Opustil nás člen SSS – dolnozemský Slovák Pavel Mučaji

ZO ŽIVOTA DOLNOZEMSKÝCH SLOVÁKOV SA VYTRÁCAJÚ TVORIVÍ ĽUDIA...

V Báčskom Petrovci 12. októbra t. r. vo veku 85 rokov a deň po narodeninách, ktoré oslávil, umrel Pavel Mučaji, básnik, prozaik, autor pre deti, prekladateľ a redaktor, člen Spolku slovenských spisovateľov

Pavel Mučaji, ktorý sa narodil 11. októbra 1929 v Báčskom Petrovci, do literatúry vstúpil v polovici 50. rokov minulého storočia. Na Belehradskej univerzite vyštudoval český jazyk a literatúru a pôsobil ako profesor a riaditeľ chýrečného petrovského gymnázia. Po čase sa stal hybnou silou v slovenskej literatúre dolnozemských Slovákov najmä svojou tvorbou pre deti. Pôsobil ako redaktor časopisu Naši pionieri, riaditeľ a profesor slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci, kde žil až do smrti. Vydal básnické zbierky Bojujúce srdce (1952), Slnečné prístrešie (1966), Moja Itaka (1975), Trvanie básnika (1985), Belasé sonety (1990), Visuté záhrady (2001) a Večer trojkráľový (2004). Prekladal zo srbskej, chorvátskej a slovinskej literatúry do slovenčiny, z oblasti literatúry pre deti z rusínčiny a prekladal aj slovenskú literatúru do srbského jazyka.

Bol členom Združenia spisovateľov Vojvodiny a členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. V poslednom období svojho pôsobenia na gymnáziu založil galériu umeleckých diel slovenských výtvarníkov vo Vojvodine, ktorá nesie meno Karola Miloslava Lehotského.