Navždy nás opustil GUSTÁV RUMÁNEK, člen SSS

MEDAILÓN ČLENA Spolku slovenských spisovateľov: Gustáv RUMÁNEK (†)

So zármutkom sme prijali správu, že po ťažkej chorobe dňa 3. júna 2019 nás navždy opustil Ing. Gustáv Rumánek, člen Spolku slovenských spisovateľov a jeho odbočky v Trenčíne, ako aj stály prispievateľ Literárneho týždenníka (LT).

Gustáv Rumánek (* 14. 11. 1937 v Novom Meste nad Váhom), Ing., básnik, regionálny historik, publicista, povolaním konštruktér, maturoval na Priemyselnej škole strojníckej v Novom Meste nad Váhom (1952 – 1956), absolvoval Strojnícku fakultu SVŠT v Bratislave (1962 – 1966). Celý produktívny život pracoval v Chirane Stará Turá (1956 – 1997) vo viacerých technologických funkciách. Niekoľko jeho patentovaných vynálezov sa uplatnilo najmä v záchranárskom prístroji Spireta. Ako spoluautor participoval okrem iného na technickej časti výskumu a vývoja vysokofrekvenčnej dýzovej umelej ventilácie pľúc.

Regionálnej publicistike a písaniu poézie sa začal venovať až na dôchodku. V literárnej tvorbe debutoval zbierkou básní Napokon odložím husle (2003). Napísal a vydal ďalšie zbierky poézie: Po splne slnečníc vydáva (2006), Zdvihnutá minca (2009), Sto haiku a verše (2011), Bojto (2014), Jesienky: Básne a haikumšt (2015), Karpatobranie: Haikumšt a básne (2016), Lupene a lupienky (2017), Zamyslenia: Sentencie trojverší v rytme haiku (2018).

Venoval sa záslužnej činnosti zviditeľňovania kultúrno-historických osobností svojho regiónu. Jeho publikácia Bryndziarske pastorále (2009), v 2. doplnenom vydaní Za vôňou bryndze (2012), je sága rodu Michala Klimáčka, starého otca spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej. Bol autorom publikácie Naše trvalky: Otvorený súbor 172 životopisov nežijúcich osobností (2016), ktoré dopĺňal o nové osobnosti, naostatok vyšla v 5. doplnenom vydaní s názovm Trvalky 2018: Doplnený súbor 180 životopisov nežijúcich osobností Starej Turej k 31. 12. 2018 včítane 10 genealogických schém (2018). V tomto diele „postavil skromný pamätník takmer dvojstovke staroturianskych rodákov, ktorým by okolitý svet nikdy nevenoval spomienku. Svojím biografickým súborom vzdal úctu a rešpekt zabúdaným intelektuálom, kňazom, lekárom, vojakom, richtárom, učiteľom, učiteľkám, matičiarom, umelcom, zručným remeselníkom, podnikateľom, čo začínali na Slovensku rozvíjať priemysel, manažérom, výskumníkom, ktorí ho v regióne udržali“ (M. Ivaničková).

Jeho trvalým odkazom zostáva: „Podstatnú časť toho, čo robím, robím preto, lebo som hlboko presvedčený, že my Slováci sme veľa dlžní vlastnej histórii. Preto nás aj tak Európa berie. Akoby sme na jednej strane zaspali na vavrínoch, a na druhej veľmi radi zabudli, čo dobré pred nami vykonali predkovia. A v istom veku si skrátka treba položiť ruku na srdce a spýtať sa, čo zmysluplné pre svoj národ vykonal každý z nás...“

Posledná rozlúčka a cirkevný evanjelický pohreb Gustáva Rumánka sa uskutočnili v piatok 7. 6. 2019 v Dome smútku v Starej Turej.

Smútiacej rodine, priateľom a známym zosnulého v mene vedenia Spolku slovenských spisovateľov a redakcie Literárneho týždenníka vyjadrujeme hlbokú úprimnú sústrasť.

(Zdroje: Gustáv Rumánek – parte, e-mail zo 4. 6. 2019; Gustáv Rumánek. In: Encyklopédia súčasných slovenských spisovateľov, in: slovenski-spisovatelia.blog.cz; IVANIČKOVÁ, Margita: Každý z nás je celý svet. Odbočka SSS v Trenčíne, in: www.sss-trencin.szm.com)

MEDAILÓN ČLENA Spolku slovenských spisovateľov: Gustáv RUMÁNEK (†)