Otvorený list P. Prikryla P. Janíkovi

Otvorený list Pavlovi Janíkovi

Milý Mgr. art. Pavol Janík, PhD (magister artis et philosophiae doctor), predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007), tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013), šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013), skrátka –

milý Paľo!

Milan Rúfus si v úvahe Slovo básnika položil otázku: Čo je báseň? Sám si aj odpovedal: Spojenectvo, aliancia pravdy a krásy, mohutné bratstvo, ktoré nás robí lepšími. Myslím si, že nielen otázka, ale najmä odpoveď sa dá zovšeobecniť na umenie ako také, lebo nájsť mieru Rúfusom načrtnutej jednoty – tomu sa hovorí umenie.

Umenie by malo v kráse a v pravde zjednocovať ľudí, takže umelec by mal byť nielen hľadač krásy a pravdy, ale aj ich zjednocovateľ. Skutočná umelecká tvorba sa tak stáva predovšetkým umením žiť.

Ľudovít Fuchs bol o Tebe napísal, že si sa svojím knižným debutom „predstavil ako básnik civilného tónu a spontánneho básnického výrazu, ktorému nechýba schopnosť irónie a sebairónie“, a že táto poetika sa stala typickou pre celú Tvoju tvorbu, „ktorá popri kritickom charaktere nadobudla aj humorný až groteskný rozmer“.

Prečo spomínam tieto veci, milý Paľo?

Za ostatné dva týždne som dostal od Teba značný počet e-mailov. Na prvý pohľad to nie je nič nezvyčajné, ľudia si bežne píšu. Zaujímavé je však to, že za celý život som dostal od Teba poštu možno trikrát, aj to boli pozvánky na prezentácie Tvojich kníh. Bez podpisu, len v obálke vytlačená neosobná pozvánka. Nič viac, nič menej.

Neviem, čo sa stalo, ale od 29. apríla t. r. som z ničoho nič začal dostávať od Teba e-maily. Prvý som ešte chápal. Oznámil si mi, že si sa stal členom redakčnej rady nového časopisu Únie českých spisovateľov. Neodpovedal som Ti, bral som to ako informáciu a výpočet Tvojich bývalých funkcií za podpisom som považoval za recesiu a v zátvorke latinské vysvetlenie Tvojich akademických titulov za čerešničku na torte, keďže Ti „nechýba schopnosť irónie a sebairónie“.

Ešte v ten deň, t. j. 29. apríla, mi prišiel od Teba druhý e-mail, ktorý mal ako predmet verzálami uvedené: A JE TO TU! Po prečítaní mailu aj mne svitlo: A je to tu – bývalý tajomník Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a neúspešný kandidát na predsedu nejde nechať suchú nitku na SSS. Členské zhromaždenie SSS v Trnave je totiž podľa Teba fiasko a špekulácia súčasného vedenia. A je to tu – výpočet Tvojich bývalých funkcií za podpisom a v zátvorke latinské vysvetlenie Tvojich akademických titulov stratilo čaro sebairónie a začal nadobúdať smutný rozmer.

Nasledovali ďalšie e-maily, v ktorých si ma upozorňoval na zavrhnutiahodné konanie vedenia SSS či niektorých jeho členov, v lepšom prípade to bola jedna Tvoja recenzia a upozornenie na udelenie Ceny fair play MUDr. Ivana Chodáka (informácia, že tento bývalý výborný futbalista a ešte lepší lekár a človek bol Tvojím svokrom, bola pre mňa nová a ďakujem Ti za ňu). Inak – Tvoja korešpondencia bola, žiaľ, plná trpkosti ohrdnutého milenca a ublíženej samoľúbosti...

Len som stále nechápal a doteraz nechápem, prečo to posielaš mne? Veď ja som za Tvojej funkcionárskej éry v SSS prestal byť jeho členom...

