Navždy odišiel DANIEL PIXIADES, slovenský vojvodinský, čiernohorský a chorvátsky exilový básnik, autor memoárov, redaktor, krajanský Slovák z Kanady, mimoriadny člen Spolku slovenských spisovateľov

Na veľkonočný pondelok sme dostali do redakcie smutnú správu, že nás 30. marca 2024 navždy opustil DANIEL PIXIADES (* 5. júla 1931 v Kysáči, Srbsko), slovenský vojvodinský, čiernohorský a chorvátsky exilový básnik, autor memoárov, redaktor, mimoriadny člen Spolku slovenských spisovateľov.

Pedagogickú školu absolvoval v Sombore (1950). Pôsobil ako učiteľ v Srbsku v osadách Seleuš, Veliko Središte, Kulpín, Sriemske Karlovce, Stari Bar a Sutomore (Čierna Hora). V roku 1974 sa s rodinou presťahoval do Kanady, kde žil v meste Thunder Bay v provincii Ontario a kde aj zomrel. V Kanade bol spolupracovníkom a neskôr (1977 – 1988) redaktorom juhoslovanských novín Naše novine. Bol členom tamojšieho Literárneho združenia Desanky Maksimovićovej.

Písal po slovensky, po srbsky (resp. po čiernohorsky a chorvátsky). V Srbsku vydal zbierky básní napísané  po slovensky: Vlny kotvy vlny (Nový Sad, Obzor, 1974), Úlet za srdcom (Báčsky Petrovec, Slovenské vydavateľské centrum /SVC/, 2011), Zbrázdené nebo (SVC, 2014), Toky (SVC, 2016), Klaniam sa trsu (SVC, 2017), Kaleidoskop (SVC, 2017), knižky veršov pre deti Modrá ríša (SVC, 2009), Rybka Žiara (SVC, 2015), Slávnosť (SVC, 2017) a knihu Slneční pútnici (SVC, 2017). Počas pobytu v Čiernej Hore písal básne v čiernohorskom jazyku, ktoré zhrnul do kníh: Byť pomimo (Biti izvan, 2003), K srdcu zeme (Ka srcu zemlje, 2005) a Zovšadiaľ sever (Odasvud sjever, 2006). V Kanade napísal po anglicky zbierky básní Interlude (2011), Road sign toward the star (2019), Celebration of water (2019) a zverejňoval básne v chorvátčine v emigrantskej tlači, ktoré mu vyšli aj v antológiách poézie v Chorvátsku. Viaceré svoje básne a poviedky zverejnil v slovenských vojvodinských časopisoch (Nový život, Rovina, Zornička, Hlas ľudu), v slovenskom literárnom mesačníku rumunských Slovákov Naše snahy plus a v časopise Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník. Jeho prózu a poéziu do slovenčiny prekladali Michal Babinka, Víťazoslav Hronec a Katarína Pucovská. Vydal obsiahle knihy vlastných memoárov v srbčine Zapisi bez redosleda (Nový Sad, 2015) a v slovenčine Zápisky bez poradia (SKC, 2018) a Zápisky bez poradia (druhá kniha memoárov, 2020).

Bol mimoriadnym členom Spolku slovenských spisovateľov (SSS).

Bol prispievateľom Literárneho týždenníka a časopis SSS opakovane podporil  finančnými darmi v neľahkých uplynulých dvoch rokoch ako darca.

Prinášame ukážku básní, ktorú nám poslal D. Pixiades minulý mesiac.

***

Slovenská kultúrna verejnosť a osobitne aj zahraniční Slováci v Kanade, Srbsku a Čiernej hore v Danielovi Pixiadesovi  strácajú charizmatickú osobnosť, šíriteľa dobrého mena slovenskej literatúry vrátane našej exilovej literárnej tvorby vo svete.

Pozostalým i priateľom  zosnulého vyjadrujeme v mene redakcie Literárneho týždenníka i vedenia Spolku slovenských spisovateľov hlbokú úprimnú sústrasť.

(Zdroje: Katarína Pucovská: Daniel Pixiades, spisovateľ, učiteľ. In: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, slovackizavod.org.rs; Daniel Pixiades. In: sk.wikipedia.org; M. Prebudila: Parte, e-mail z 1. 4. 2024; zdroj foto: Daniel PIXIADES – Canada. In: atunispoetry.com)