Navždy nás opustila slovenská herečka a spisovateľka MILKA ZIMKOVÁ, prvá dáma divadla jedného herca na Slovensku, členka Spolku slovenských spisovateľov – POSLEDNÁ ROZLÚČKA 6. júna o 13.15 hod. v bratislavskom krematóriu

S hlbokým smútkom sme prijali správu, že nás vo veku 71 rokov 30. mája 2023 navždy opustila slovenská herečka, scenáristka a spisovateľka, prvá dáma divadla jedného herca na Slovensku MILKA ZIMKOVÁ, ktorá bola členkou Spolku slovenských spisovateľov.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA bola v stredu 6. júna 2023 o 13.15 hod. v bratislavskom krematóriu

Medailón členky Spolku slovenských spisovateľov:

MILKA ZIMKOVÁ (* 1. 8. 1951 – † 30. 5. 2023)

Milka Zimková, občianskym menom Emília Zimková, rod. Lešková, sloveská herečka, scenáristka, spisovateľka, esejistka, spisovateľka literatúry faktu, publicistka sa narodila 1. augusta 1951 vo východoslevenskej obci Okružná v šarišskom regióne (okres Prešov). Zmaturovala na gymnáziu v Prešove (1969). Absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1969 – 1974).

Pôsobila rok ako herečka v Divadle pre deti a mládež v Trnave, potom v slobodnom povolaní (od roku 1975) a venovala sa divadelnému žánru monodrámy –  vďaka svojim monodramatickým kreáciám sa stala najvýznamnejšou predstaviteľkou divadla jedného herca na Slovensku.

Okrem pravidelných vystúpení na Slovensku účinkovala v Česku, Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, na Ukrajine, v Nórsku, Nemecku, Švajčiarsku, Rusku, Bulharsku, na Kube či v Japonsku.

Spolupracovala s filmom, televíziou a umeleckými agentúrami. Ako herečka účinkovala vo viacerých celovečerných filmoch.

Ako spisovateľka zaujala už svojím debutom Pásla kone na betóne (1980), podľa ktorého už o dva roky po jeho vydaní nakrútil režisér ŠTEFAN UHER rovnomenný film.

Mala dve deti, jej syn je akad. sochára ONDREJ ZIMKA (umeleckým menom Ondrej 4.; * 1975), dcéra je výtvarníčka MILINA ZIMKOVÁ (* 1979), bola vydatá za akad. maliara ONDREJA ZIMKU, s ktorým sa rozviedli.

Žila v Bratislave, kde aj zomrela.

Milka Zimková písala rukou
Foto  archív M. Z. (Gabriel Kladek)

Literárna tvorba

Ako prozaička knižne debutovala zbierkou poviedok Pásla kone na betóne (1980), situovaných do prostredia východoslovenskej dediny, jej kniha získala Cenu Ivana Kraska za rok 1980 od Slovenského literárneho fondu (1981). Kniha vyšla v piatich vydaniach a v preklade do vo viacerých jazykov (Česká republika, Maďarsko, Chorvátsko, Ukrajina, Nórsko, Japonsko). Na motívy poviedky Vstupenka do neba (a ďalších poviedok) i jej monodrámy Ňeveľo nas idze, ňeveľo nam treba už o dva roky po vydaní zbierky nakrútil režisér ŠTEFAN UHER celovečerný kultový film Pásla kone na betóne (1982), s ktorým napísala scenár; scenár vznikol na podnet prozaika Petra Jaroša, ktorý bol vtedy na Kolibe vedúcim dramaturgickej skupiny.

Jej druhá knihu poviedok No a čo (1985) predstavuje v tematickej i štylistickej rovine pokračovanie debutu.  Vyšla jej zbierka poviedok InterCity (2009).

Naposledy je vyšla zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Barvinek (2022).

S Antonom Kretom napísala autobiograficky ladenú knižku No a to! alebo Sama so všetkými: S Milkou Zimkovou o Milke Zimkovej  (2003). S Gabrielou Rothmayerovou vydala dvojknihu rozhovorov Dve v tom (2012).

Pripravila aj Krátky slovník nárečia okružniansko-šarišského podľa Milky Zimkovej (2004).

Bola aj prispievateľkou Literárneho týždenníka, ktorý priniesol s ňou reprezentatívny rozhovor (zhováral sa Anton Blaha) a zverejnil jej poviedku s názvom Saint-Étienne v dvojčísle 1 – 2 z 1. 1. 2022.

Monodramatické divadlo a divadelná scenáristika

So svojím Divadlom jedného herca odohrala približne 6 500 predstavení po Slovensku, v Česku a zahraničí. Inscenovala monodrámu R. Athayde: Pani Margaréta (1976), A. Bulla: Komik Cavalcanti (1978), L. Bauer: Angelína odovzdáva dušu Najvyššiemu (2001), K. Jungová: Katarína Veľká (2007).

Napísala viaceré vlastné divadelné monodrámy, ktoré aj inscenovala – Ňeveľo nas idze, ňeveľo nam treba (1979; 1981 film), Čas kikiríkania a Sojka (obe 1980),  Čas návratu (1986), To len tak naoko (1989) či Bez slov (1996).

Milka Zimková vo filme Ňeveľo nas idze,
ňeveľo nam treba (réžia Zlatica Buzgovičová)

Anton Kret (* 1930 – † 2019) napísal o Milke Zimkovej knihu Milka a jej monodramatické divadlo (2017).

