoviť dôsledné používanie názvu Slovenská televízia, ktorý sa neopodstatnene čoraz častejšie zamieňa za skratku RTVS; b) nahradiť terajšiu dvojbodku v logách 1. a 2. programu názvami Slovenská televízia 1 (STV 1) a Slovenská televízia 2 (STV 2); c) uvádzať ako tvorkyňu televíznych relácií, filmov, ďalších programov či dabingu Slovenskú televíziu, ktorá má v oblasti televíznej tvorby najdlhšiu tradíciu na Slovensku a reprezentuje značku, ktorú treba chrániť a rozvíjať. Podobne žiadajú rešpektovať, chrániť a rozvíjať značku Slovenský rozhlas.
6. STAROSTLIVOSŤ O SLOVENČINU VO VEREJNOM PRIESTORE
6.1 Vzhľadom na upadajúci stav prezentácie spisovnej slovenčiny vo verejnom priestore účastníci žiadajú MK SR zabezpečiť podporu jazykového vzdelávania najmä vo verejnoprávnych médiách a kultúrnych inštitúciách.
6.2 Účastníci žiadajú MŠVVaŠ SR prehlbovať formy vzdelávania učiteľov slovenčiny a skvalitňovania výučby spisovného jazyka v celom školskom systéme, a osobitne na prvom stupni základných škôl, kde zároveň navrhujú zvážiť aj začiatok výučby cudzích jazykov u žiakov tak, aby nadväzovala až na kvalitné zvládnutie spisovnej slovenčiny.
6.3 Účastníci žiadajú MK SR o dôslednú kontrolu dodržiavania Zákona o štátnom jazyku SR, ako aj systematickú podporu metodickej a edukačnej činnosti vo všetkých elektronických médiách i vo verejných inštitúciách.
6.4 Účastníci vyzývajú Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV (JÚĽŠ SAV) dôslednejšie chrániť slovenský jazyk a zabezpečovať systematickejšiu starostlivosť oň, najmä v oblasti normotvorných lexikografických publikácií, do ktorých sa dostáva čoraz viac bohemizmov a anglicizmov, bezdôvodne nahrádzajúcich existujúce originálne slovenské slová, ako aj subštandardných výrazov – bez náležitého vyznačenia nevhodnosti ich používania v spisovnej slovenčine. Žiadajú JÚĽŠ SAV, ktorý je nielen vedeckou, ale aj metodickou a normotvornou inštitúciou, aby v otázkach spisovného jazyka neakceptoval jazykové prejavy odporujúce duchu slovenčiny, ktoré šíria najmä elektronické médiá či zavádza redakčná prax novín a časopisov, ktorých jazyková úroveň je neraz veľmi nízka. JÚĽŠ SAV žiadajú vo vedeckej starostlivosti o jazyk nevyužívať pochybné sociologické prístupy vychádzajúce z tzv. frekvenčnej analýzy a neaplikovať ich výsledky v spisovnom jazyku na základe kvantitatívneho výskytu neslovenských slov, frazeologizmov či štylistických väzieb.
6.5 Účastníci žiadajú obnoviť relácie typu pravidelných jazykových okienok najmä v Slovenskom rozhlase, a takisto vhodnými formami v Slovenskej televízii tak, aby RTVS plnila svoje verejné poslanie aj v jazykovej výchove a skultúrňovaní širokých vrstiev občanov Slovenskej republiky.
(Programové návrhy a požiadavky Kongresu slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou 22. a 23. 9. 2016 v Trenčianskych Tepliciach prijali domáci účastníci kongresu a podporili aj jeho zahraniční účastníci.)
Zdroj: Literárny týždenník, ročník XIX, č. 31 – 32 (28. 9. 2016), ISSN 0862-5999, s. 2 a 3.
