O troch literárnych osobnostiach v meste pod Urpínom: Storočnica od narodenia profesora IVANA PLINTOVIČA – Jubileum členky odbočky ELENY CMARKOVEJ – Jubilujúca organizátorka literárneho a kultúrneho života SLÁVKA OČENÁŠOVÁ-ŠTRBOVÁ

Rozličné okolnosti spôsobili, že tri v rozličných časoch plánované podujatia odbočky Spolku slovenských spisovateľov v Banskej Bystrici sa uskutočnili v priebehu ôsmich dní. Každé z iného súdka, ale všetky so zámerom osláviť tvorivé osobnosti z banskobystrického regiónu.

Storočnica od narodenia profesora IVANA PLINTOVIČA

Jedinečný historický záber malo pripomenutie si storočnice narodenia vysokoškolského pedagóga a literárneho vedca prof. IVANA PLINTOVIČA (* 2. 6. 1923 – † 10.11. 1997). Patril k zakladajúcim členom Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici (1964), kde pôsobil ako vedúci katedry slovenského jazyka a literatúry, prodekan pre vedu a výskum, ale predovšetkým aktívny činiteľ v oblasti kultúry a umenia v stredoslovenskom regióne. Nemohol chýbať ani v činnosti odbočky Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS), v ktorej zastával funkciu tajomníka (1972 – 1990). Poctivo sa usiloval vytvárať publikačné možnosti pre členov, na stretnutiach odbočky venoval pozornosť hodnoteniu ich literárnych diel ako aj diskusii o kultúre a umení. Povzbudzoval, radil, v zložitej politicko-spoločenskej situácii bývalého režimu obrusoval hrany a chránil svojich zverencov pred väčšími sankciami.

Časť účastníkov spomienkového podujatia
pri hrobe profesora Ivana Plintoviča

Aj vďaka nemu činnosť odbočky vykazovala pozitívne výsledky. Mal sa o koho oprieť, v školách a inštitúciách regiónu pracovali jeho odchovanci, ktorí mu vďačne vychádzali v ústrety. Mnohí z nich sa stali trvalou súčasťou slovenskej kultúry – L. Ballek, D. Mikolaj, M. Bielik, J. Fekete, P. Mišák, D. Kyzek, J. Uhel a i. A tak odbočka SSS (mimochodom, výbor odbočky tvoria v súčasnosti tiež jeho bývalí študenti – J. Borguľová, D. Jarina a J. Lomenčík) ako kontinuálna nasledovníčka odbočky ZSS pripravila na deň jeho narodenia 2. júna 2023 spomienkovú slávnosť. Po položení venca s trikolórou na jeho hrob na ev. cintoríne nasledovalo spoločenské stretnutie v priestoroch bývalého Literárneho a hudobného múzea, dnes súčasti ev. a. v. zboru v Lazovnej ulici. V spoločnosti aj rodinných príslušníkov pána profesora si prítomní pospomínali na zážitky a udalosti z jeho pedagogického a človečenského pôsobenia. Svedectvo o tejto jedinečnej osobnosti osobitne vystavila SLÁVKA OČENÁŠOVÁ-ŠTRBOVÁ, ktorá po roku od jeho úmrtia zostavila a vydala spomienkovú publikáciu Človek požehnaný ľudskosťou; v nej si 32 kolegov a bývalých študentov pripomenulo chvíle strávené v jeho blízkosti. Pre úplnosť dodávame, že deň predtým si prof. I. Plintoviča pripomenuli aj v Literárnom a hudobnom múzeu, dnes súčasti ŠVK v Banskej Bystrici.

Životné jubileum členky odbočky ELENY CMARKOVEJ

Svoje životné jubileum si pre nemožnosť konania podujatí v zimnej sezóne oneskorene pripomenula členka odbočky, poetka ELENA CMARKOVÁ (* 29. 1. 1948). Rodáčka z Brusna, útla a citlivá žena, vstúpila do tvorivého priestoru literatúry až v zrelom veku. Verše v nej driemali desiatky rokov, rodina a práca dlho utlmovali jej ambície. Ale vzťah k najbližším, rodisku, mestu, v ktorom žije, domovine a udalostiam, čo nás dennodenne určujú, nazhromaždil v nej energiu, ktorá si našla svoj ventil. Je pre ňu šťastím, že na svojej ceste stretla spoločenstvo ľudí s podobným videním života a sveta. Ocitla sa tak v prostredí, ktoré sa jej stalo akýmsi hniezdom, v ktorom sa bezpečne zahriala a osmelila na samostatné tvorivé vzlietnutia. Najskôr to bol banskobystrický literárny klub LITERA 2, neskôr už členstvo v SSS.

V poézii E. Cmarkovej je zjavná dominantná zrastenosť s rodnou hrudou, povýšená prostredníctvom univerzálnej viery na lásku k celému svetu i vesmíru. Po debute v roku 2004 zbierkou Istoty jej vyšli ďalšie tri – Známky, Jesienky, Hranice. Po stretnutí s kanadským Slovákom, takisto básnikom JÁNOM KARŠAIOM, jej vyšla dvojjazyčná slovensko-anglická zbierka Istoty/Certanties. J. Karšai jej básne preložil a predstavil v Toronte, kde sa poetka na pozvanie rev. Dušana Tótha osobne zúčastnila na prezentácii preložených básní. Vybočením z tejto tvorby je Cmarkovej knižka pre deti Bylinkáreň starej mamy, s ktorou sa úspešne predstavila na početných stretnutiach so školákmi.