Filmová scenáristika a herecké účinkovanie vo fime

Na motívy poviedky M. Zimkovej Vstupenka do neba (i ďalších poviedok) nakrútil  režisér ŠTEFAN UHER celovečerný kultový film Pásla kone na betóne (1982; scenár Š. Uher a M. Zimková), kde hrala hlavnú postavu Johany Ovšenej, za ktorú získala cenu za najlepší ženský herecký výkon na Festivale Československého filmu (1983); film získal hlavnú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Moskve.

Osudy postáv filmu Pásla kone na betóne neskôr dotvorila v scenári filmu ... kone na betóne (1995), ktorý nakrútil režisér STANISLAV PÁRNICKÝ (po smrti Š. Uhra) a v ktorom opäť vytvorila hlavnú postavu. Za hlavnú ženskú rolu opäť získala niekoľko ocenení, predovšetkým cenu za najlepší ženský herecký výkon vo francúzskom meste Saint Étienne na Medzinárodnom festivale európskeho filmu.

Ako filmová herečka sa úspešne prezentovala aj vo filmoch Zlaté časy (1978; réžia Štefan Uher), Kamarátky (1979; réžia Štefan Uher), Živá voda (1980; réžia: Jozef Medveď), Kosenie Jastrabej lúky (1981; réžia Štefan Uher), Sojka (1981; réžia: Karol Spišák; scenár: Milka Zimková), Zrelá mladosť (1983; réžia Martin Ťapák), Reťazenie (1983; réžia: Martin Ťapák), Návrat Jána Petru (1984; réžia Martin Ťapák), Dies irae (1984; réžia: Martin Ťapák), Veľká noc (1984; réžia: Zlatica Buzgovičová; námet, scenár: Milka Zimková) , Zabudnite na Mozarta (1985; réžia Miloslav Luther), Šťastie na dobierku (1986; réžia: Stanislav Párnický), Sedmé nebe (1987; réžia: Otakar Kosek), Proč (1987; réžia: Karel Smyczek), Prvé hlásky lásky (1988; réžia: Ľubo Kocka), Montiho čardáš (1989; réžia Martin Ťapák), Reverend (1989; réžia: Miloš Pietor) Dožinky (1998; réžia Ján Fila) a v ďalších.

Ocenenia a členstvo v Spolku slovebských spisovateľov

Za svoju hereckú a prozaickú či scenáristickú tvorbu získala viaceré ocenenia ako Prémia v rámci Ceny Ladislava Ťažkého Spolku slovenských spisovateľov za prózu Nerieš to (2016); Veľká cena GRAND PRIX na Medzinárodnom festivale Divadla jedného herca v poľskom meste Vroclav (2011); Cena medzinárodnej poroty na 40. festivale Divadla jedného herca v poľskom meste Vroclav (2006); cena za knihu roka za Poviedky vez slov (2001); Cena za najlepší herecký výkon na Festivale Európskych filmov vo francúzskom Saint-Étienne za film … kone na betóne (1997); ocenenie Najlepšia herečka v čitateľskej ankete časopisu Film a divadlo „Komu dáte svoj hlas?“ o najpopulárnejšiu herečku, herca a najlepší film zo slovenských filmov vyrobených v roku 1982 (udelené v roku 1984); Cena čs. filmu za najlepší ženský herecký výkon – na 21. festivale českých a slovenských filmov v Ostrave v roku 1983 – za hlboko pravdivé vytvorenie charakterovej štúdie dedinskej ženy; Prémia za 1. polrok 1983 v kategórii film za hlavnú ženskú postavu – udelená výborom Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti divadla a filmu Slovenského literárneho fondu v roku 1983; titul Osobnosť roka (1983); Cena Ivana Krasku (1981) Slovenského  literárneho fondu za prozaický debut Pásla kone na betóne. Film Pásla kone na betóne, nakrútený podľa jej scenára získal Hlavnú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Moskve (1983).

Bola členkou Spolku slovenských spisovateľov (SSS). Zúčastnila sa aj na Kongrese slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou v Trenčianskych Tepliciach 22. a 13. 9 2016, ktorý usporiadal SSS na počesť 80. výročia pamätného Kongresu slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov s medzinárodnou účasťou a s protivojnových akcentom, ktorý zorganizoval SSS  z roku 1936 takisto v Trenčianskych Tepliciach.

***

Slovenská kultúrna verejnosť v MILKE ZIMKOVEJ stráca jedinečnú divadelnú hereckú osobnosť, ktorá sa zapísala zlatým písmom do žánru divadla jedného herca, ale aj filmovú osobnosť s nezameniteľným hereckým prejavom a v neposlednom rade i talentovanú spisovateľku, reflektujúcu s mimoriadnou empatiou osudy osamelých ženských postáv bojujúcich s nežičlivosťou osudu, ako aj autentickú literárnu autorku v oblasti pôsobivého využívania nárečia v literatúre.

Nech jej je slovenská zem ľahká. Česť jej pamiatke.

Za vedenie Spolku slovenských spisovateľov a osobitne aj za redakciu Literárneho týždenníka vyjadrujeme rodinným príslušníkom a všetkým blízkym ľuďom zosnulej hlbokú úprimnú sústrasť.

ŠTEFAN CIFRA, tajomník SSS a šéfredaktor Literárneho týždenníka

Medailón členky Spolku slovenských spisovateľov: MILKA ZIMKOVÁ (* 1. 8. 1951 – † 30. 5. 2023)