LITERÁRNY TÝŽDENNÍK              V OHROZENÍ – ANKETA

Spolok slovenských spisovateľov ako vydavateľ Literárneho týždenníka požiadal Fond na podporu umenia o dotáciu na vydávanie časopisu vo výške minuloročného limitu (viac sa ani nemohlo!) a príslušná komisia Fondu nám priznala menej ako polovičnú dotáciu v porovnaní s rokmi 2014 a 2015, čo sotva postačí na prvý polrok 2016.
Literárny týždenník je platformou slovenských spisovateľov a intelektuálov, ktorí predstavujú nielen vyše 470 členov Spolku slovenských spisovateľov, ale aj množstvo umelcov, vedcov a vzdelancov z celého Slovenska, ktorí nie sú členmi SSS. Je nedôstojné, ba až poburujúce, že po vyše 23 rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky toto médium – ktoré od svojho vzniku vytvára, podporuje a šíri hodnoty pôvodnej slovenskej literatúry a kultúry a ktoré sa nezameniteľne pričinilo o iniciovanie národnoemancipačných procesov už pred novembrom 1989 a o podporu procesov, hnutí a strán, čo sa zasadili o prijatie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenska v roku 1992 a o vznik Slovenskej republiky v roku 1993 – je v ohrození. Preto sa sa obraciame na čitateľov a celú kultúrnu verejnosť so žiadosťou o morálnu podporu – formou ankety. Záleží vám na Literárnom týždenníku? Odpoveď na anketovú otázku nám napíšte na e-mail literarny.tyzdennik@gmail.com alebo vyplňte a odošlite elektronický anketový formulár. Ďakujeme.

_____________________________________________________________________________________________________

Postavenie a fungovanie nekomerčných literárnych, umeleckých a kultúrno-spoločenských printových periodík na Slovensku – teda médií, ktoré tvoria a šíria pôvodné autentické hodnoty a myslenie – sa za obdobie ostatných 25 rokov neustále zhoršuje. Z nich sú na tom o niečo lepšie tie, ktoré vydávajú štátne kultúrne inštitúcie. Neporovnateľne horšie sú na tom periodiká vydávané záujmovými združeniami, ktoré sa uchádzajú o štátne granty na podporu kultúry. Pritom nízkonákladové časopisy, ktorých cieľovými čitateľmi sú umelci, vedci, príslušníci odborných obcí i vzdelanci v regiónoch celého Slovenka nemajú ani len šancu získať reklamu, vďaka ktorej by mohli ako-tak prežívať, na rozdiel od periodík žijúcich z reklamy.

Tak aj redakcia Literárneho týždenníka pracuje už niekoľko rokov v neúnosne ťaživom položení, keďže noviny tvorí a vyrába v nevyhovujúcich materiálnych a personálnych podmienkach, so zastaranou, nadmieru amortizovanou technikou. Horko-ťažko sme sa držali nad vodou, keď nám Ministerstvo kultúry SR poskytovalo – aj keď z roka na rok nižšiu – dotáciu v priemere okolo 65 tisíc eur ročne (2014 a 2015). Pravda, stačilo to iba na tlačiarenské náklady a ostatné osobné náklady, redakcia si nemohla dovoliť zaplatiť mzdu ani jednému redaktorovi. Fungovanie LT tak záviselo a závisí od obetavosti a zanietenia redaktorov, ktorí boli ochotní s vypätím všetkých síl zachovať a naďalej skvalitňovať náš časopis. Pritom Literárny týždenník bol a je významným a nezastupiteľným komunikačným fenoménom určeným pre demokraticky zmýšľajúcu, modernú, národne orientovanú, umelecko-literárnu a kultúrnu verejnosť, nevyhnutným nástrojom tvorby a šírenia autentických hodnôt pôvodnej kultúry a myslenia, presadzovania plurality názorov – ako bazálnych prvkov demokratickej a humanistickej spoločnosti, ktorých podpora je svätou povinnosťou každého vyspelého štátu (napríklad v susednom Rakúsku).

Niekoľko faktov: Vlani dostal Literárny týždenník od MK SR dotáciu 64 tisíc eur. Aj napriek tomu sme – pri úspornom režime hospodárenia – skončili (vo finančnom vyjadrení) na nule. Roku 2016 vznikol zákonom NR SR Fond na podporu umenia ako nový systém finančnej pomoci pre kultúrnu a umeleckú sféru – s deklarovaným cieľom odstraňovať jej materiálnu „podvyživenosť“ aj vďaka údajnému navŕšeniu prostriedkov pre túto oblasť. Zdá sa však, aspoň nateraz, že všetko ostalo iba pri zámeroch...

