LT 27-28/2013
Ako uvizuje prvá strana Literárneho týždenníka, číslo 27 – 28/2013 chce byť predobrazom novej obsahovej a grafickej koncepcie časopisu a do jej pripomienkovania vyzýva aj čitateľov. V zábere úvodnej časti časopisu sa ocitli dve významé augustové výročia: Jaroslav Rezník v článku Presýpacie hodiny pri príležitosti 45. výročia okupácie Česko-Slovenska vychádza z vlastných skúseností a pripomína jej negatívne dôsledky v slovenskom kontexte; Stanislav Mičev v rozhovore (zhováral sa Igor Válek) avizuje Návrat mladých do múzea SNP.
V štúdii Otázniky nad výskumami verejnej mienky sociológ Ľudovít Šrámek odhaľuje manipuláciu výsledkov výskumov – najmä volebných preferencií – samotnými agentúrami. Spôsoby manipulácie niektorých slovenských médií, ktoré neznášajú náhubky, ale napriek tomu ich chcú nasadzovať – tanto raz v súvislosti s atakmi na knihu T. E. Rostasa Mlčanie –, pomenúva príspevok Pavla Dinku Košpiračné teórie?
Jozef Čertík v článku „Vynaliezavosť“ Pavla Janíka vykresľuje profil bývalého tajomníka SSS, ktorého netransparentné konanie poškodilo základné záujmy Spolku slovenských spisovateľov. Miloš Drastich v reakcii na článok z minulého čísla LT k 1 150. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, poukazuje na to, že naši odborníci, napočudovanie, nevedia správne interpretovať významné archeologické nálezy v Bojnej – ako uvádza, najmä vďaka neznalosti prác známeho slovenského slovakistu Jána Stanislava. Za povšimnutie stojí aj reportáž Ľuda Pomichala o odhalení historicky prvého súsošia solúnskych misionárov Sv. Cyrila a Metoda (od akad. Sochárky Ľudmily Cvengrošovej) na území Maďarska v obci Zalavár – Blatnohrade, kde sídlil staroslovenský knieža Pribina aj jeho syn Koceľ.
Profilový rozhovor s primátorom Bratislavy Milanom Vtáčnikom Bratislava bude európskou metropolou predstavuje nielen aktivity samosprávy hl. mesta SR, ale aj názory ľavicového ponovembrového politika na vyše dvadaťročné metamorfózy sociálno-demokratických politických síl v slovenskej politike.
Do svetovej politiky preniká úryvok zo štúdie francúzskeho filozofa N. Tenzera Perspektívy sveta do roku 2030 (v preklade V. Komorovskej), ktorý pomenúva základné trendy smerovania svetovej ekonomiky a presunu svetového bohatstva na Východ a do niektorých juhoamerických krajín. Autenticky pôsobí retrospektívna reportáž Leopolda Moravčíka, uvedená zamyslením nad najdlhšie trvajúcou konvenčnou vojnou 20. storočia (1966 – 1988) medzi Iránom a Irakom, na ktorú nezmyselne doplatilo minimálne pol milóna ľudí životom a z ktorej, naopak, ťažili silní hráči na Blízkom Východe, najmä USA, striedavo dodávajúce zbrane (podľa zmeny situácie) obom stranám konfliktu.
V Literárnom týždenníku 27 – 28/2013 sa – v zmysle pripravovanej novej koncepcie časopisu – po prvý raz objavuje samostatný blok s názvom LiteraTÚRA, ktorý tvorí celú druhú 8-stranovú časť časopisu. Otvára ju profilový rozhovor o výročí augusta 1968 Zápas o slobodu, pravdu a spravodlivosť sa nikdy nekončí so spisovateľom Tomášom Winklerom (zhovára sa Peter Mišák), ktorý pocítil na vlastnej koži normalizačné praktiky, a spomienky Antona Hykischa na zjazd česko-slovenských spisovateľov zo začiatku 60. rokov a nastupujúce, neskoršou okupáciou násilne prerušené obdobie „obrodného procesu“. V literárnom bloku nechýba ani pôvodná tvorba – prózy Viery Švenkovej Malá možnosť úniku a O synovi z druhej ruky od Ladislava Herczoga, literárne recenzie a anotácie nových kníh či informácie o obsahu najnovšieho čísla revue svetovej literatúry, vyhlásení literárnej súťaže Jašíkove Kysuce (pod gesciou SSS) a Ceny P. O. Hviezdoslava za rok 2013 (AOSS). Časopis uzatvára LiTERÁRIUM z pera aforistov Milana Lechana, Milana Kupeckého, Jozefa Billyho, a dobromyseľné i úsmevné zamyslenie Viery Švenkovej nad osudom filozofov, ktorí sa či už nedobrovoľne, alebo aj dobrovoľne stali vyhnancami z domova, teda bezdomovcami.
Číslo zostavili Pavol Dinka a Štefan Cifra.
