DUŠAN MIKOLAJ sa dožíva sedemdesiatych piatych narodenín
Dňa 14. marca t. r. sa prozaik, spisovateľ literatúry faktu, esejista, redaktor, publicista DUŠAN MIKOLAJ dožíva 75 rokov. Vzácnemu človeku, ktorý svojou tvorivosťou a svojím dielom takmer polstoročie obohacuje slovenskú literatúru a kultúru, naše umenie a osobitne vizuálne umenie, ktorému sa dlhodobo venuje aj ako redaktor či externý spolupracovník redakcie Literárneho týždenníka (LT), z celého srdca blahoželáme.
Ďakujeme mu za nezištnú redakčnú pomoc s tvorbou Literárneho týždenníka – s nezameniteľnou pečaťou jeho talentu – a želáme mu do ďalšieho života veľa tvorivých síl i zdravia.
Redakcia Literárneho týždenníka
Dušan Mikolaj. Zdroj foto: Verejná knižnica
Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici
Dušan Mikolaj sa narodil 14. 3. 1948 v dolnokysuckej obci Lodno. Po maturite na gymnáziu v Kysuckom Novom Meste (1966) absolvoval odbor slovenčina a angličtina na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (1967 – 1971). Pôsobil ako redaktor denníkov Smena a Smer, v Matici slovenskej (MS) v Martine bol pri vzniku obrázkového mesačníka Slovensko (1976 – 1988), kde pracoval ako redaktor, neskôr ako zástupca šéfredaktora, bol pri vzniku časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky (1988 – 1991), kde pôsobil ako zástupca šéfredaktora. Bol zakladajúci šéfredaktor dvojtýždenníka pre miestnu kultúru a záujmovú tvorivosť Národná osveta (1991 – 1994), začas pôsobil v Slovenskom zahraničí. Bol riaditeľom Sekcie miestnej a regionálnej kultúry Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (1994 – 1998), redaktorom denníka Nový deň (od 1998) v Bratislave, viedol žilinský týždenník Región Žurnál (2004 – 2006), ako šéfredaktor rozbiehal (predtým zaniknuté) Učiteľské noviny.
Do literatúry vstúpil publikovaním poviedok v zborníkoch V tomto čase (1973) a Dychtivo spolu (1975). Knižne debutoval novelou Také korene (1979) o životnom príbehu dvoch bratov a otázkach návratu človeka do rodiska. V knihe poviedok Kone (1981) sa venoval vzťahu ľudí k týmto ušľachtilým zvieratám. Napísal knihu o povstaleckom básnikovi Jánovi Brockovi Stanem sa básnikom (1990) a zbierky poviedok Smrteľné dedičstvo (1994) a Medová baba (2006) – „o ľuďoch s umeleckými sklonmi, ambíciami, či povedzme s tvorivým zaťažením uprostred dosť pragmatického sveta“ (D. M.). Napísal nevšedný životný príbeh s ukážkami z diela a množstvom fotografií Belo Kapolka: Citlivá tatranská žula (2015) – o slovenskom spisovateľovi, horolezcovi, nosičovi a chatárovi, ktorému venoval predtým spoločne s Drahoslavom Machalom knihu Pocta Kapolkovi: Kapolkov chodník (1995) k nedožitej šesťdesiatke. Systematicky sa venuje tvorcom slovenského výtvarného umenia, napísal životopisný príbeh spoluzakladateľa národnej výtvarnej moderny maliara Miloša Alexandra Bazovského (* 1899 – † 1968) Tlejúce slnko (1994, 2. vyd. 2018), encyklopedickú obrazovú publikáciu Majstri štetca (2002), ktorá približuje čitateľom najslávnejších slovenských výtvarníkov od majstra Pavla cez Jána Kupeckého až po autorov, ktorých dielo sa uzatvorilo v 20. storočí. Napísal knihu Odrôtovaný svet Karola Guleju (2008) o živote vyše 90-ročného turčianskeho rodáka, organizátora drotárskych výstav, a Šťastné okolnosti Jána Zoričáka (2019) – o sklárovi, ktorý sa roku 1970 so svojou rodinou natrvalo usadil vo Francúzsku, tvorí v mestečku Talloires pod Savojskými Alpami. Práci umeleckého sklára Stanislava Meliša (* 1947), ktorý po štúdiách v Lednických Rovniach a v Novom Bore roku 1968 emigroval do Austrálie, kde sa usadil sa v Adelaide, hlavnom meste štátu Južná Austrália, venuje v knihe Urob niečo, čo sme ťa neučili (2022). Je aj autorom rozhlasovej hry Posledný žrebec (1983). Venuje sa aj kultúrnej publicistike a esejistike, slovenským tradičným remeslám a kultúre a osobnostiam rodného kysuckého regiónu.
D. Mikolaj získal Národnú cenu Vojtecha Zamarovského za rok 2008 za knihu Odrôtovaný svet Karola Guleju a za rok 2014, Cenu M. Thomku Mitrovského (Nadácia MS) za publicistiku za rok 2003, medzinárodnú Cenu E. E. Kischa za rok 1995 za dielo Tlejúce slnko, za rok 2003 za dielo Majstri štetca a za rok 2015 za dielo Belo Kapolka – citlivá tatranská žula.
(Zdroje: Mikolaj, Dušan, in: Maťovčík, A.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia, LIC – SNK, 2008, 322; Dušan Mikolaj, in: Slovenské literárne centrum, /www.litcentrum.sk/ autor/dusan-mikolaj/ zivotopis-autora/)