Na portáli diversity.org.mk, ktorý odporúčaš pod každým svojím podpisom, som sa dočítal, že si virtuóz či majster („virtuoso“) slovenskej literatúry, básnik, dramatik, prozaik, prekladateľ, publicista a textár. Skrátka, si majster pera, čo Ti určite neberiem, pretože je to pravda. Ale od „virtuosa“ slovenskej literatúry som čakal viac ako len zatrpknuté obsahy e-mailov. Majster pera, a navyše magister artis, by mal svojou tvorbou povznášať ducha, pomáhať objavovať krásu, odkrývať hĺbku pravdy, a tak „nás robiť lepšími“.

Zdá sa, že začína byť pravda, že ak na Slovensku spisovateľ už nemá čo povedať, tak politikárči. Nemyslím si, že Ty už nemáš čo povedať. Prečo sa teda znižuješ k politikárčeniu a hnacím motorom sa Ti stáva zatrpknutosť? Nesvedčí Ti to! Predsa strata pozícií v SSS by Ťa nemala sťahovať dole, doslova až k nenávisti. Alebo si, nebodaj, myslíš, že len funkcionár SSS môže byť dobrý spisovateľ...? Funkcionársky syndróm skôr uberá z krásy a z ducha, skôr-neskôr sa scvrkne len na výpočet titulov a funkcií, dokonca navádza aj v súkromnom styku nevynechávať tituly najbližšieho príbuzenstva. Komu česť, tomu česť, vzdelancovi titul, a ak treba, tak aj funkciu. Je len otázne, či to napĺňa ducha...

Každý, kto robí, robí aj chyby, nikto nie je voči nim imúnny. Neklamme si – urobil si ich aj Ty počas „funkcionárčenia“ v SSS. Si však naozaj presvedčený o tom, že ich odstrániš kuloárnym rozsievaním urazenej samoľúbosti? Prepáč, že to pomenovávam tak natvrdo, ale to, čo mi posielaš, svedčí len o nešťastne zvolenej samoliečbe. Ak Ťa trápi dianie v SSS, zmeň ho, ak nie, vystúp odtiaľ, ak Ti je to jedno, tak potom cui bono?

Milý Paľo,

nie je mojím cieľom moralizovať, pretože zvlášť pre mňa platí lekár, lieč sám seba. No nedá mi, aj napriek „brvnu v mojom oku“ (Mt 7, 4), neupozorniť Ťa na obrovskú chybu, ktorej sa dopúšťaš. Zatrpknutosť Ťa začína odvádzať od poslania spisovateľa a som naozaj presvedčený, že nenapĺňa Tvojho ducha a ani Tvoje ambície (čo by však nebolo až také zlé, ale forma dat esse rei...). Mám však silný pocit, že namiesto túžby po kráse Ťa začína viesť túžba k liečeniu vlastného ega (čo tiež samo osebe nie je zlé...). Hoci som od Teba mladší, ver mi, že cesta, ktorou si sa vydal liečiť svoje boľačky, sa bude len prehlbovať Tvoju zatrpknutosť, pričom boľačky nezmiznú, práve naopak – budú len rásť a zväčšovať sa. A z umenia, ars, Ti napokon zostane už len bezobsažný titul... Hamlet by povedal: „Slová, slová, slová...“

Priateľ môj (aj keď sme nikdy neboli priatelia, skôr kamaráti, dovolím si osloviť Ťa tak),

Robert Enright, katolícky profesor psychológie, napísal: „Neodpustenie, zatrpknutosť, horkosť a hnev sú ako štyri steny väzenskej cely.

Odpustenie je kľúč, ktorý otvára dvere a dovolí ti vyjsť von.“ Myslím si, ba čo viac – som presvedčený, že by si mal „vyjsť von“. Nemyslím si, že niekto od Teba čaká nejaké veľkodušné gesto (napokon – načo gestá?), no som si istý, že sa od Teba očakáva naplnenie toho, čo si – magister artis et philosophiae doctor.

S pozdravom

PAVOL PRIKRYL

Bratislava 19. mája 2014

In: Literárny týždenník 19 – 20/2014, Príloha SSS, s. 20