Žila so Spolkom slovenských spisovateľov – Opustila nás MÁRIA PRUŽINCOVÁ

Medialón členky Spolku slovenských spisovateľov: Mária Pružincová (* 1929 – † 2021)

Často sme ju stretávali na kultúrnych podujatiach Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave, na prezentáciách kníh, debatách v klube. Aj vo vysokom veku i s manželom chodila na ne, aktívne sa zaujímala o spisovateľský život na Slovensku a aktívne doň prispievala vlastnou tvorbou. Milá, distingvovaná pani PhDr. Mária Pružincová. Svojho času stredoškolská profesorka i riaditeľka školy, na ktorej vyučovala slovenský jazyk, literatúru a filozofiu. Slovenčina a slovenská poézia boli jej životom.

Narodila sa 11. 8. 1929 v Slaskej (okres Žiar nad Hronom), naposledy vydýchla 11. 12. 2021 v Bratislave. Maturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Študovala na Vysokej škole pedagogickej odbor slovenský jazyk a literatúra a štúdium skončila s kvalifikáciou promovaný pedagóg.

Portrét Márie Pružincovej
(Zdroj: archív Jozefa Pružinca)

Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ďalším vzdelaním v teoretickom odbore slovenského jazyka získala titul doktor filozofie (PhDr., 1975).

Naplnila svoje dni statočnou a cieľavedomou prácou v škole, v rodine pri domácich povinnostiach aj v literatúre. Písavala do odborných časopisov Slovenský jazyk a literatúra a Učiteľské noviny. Takmer 20 rokov robila pre vydavateľstvo Bonus CCS, s. r. o., korektúry zdravotníckych časopisov, ako aj knižnej medicínskej literatúry.

Dostala niekoľko vyznamenaní za pedagogickú činnosť. A osobitne sa venovala poézii. Jej členstvo v Spolku odporučil a garantoval Milan Ferko.

Svoj vzťah k človeku, k svetu a k Bohu vkladala do hrejiva svojich básní. Pri vstupe do Spolku sa mohla preukázať desiatkou básnických zbierok (vydaných v rokoch 1999 až 2007). Ich názvy výrečne hovoria o jej poetickom natureli, o jej vnímavosti a o jej láske k slovenskému jazyku: Hĺbky a súradnice; Súradnice radosti a smútku; Klasy poslednej úrody; Kde láska pramení; Tichú ústraň hľadám; Vo chcení halúzky; Šepot do ticha; Zimozel spomienok; Okno do môjho sveta; V jesennom šeleste. Neskôr k nim pribudli knihy (2009 – 2017): Verše s posolstvom; Svetielko spomienok; Plaché verše; Malá kytka jesienok; Kúzlo vejárov; Strom zašumí spomienkou. Všetko samé úprimné, zo srdca plynúce verše, ktoré si nerobia nárok na literárne ocenenia, ale sa pokojne a s láskou prihovárajú čitateľovi, chcú ho potešiť svojou jednoduchou vnútornou krásou a naladiť na vnímanie večných hodnôt.

Marienka, ďakujeme Ti. Ostávaš ako stálica v našich spomienkach.

Za Spolok slovenských spisovateľov
JOZEF ZAVARSKÝ

MÁRIA PRUŽINCOVÁ

Pútnik

Čas sa nám

pomedzi prsty stráca

Listy z nás strháva

ako z kalendára

Naše cesty

zavše pletie

Sám pútnikom

sa stane raz

keď zavedie nás tam

kde nebude už Čas

(Výber Viera Švenková, in: archív SSS, 2004)