Odišla Pavla Kováčová

So smútkom sme prijali správu, že 11. apríla 2014 nás navždy opustila kolegyňa, spisovateľka, dramatička, scenáristka, autorka kníh pre deti a mládež Pavla Kováčová.

Narodila sa 10. decembra 1931 v Ľubľane (Slovinsko), kde aj začala študovať na gymnáziu. Po príchode na Slovensko (1945) pokračovala v štúdiu v Martine. V rokoch 1950 – 1951 pôsobila v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve v Rusovciach, potom bola v domácnosti a od roku 1970 až do odchodu na dôchodok (1987) pracovala v Matici slovenskej ako bibliografka v oddelení retrospektívnej bibliografie a nakoniec (1986 – 1987) ako tlačová tajomníčka Matice slovenskej v Martine. Venovala sa prekladateľskej činnosti zo slovinčiny pre vydavateľstvo Mladé letá. Neskôr sa prihlásila vlastnou tvorbou pre deti a mládež: Danka z Gaštanového nábrežia (1971), Hrabko a Smrečko (1975), Martinkove kozičky (1982), Lucka a klávesy (1989), Zajko Belko a panelák (1990), Čižmičky (1996), Hrmelo, pršalo (2001) a knižkou troch poviedok Nádej (1975).

Intenzívne sa venovala aj tvorbe rozhlasových hier pre deti: Brat Čolo (1974), Pohyb hniezda, Zemiačik z pahreby (obe 1977), Hrdlička, Nech nám vždy svieti slnko (obe 1979), Komora (1981), Pichliač (1982), Lucka a klávesy (1983), Beseda (1984), Míľnikový les (1985), Áno – nie (1986); pre dospelých: Prievan (1984), Podané ruky (1987), Nesmiať sa, neplakať (1988), Blízka vzdialenosť (1993), Deväť a pol sviečok (1994), Príves (1995). Je autorkou niekoľkých televíznych scenárov, televíznej inscenácie Príbeh prostého života (1981), zdramatizovala prózu M. Kukučína Vianočné oblátky (1979) a Jégého Keď radí strach (1984).

Pavla Kováčová bola dlhoročnou členkou Zväzu a neskôr Spolku slovenských spisovateľov, aktívne pracovala v Stredoslovenskej, neskôr v Žilinskej odbočke SSS (dve volebné obdobia ako členka jej výboru), živo sa zaujímala

o tvorbu najmä mladších a začínajúcich autorov, citlivo vnímala kontakty najmladších čitateľov s pôvodnou tvorbou slovenských autorov.

Čitateľské stretnutia a besedy s touto nezabudnuteľnou spisovateľkou či už v knižniciach alebo na pôde škôl či kultúrnych inštitúcii patrili k najzaujímavejším podujatiam s veľkým a pozitívnym ohlasom a tešili sa zaslúženej

pozornosti. Spolok slovenských spisovateľov stráca významnú autorku z tej najcitlivejšej oblasti svojho pôsobenia, ktorou je tvorba pre mladých a najmladších čitateľov. Uzatvára sa definitívne jej dielo, no ostávajú nesporné a významné umelecké hodnoty. Ostáva odkaz. Jeho napĺňanie je našou povinnosťou a hodláme ju so cťou splniť.

Smútiacej rodine vyslovujem úprimnú sústrasť. S úctou sa skláňame pred dielom spisovateľky Pavly Kováčovej a vzdávame česť jej pamiatke.

Nech nájde večný pokoj a odpočinok v slovenskej zemi, ktorá sa jej stala druhou a milovanou vlasťou!

Peter Mišák