Domasta, Ján

Ján Domasta (* 23. 9. 1909 Cabaj-Čápor – † 26. 9. 1989 Cabaj-Čápor, poch. v Bratislave), pseud.: Andrej Ľubomírsky; Čáporský; D´Asta; Ján D. Čáporský, Kaššiak; Ondrej Ľubomírsky (spolu s V. Plickom), Pridverský; Rastislav Nitriansky; T. Slávsky; Y. X. Wals,  slovenský spisovateľ, autor literatúry pre deti a mládež, učiteľ, redaktor  – 105. VÝROČIE NARODENIA a 25. VÝROČIE ÚMRTIA.

Do ľudovej školy chodil v rodisku (1915 – 20), študoval na gymnáziu v Nitre  (1921 – 26) a v Ružomberku, kde maturoval (1930). Pôsobil ako učiteľ vo Veľkom Záluží (Ujlak), Vojniciach (Bátorove Kesy), Leopoldove. Bol výkonným redaktorom časopisu Vĺča (od r. 1939). Absolvoval externé štúdium odboru slovenčina – dejepis na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (1943 – 45 a 1947 – 50). Bol redaktorom v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve (1943 – 45 a 1946 – 59), medzitým jeden školský rok pôsobil ako učiteľ – v Štúrove (1945/46). Bol učiteľom na ZŠ v Bernolákove (1960 – 65) a vychovávateľom a vedúcim výchovy vo Výcvikovom stredisku pre občanov so zmenšenou pracovnou schopnosťou v Bratislave (1965 – 68). Znova sa vrátil do Slovenského pedagogického nakladateľstva, kde pôsobil ako redaktor časopisu Rodina a škola až do odchodu do dôchodku (1968 – 1974).

Knižne debutoval románom z veľkomoravského obdobia Mladý vlk (1942), na ktorý nadviazali Slovenské legendy (1943); v spolupráci s V. Plickom vydal knihy povestí z čias tureckých, tatárskych i kuruckých vpádov a vojen Tatári a Turci (1943), Kuruci (1944), Zbojníci, Na úsvite (Obe 1945) a Sedem dobrých bratov (1948). V románe Veľké skúšky (1948) stvárnil boje pilíšskych Slovienov s maďarskými kmeňmi o Vyšehrad. Cenné sú jeho 4-zväzkové historické Povesti o hradoch (1967 – 1974), ktoré neskôr doplnil a vydal v 2 zväzkoch (1076 a 77). Písal aj prózy sociálno-kritického zamerania, v ktorých čerpal z vlastnej životnej skúsenosti i z historických materiálov a sledoval nimi didaktické zámery: Vzdychy spod Dereša (1951), Tonka a iné poviedky (1961), Nedele bez harmoniky (1975). Podobné tendencie sú aj v jeho poviedkach, rozprávkach, veršíkoch a rečňovankách s dedinskou tematikou Vranka Hanka – múdra meštianka (1943), Ženilo sa motovidlo (1943), Mravček Palček (1964) a Púpavienka (1975, spolu s V. Šimkovovou) či v divadelných hrách Soľ nad zlato (1953) a najhorší z triedy (1963). Písal aj literatúru pre deti a mládež, kde spolupracoval aj s televíziou, rozhlasom a divadlom.

Literatúra:
1) Ján Domasta. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica, 2001. S. 82.
2) Ján Domasta. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 2 zv. [Napísal kolektív autorov pod vedením PhDr. Karola Rosenbauma, DrSc.] Bratislava: Obzor, 1984. S. 115.