Kongres slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov s medzinárodnou účasťou z 30. 5. až 1. 6. 1936 v Trenčianskych Tepliciach – 80. VÝROČIE

02.06.2016 10:20

    Kongres slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov s medzinárodnou účasťou, ktorý sa uskutočnil roku 1936 v Trenčianskych Tepliciach, bol jedinečným stretnutím slovenských literárnych tvorcov, vedcov a publicistov – bez ohľadu na ich konfesionálnu, generačnú, politickú, svetonázorovú, teritoriálnu či národnostnú príslušnosť. Bol najvážnejším a najvýznamnejším kolektívnym podujatím slovenských spisovateľov, vedcov i publicistov – za účasti zahraničných hostí –, ktoré malo dosah nielen na slovenskú literatúru a kultúru, ale i na politiku a aktivizovanie pokrokových síl proti narastajúcej hrozbe fašizmu v predvečer druhej svetovej vojny.

    Výbor Spolku slovenských spisovateľov pred kongresom zostavil komisiu v zložení Janko Jesenský, Emil Boleslav Lukáč, Gejza Vámoš, Andrej Žarnov a Ján Poničan, ktorá vypracovala program jeho rokovania. Na kongrese odznelo 14 referátov na témy: Slovenčina ako umelecký výrazový prostriedok (M. Pišút), Dnešný stav a vývoj slovenskej kultúry (L. Novomeský), Slovenská literatúra a tradícia (S. Mečiar), Literatúra a spoločnosť (J. Poničan), Mravnosť a literatúra (A. Štefánek), Stav a úlohy slovenskej literárnej kritiky (A. Kostolný), Vzťahy slovenskej a českej literatúry (J. Zatloukal), Literatúra a škola (R. Brtáň), Literatúra pre mládež (H. Gregorová), Slovenské divadelné problémy (J. Borodáč), Literárne styky so zahraničím (A. Mráz), O stavovských problémoch slovenských spisovateľov (G. Vámoš), Propagácia a podporovanie slovenskej spisby (D. Chrobák) a Dom – stredisko spisovateľské. (E. Šándor). Hovoriť sa malo aj o témach slovenské časopisectvo, nakladateľské otázky, literárne smery v zahraničí a doma, slovenské preklady, literárne súbehy a ceny, tieto referáty však neodzneli.

    Už témy kongresu napovedajú, že spoločným menovateľom bola reflexia stavu a podpora slovenskej literatúry, kultúry i slovenčiny, začlenenie slovenského národa do svetového kultúrneho života, ako aj mravné zjednocovanie spisovateľov, vedcov a publicistov v kultúrnych úsiliach. V predvečer kongresu prehovoril aj ruský spisovateľ a publicista Iľja Erenburg, ktorý o. i. uviedol, že „Niet malých národov a malých literatúr.“. Účastníkov zaujal najmä Laco Novomeský referátom Dnešný stav a vývoj slovenskej kultúry o najpálčivejších problémoch – vývine slovenskej literatúry, vzťahu k spoločenským zápasom a inonárodným literatúram, v ktorom odporúčal, aby Slovensko „otvorilo okná do Európy“ a postavilo sa proti reakčným silám doma i vo svete. Milo Urban po skončení kongresu napísal: „Z celého kongresu za najdôležitejšie pokladám vymedzenie vzťahov, ktoré slovenskej literatúre majú zabezpečiť osobitnú tvár a osobitné miesto v rade iných literatúr sveta. Je to predovšetkým vzťah k domácemu životu, potom vzťah k českej literatúre a literatúre svetovej...“ Kongres našiel ohlas aj v literárnej a výtvarnej či karikaturistickej tvorbe účastníkov.

    V pamätnom Spoločnom prejave slovenských spisovateľov, ktorý podpísali Dr. Ján Jesenský, Laco Novomeský, Dr. Alexander Matuška a ďalších 51 spisovateľov, vyhlásili: „Prvý kongres slovenských spisovateľov zišiel sa v dobe, ktorá ťarchou svojich životných osudových problémov vyžaduje od nás jasné a burcujúce slová. Nehľadiac na našu rôznorodosť v tvorivých, ba i myšlienkových oblastiach hovoríme jedným hlasom: Slovenskí spisovatelia zostávajú verní borbe za slobodu a veľké ideály ľudstva, ktoré pomáhali tvorcom našej kultúry zabezpečiť národný dnešok. Sme odhodlaní brániť vydobyté hodnoty slobody, nech by už na ne siahal barbarský nepriateľ alebo jeho spojenci tu či v zahraničí. Budeme tak robiť v priateľskej družbe so spisovateľmi českými, nám najbližšími, ako rovní s rovnými. Cítime spoluzodpovednosť za osud nášho česko-slovenského štátu a slovenského národa, a preto budeme počúvať na jeho hlas a volanie po šťastí a novej ľudskosti. Chceme, aby naša literárna práca bola v súlade s túžbami ľudu za sociálnu slobodu a spravodlivosť, lebo v ich uskutočnení vidíme najlepšiu zábezpeku vydobytých hodnôt a tvorenie ďalších podmienok na vzrast našej literatúry a kultúry. V tom je naše historické poslanie, tým včleňujeme slovenský národ do svetového kultúrneho a spoločenského dejstvovania, a staviame ho na stranu kultúrnej pokročilosti veľkých národov.“

 

_____

PREČÍTAJTE SI:

 

Späť