V kanadskom Toronte, 2014. Zľava: Andrej Droba, veľvyslanec SR,
Elena Cmarková, Slávka Očenášová-Štrbová, Ján Karšai

Na podujatie 5. júna 2023 v ŠVK si jubilujúca autorka pripravila výber z doterajšej tvorby s názvom Pochopenie zrelosti. Možno v ňom vnímať, že sú to oči, uši a duša zrelej ženy, ktorá sa takto prihovára svetu. Ženy, čo vie múdro rozlíšiť dobré od toho nedobrého, ženy, čo sa vie smiať i plakať, ženy, čo si uvedomuje krásu i tiene ľudského bytia, jednoducho zázrak života. Poetka priznáva: „Dnes však // viac srdcu verím // Tušiac že poznanie // je len zmierenie sa // s nepoznaným.“

Jubilujúca organizátorka literárneho a kultúrneho života SLÁVKA OČENÁŠOVÁ-ŠTRBOVÁ

Do tretice priblížime atmosféru podujatia v banskobystrickej ŠVK 29. mája 2023, ktoré prekypovalo vo všetkom – v množstve účastníkov (viac ako stovka), v presile emócií, žičlivosti a ľudskej spolupatričnosti. To spôsobila jubilujúca SLÁVKA OČENÁŠOVÁ-ŠTRBOVÁ (* 16. 5. 1963). Martinská rodáčka zakotvila v Banskej Bystrici už od prvého ročníka pedagogickej fakulty štúdia slovenčiny a hudobnej výchovy. Pošťastilo sa jej nájsť si prácu v odbore – v Literárnom a hudobnom múzeu a neskôr Ústave vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela. Tam mohla uplatniť všetky svoje ambície, ktoré nekončili pri bežných pracovných úlohách, vždy si našla niečo navyše. A tak ako vyštudovaná pani učiteľka slovenčiny a hudobnej výchovy sa predstavila aj ako literárna múzejníčka, výskumníčka a vedátorka, editorka a redaktorka, scenáristka, publicistka a organizátorka literárneho aj kultúrneho života, recitátorka, aktívna príslušníčka ev. a. v. cirkvi. Navyše, vždy dbala na dobré medziľudské vzťahy nielen v osobnom živote, ale aj na pracovisku. Jej doterajšia aktivita sa premietla do množstva výstupov, ktoré nemožno na krátkej ploche vymenovať. Ešte šťastie, že do tejto náročnej úlohy sa pustil bibliograf Verejnej knižnice Mikuláša Kováča HENRICH JAKUBÍK na podnet pani riaditeľky IVETY BABJAKOVEJ. Obaja predstavili publikáciu Slavomíra Očenášová-Štrbová: Personálna bibliografia. Ako priznali, bola to fuška. Veď počet záznamov sa ráta na 780, okrem toho sú v nej aj príhovory, hodnotenia, registre a fotografie. A to ešte nič nehovorí o získavaní financií na jej tlač... Vďaka za tento počin!

Spomenuli sme, že priateľské vzťahy sú pre Slávku určujúce, nemožno sa preto čudovať, že jej spolužiačka KATARÍNA GENČANSKÁ-NIKMONOVÁ sa spontánne pustila do osobitnej úlohy. Rozhodla sa osloviť ľudí, ktorí s jubilujúcou Slávkou počas jej cesty životom spolupracovali a poprosila ich o vyjadrenia do pripravovanej knižky Melódie pre Slávika. Bez zaváhania sa jej ozvalo vyše 30 z nich. O vizuálnu podobu sa rád postaral Slávkin dlhoročný spolupracovník, excelentný knižný grafik PETER ĎURÍK, otázkou však bolo, kde vziať financie na jej vydanie. Aj tu sa však našlo riešenie. V úvode knihy sa nachádza text: „Vydanie knihy finančne podporil milovník umenia, ktorý si neželá publicitu.“ V dnešných časoch takmer neuveriteľné!

Emóciou sprevádzané podujatie umocnila svojou hrou koncertná klaviristka EVA VARHANÍKOVÁ. Jej dva hudobné vstupy mali v sebe všetko, čím umenie vplýva na ľudskú dušu a srdce. Vyslúžila si potlesk v stoji!

***

Žiada sa nám na záver poznamenať – aj toto je Slovensko, jeho pozitívna a žičlivá podoba, jeho ľudia, ktorí sa rozdávajú, ale aj ľudia, ktorí to s radosťou a vďačne prijímajú! Cenia si svoju príslušnosť k národu, vlasti, sú ochotní podporiť každého, kto nezištne ponúka to najlepšie zo svojich schopností. Každý jagavý čriepok do mozaiky sa ráta, máme ich neúrekom, len si ich treba viac všímať...

JANA BORGUĽOVÁ

Foto: archív autorky