Spolok slovenských spisovateľov ako vydavateľ časopisu požiadal Fond na podporu umenia o dotáciu na vydávanie LT v sume 65 tisíc eur (viac sa ani nemohlo!). Lenže začiatkom tohto mesiaca prišla studená sprcha: príslušná komisia Fondu nám priznala iba 29 tisíc eur, čo je pre náš časopis likvidačné – dotácia sotva postačí na prvý polrok 2016. V zápisnici zo zasadnutia komisie v zložení Igor Dohovič, Lucia Stach Gregorová, Ernest Huska, František Morong, Zuzana Palenčíková, Pavel Rankov a Miloslav Vojtech sa konštatuje, že komisia pri návrhu sumy finančných prostriedkov „prihliadala na výsledky bodového hodnotenia žiadosti a aj na to, aby odporúčaná suma umožňovala žiadateľovi účelné a efektívne zabezpečenie realizácie projektu podľa časového harmonogramu a vecných výstupov navrhnutých v žiadosti“. Ak na niečo také komisia naozaj prihliadala, môžeme z toho dedukovať, že členovia komisie, resp. ich drvivá časť nemá skúsenosti s tým, ako sa robia noviny a časopisy, teda čo stojí ich tvorba a vydávanie, pretože náš projekt sa jednoducho nedá zabezpečiť za týchto podmienok v celoročnej dvojtýždňovej periodicite, ako vychádza doteraz. Napokon, profesijná orientácia členov komisie to aj potvrdzuje, inak by nemohli takto likvidačne rozhodnúť. SSS a redakcia sa navzdory tomu nevzdávajú, urobia všetko za zachovanie nášho i vášho časopisu. Budeme hľadať východiská, apelovať na príslušné orgány. O situácii a ďalších krokoch na záchranu Literárneho týždenníka prinesieme informácie v každom nasledujúcom vydaní.

________________________________________________

V tomto úsilí sa obraciame na čitateľov a celú kultúrnu verejnosť so žiadosťou o morálnu podporu. Zároveň otvárame anketu na túto pre nás doslova existenčnú tému s anketovou otázkou:

„Čo pre vás Literárny týždenník znamenal a znamená, nebude to strata pre celú spoločnosť, keby sa vytratil z nášho verejného kultúrneho priestoru?

V súvislosti s anketovou otázkou si stručne pripomeňme fenomén Literárneho týždenníka od jeho vzniku po súčasnosť.

Literárny týždenník sa ihneď po svojom vzniku v roku 1988 stal mienkotvorným médiom, prezentoval názory spisovateľov a intelektuálov na spoločnosť, hodnoty, ktorými by mala žiť nielen literatúra, ale aj celá kultúrna verejnosť, a odvážne otvoril priestor množstvu autorov, vrátane dovtedy proskribovaných v dôsledku normalizácie či príslušnosti k cirkvám.

Vari najvýznamnejším počinom Literárneho týždenníka pod vedením jeho zakladajúceho šéfredaktora Vincenta Šabíka pred novembrom 1889 bolo nastolenie návratu národného symbolu Slovákov – slovenského znaku do štátnej symboliky, ktorý v ústave z roku 1960 umelo vymenili za novotvar nespĺňajúci ani základné heraldické kritériá, ako aj diskusie o postavení a záujmoch Slovákov vo vtedajšom štáte (Slováci a Česi v roku osemnástom, Slováci vo federácii). Časopis tým oživil umlčiavaný proces národného uvedomenia Slovákov ako svojbytného národa s vlastnou históriou, identitou, pre ktorú slovenská literatúra a kultúra vždy boli základným kameňom, i požiadavkami napĺňať jeho záujmy v súčasnosti.

Širokospektrálny záujem časopisu o kultúru, demokratizáciu a humanizáciu spoločnosti sa prejavoval v cielených, neraz kritických či polemických diskusiách o tabuizovaných témach životného prostredia, ochrany historických pamiatok, starostlivosti o slovenský jazyk a v iných pálčivých oblastiach, ktoré čitatelia vnímali ako čerstvý vzduch, dovoľujúci slobodnejšie dýchať, myslieť, hovoriť. Časopis prehlboval vedomie spoločnosti, nastoľoval právo verejne sa vyjadrovať k všetkým vážnym spoločenským otázkam a otváraním spätnej väzby – v rubrike Fórum čitateľa – odvážne aktivizoval kultúrnu verejnosť. Odvážne uverejnil vyhlásenie Verejnosti proti násiliu hneď po jej vzniku 20. 11. 1989, podporoval občianske iniciatívy, politické hnutia a strany, ktoré presadzovali záujmy slovenského národa. Z tohto hľadiska – v prostredí väčšiny médií nežičlivých slovenským národnoemancipačným úsiliam – ide o médium, ktorého historický význam je nedocenený, rovnako ako je nenáležitá jeho podpora zo strany Slovenskej republiky, o ktorej vznik sa Literárny týždenník neoceniteľne pričinil.

Anketa, ktorú otvárame, vzniká na podporu Literárneho týždenníka ako jedinečného mediálneho priestoru, ktorému hrozí zánik. Úsilie o jeho záchranu sa stáva aj zápasom o kultúrnu tvár našej spoločnosti a jej vskutku humánne hodnoty opierajúce sa o tradície našich predkov, bez ktorých slovenská spoločnosť – ako moderné, kultúrne a eticky vyspelé spoločenstvo, najmä v dnešných časoch mediálnych dezinformácií, šírenia pahodnôt a brakovej kultúry – neprežije.

Spolok slovenských spisovateľov (vydavateľ LT)
a redakcia Literárneho týždenníka