Radi zaznamenávame

Dlhodobejšie si sťažujeme, že naša umelecká literatúra, klasická i súčasná, sa dosť ťažkopádne presadzuje v zahraničí. Nie som si celkom istý, či je to pravda, lebo viem svoje. Pätnásť rokov som totiž viedol informačno-propagačné oddelenie v Slovenskej literárnej agentúre (LITA) a presadzoval i evidoval všetky knižné vydania našich autorov v zahraničí. Dnes je to pravdepodobne inak. Každé lastovičie pierko však poteší. Tu sú dve z nich.

Antológia slovenských básnikov v maďarčine

Vydavateľstvo Magyar napló v Budapešti vydalo koncom minulého roku antológiu slovenských básnikov s názvom Pozsonyi kávé Bratislavában, čiže V Bratislave na káve. Antológia obsahuje vybrané ukážky z tvorby 41 súčasných slovenských básnikov, aktívne vstupujúcich do tvorivých vírov slovenskej lyriky. Koncepcia zborníka je viditeľná na prvý pohľad. Má chronologické radenie podľa veku básnikov, čo v skutočnosti znamená, že začína sa prekladmi ukážok z tvorby básnika Jána Buzássyho (1935) a končí sa ukážkami z tvorby Mirky Ábelovej (1985), a teda proti tomu niet čo namietať. Za značný prínos antológie považujem, že do jej obsahu sú zakomponovaní aj slovenskí básnici tvoriaci za hranicami našej vlasti, konkrétne v Maďarsku, Srbsku a Rumunsku. Záver antológie tvorí širšie koncipovaný doslov László Tótha o slovensko-maďarských literárnych vzťahoch a krátke biografické medailóny o básnikoch zaradených do antológie. Obsah zborníka pripravila Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska v spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov (SSS). V tejto súvislosti mi však nedá nepripomenúť, že antológia je zavŕšením viacročného projektu bývalého a dnes už nebohého predsedu SSS Miroslava Bielika, ktorý odkleplo Predstavenstvo Spolku. Na druhej strane antológia je recipročnou odpoveďou maďarských literárnych kruhov na slovenské vydanie zborníka súčasnej maďarskej poézie, ktorý vyšiel v SSS v roku 2018 pod názvom Všetko je poézia. V každom prípade takéto spoznávanie sa a spolupráca by mala opustiť rovinu sporadickosti, a stať sa pravidlom aj v širšom európskom meradle.

Čítanky pre dvojjazyčné školy v Maďarsku

Druhým lastovičím perkom v tejto oblasti našej literárnej kultúry je vydanie ČÍTANKY PRE 4. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH DVOJJAZYČNÝCH ŠKÔL V MAĎARSKU. Čítanku zostavila PaedDr Anita Holá a vydalo ju Vydavateľstvo Oktatási Hivatal v Budapešti koncom roka 2021. Túto – na prvý pohľad učebnicu, zaznamenávame preto, lebo je zostavená z básní a poviedok i rozprávok len slovenských autorov. A to aj slovenských autorov žijúcich v Maďarsku. Zostavovateľka v publikácii preukázala výbornú znalosť súčasnej, ale i troška staršej slovenskej literatúry pre deti i veľký cit pre jej hodnoty. A to napriek tomu, že bola determinovaná presným určením vekového zaradenia čitateľov, teda žiakov, ale aj tematickým zameraním jej jednotlivých častí, napríklad Poklady našich predkov alebo Celý svet je zelený v Čítanke nachádzame ukážky z tvorby klasických autorov Ľudmily Podjavorinskej, Márie Ďuríčkovej, Jozefa Horáka, Jozefa Pavloviča, Milana Rúfusa a iných, ale j z tvorby súčasníkov – Štefana Moravčíka, Daniela Heviera, Tomáša Janovica, Jána Uličianskeho, Erika Grocha, mojej maličkosti a iných. Z tvorby slovenských spisovateľov v Maďarsku dominujú ukážky z tvorivých komôr Gregora Papučeka a Alxandra Kormoša. V čítanke je zaradený aj text slovenskej štátnej hymny a medailón o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi z pera Ľubice Kepštovej.

JAROSLAV REZNÍK