Prezentácia zbierky básní KARLA KLATTA, českého básnika žijúceho na Slovensku: AUTENTICKÁ SILA POÉZIE

Chvíľami srdce zvierajúce poetické slovo, ktorého silu umocňovali jemné, vážne plynúce tóny flauty, zaznelo letnou čitárňou na nádvorí Mestskej knižnice Bratislava na Klariskej 16 v pondelok 15. júla 2019. Dosvedčoval to opakovaný spontánny potlesk vyše tridsiatich účastníkov prezentácie zbierky poézie Karla Klatta Květ se větrem uklání včelám, ktorú vydalo na sklonku minulého roka Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov (VSSS). Český básnik, rodák zo severomoravského mesta Bohumína, žije ako občan Slovenskej republiky aj s rodinou vyše 40 rokov v Bratislave, odvtedy, čo sa oženil so slovenskou baletnou tanečnicou Ľubicou, rod. Hrmovou, s ktorou sa v sedemdesiatych rokoch prisťahovali z Moravy na Slovensko, kde žijú aj ich dve deti a vnúčatá. Zbierku básní VSSS vydalo v rodnom jazyku básnika, okrem iného preto, že ide o reprezentanta národnostnej menšiny. Ako editor ju pripravil básnik Štefan Cifra a vyšla aj s doslovmi českej poetky Lydie Romanskej, podpredsedníčky Obce spisovateľov Českej republiky, a slovenského básnika Jána Tazberíka. Kniha je ilustrovaná kresbami dnes už, žiaľ, nebohého talentovaného grafika Jaroslava Koprdu, osobného priateľa básnika. Spomienku naňho i na ďalších básnikov a umelcov, ktorých diela sa nám prihovárajú aj po ich odchode, si účastníci podujatia pripomenuli minútou ticha, ktorej atmosféru navodila mladá ruská flautistka Ira Kaznová skladbou od Johanna Sebastiana Bacha.

Básnik Karel Klatt číta svoje básne

Moderátor literárno-hudobného podujatia Š. Cifra priblížil životné peripetie básnika i kalváriu predchádzajúcu vzniku a vydaniu knižky, keďže K. Klatt píše poéziu vyše polstoročia, no vyšla mu len jedna báseň – v prílohe Národnej osvety Tradícia a súčasnosť v roku 2012, v ktorej si pripomenul úmrtie vynikajúceho slovenského a rómskeho huslistu Rinalda Olaha. S ním totiž básnik ako profesionálny huslista hrával vo veľkom orchestri SĽUK-u, kde pôsobil 16 rokov, až do jeho zániku. Reprezentatívnejší blok básní mu vyšiel až v čase po príprave zbierky na vydanie v roku 2018 v prílohe Literárneho týždenníka LiteraTÚRA. Ako uviedol Š. Cifra, kniha vznikala ako výber z celoživotnej tvorby K. Klatta, v období diagnostikovania onkologického ochorenia básnika (ktoré, vďaka včasnému zásahu lekárov, aj keď po dlhšej, bolestivej liečbe, chvalabohu, napokon prekonal). Ceste zbierky na svet však nežičil ani Fond na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý neposkytol grant na jej vydanie – s čudným zdôvodnením komisie – že vraj preto, že ide o „komerčný projekt“(!?). A to aj napriek pozitívnym posudkom a tomu, že kniha vychádzala v roku 100. výročia vzniku prvej ČSR, v ktorom bolo nanajvýš vhodnou príležitosťou uctiť si toto jubileum podporou zbierky českého básnika žijúceho na Slovensku.

  Hľadisko prezentácie knihy Karla Klatta v letnej čitárni na nádvorí Mestskej knižnice na Klariskej ul. 16 v Bratislave

K. Klatt, ako sa píše v doslovoch uverejnených v zbierke, prináša jedinečnú subtílnu poéziu s nezameniteľným rukopisom, príznačnú melodickosťou verša a originálnou metaforou. Výnimočnou hodnotou jeho básní na prírodné i civilizačné motívy je prenikavá empatia, prítomná v témach návratov k mestám a miestam v rodnom kraji, ktoré miluje napriek dlhoročnému odlúčeniu, v témach smrti, vedomia starnutia, rekapitulácie života, ktoré vyjadruje v básnických záznamoch bez náznaku bolestínstva, ako aj v témach prežívania straty spriaznených ľudí i vlastného psa, ktorého – ako píše v básni – v posledných hodinách jeho života vyzdvihne do výšky a za ktorého zavyje do neba. Jeho básne počas podujatia zaznievali – s hudobnými predelmi – v pôsobivom autorskom čítaní a silou slova približovali ťažké životné situácie básnika a ich autentické odokrývanie a sprístupňovanie čitateľovi. Na podujatí sa zúčastnili aj viaceré osobnosti slovenského literárneho života, okrem iných Vincent Šabík, literárny vedec, kulturológ, germanista a zakladateľ Literárneho týždenníka, literárna vedkyňa, esejistka a poetka Mária Bátorová, herečka a prozaička, finalistka prestížnej literárnej súťaže Anasoft litera Zuzana Cigánová či básnik Boris Brendza, šéfredaktor časopisu pre mladú literatúru Dotyky a podpredseda Spolku slovenských spisovateľov. Knižku uviedli do života s autorom básnik Ján Tazberík, ktorý je aj predsedom Výboru literárneho fondu pre slovenskú pôvodnú tvorbu, básnik Erik Ondrejička, podpredseda uvedeného výboru, mladučká flautistka Ira Kaznová a básnik Štefan Cifra, šéfredaktor Literárneho týždenníka a tajomník SSS. Knižka sa mala pôvodne pokropiť kvapkami moravskej slivovice, ktorá bola nachystaná, no napokon ju uviedli do života naozaj netradične – posypaním psími chlpmi, ktoré priniesol E. Ondrejička – aj na počesť všetkých nemých tvorov verne stojacich popri ľuďoch po tisícročia.

 Zbierku básní Karla Klatta (vľavo) uvádzajú do života básnici (druhý zľava) Erik Ondrička, Ján Tazberík a Štefan Cifra, vpravo flautistka Ira Kaznová

Ako sa vyjadrili promotéri zbierky už pred jej uvedením do života, poézia K. Klatta v sebe nesie poetickú silu, ktorá jej otvára dvere tak k českému, ako aj k slovenskému čitateľovi, a – keďže poézia prekračuje hranice – môže sa stať ozajstným prínosom pre obe naše národné literatúry.

Redakcia

Foto: Ján Pakan