PRESTÍŽNE LITERÁRNE PODUJATIE PRE MLADÝCH

FOTOGALÉRIA: Tatranská literárna jar 2017 (6. až 8. 4. 2017)

Účastníkov Tatranskej literárnej jari 2017 privítalo 6. apríla t. r. už na železničnej stanici v Starom Smokovci hrejivé jarné slniečko. Netrvalo však dlho a rozmarná tatranská príroda sa prejavila „prvým jarným“ snehom, ba nechýbali ani tatranské medvede...

Slávnostné prijatie v Starom Smokovci

Sedemnástim spisovateľom z viacerých slovenských miest či obcí, zo Srbskej republiky, z Čierneho Hory a Českej republiky sa na slávnostnom prijatí v obradnej sieni Mestského úradu (MÚ) Vysoké Tatry v Starom Smokovci prihovorila predsedníčka komisie kultúry a športu a poslankyňa mestského zastupiteľstva Darina Jatiová. Ako uviedla samospráva Vysokých Tatier pokladá Tatranskú literárnu jar (TLJ) za podujatie zvyšujúce prestíž ich mesta, keďže už jej prvý ročník pozitívne zarezonoval najmä medzi mladými účastníkmi besied so spisovateľmi i v médiách. Spisovateľov zoznámila aj s dejinami Starého Smokovca, jeho kúpeľnou minulosťou, kultúrno-turistickým významom, a s mestom Vysoké Tatry, ktoré sa skladá z 15 pôvodne samostatných osád, a ktoré je rozlohou  (360 km²) najväčším mestom na Slovensku, no počtom stálych obyvateľov (4013) patrí k našim najmenším mestám.

Predsedníčka komisie kultúry a športu a poslankyňa
mestského zastupiteľstva Vysoké Tatry Darina Jatiová (vpravo)
víta v Starom Smokovci i v meste Vysoké Tatry
účastníkov Tatranskej literárnej jari 2017. Foto: Štefan Cifra

Prijatia sa zúčastnil aj prednosta MÚ Eugen Knotek, vedúci oddelenia kultúry a športu MÚ Ján Bendík a riaditeľka Mestskej knižnice vo Vysokých Tatrách Janka Kapustová – organizačné duše TLJ, a Ingrid Janigová, šéfredaktorka Tatranského dvojtýždenní­ka.

Účastníci Tatranskej literárnej jari 2017 a zástupcovia mesta Vysoké Tatry počas prijatia na mestskom úrade v Starom Smokovci. Foto: Ingrid Janigová

Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov (SSS), poďakoval zástupcom samosprávy za záslužnú organizačnú činnosť v minulom ročníku i na príprave tohto ročníka TLJ, ktorého hlavnými organizátormi boli Spolok slovenských spisovateľov, mesto Vysoké Tatry a participujúcimi partnermi spisovateľské organizácie zúčastnených krajín: Združenie spisovateľov Čiernej Hory, Združenie spisovateľov Srbska a Obec spisovateľov Českej republiky. Podujatie Tatranská literárna jar 2017 finančne podporil ako jeho hlavný partner Fond na podporu umenia. Vyzdvihol osobitný význam TLJ v približovaní pôvodnej literatúry najmä mladým ľuďom zo škôl na území Vysokých Tatier a v ich okolí, ako aj jej medzinárodný rozmer, ktorý umožňuje spropagovať naše veľhory i našu pôvodnú literatúru ďaleko za hranicami Slovenska.

Predseda SSS Miroslav Bielik (vpravo) predstavuje
na MÚ Vysoké Tratry účastníkov Tatranskej
literárnej jari 2017. Foto: Štefan Cifra

Keďže práve v deň prijatia sa čestný predseda SSS Jaroslav Rezník (* 6. 4. 1942) dožil významného životného jubilea, jeho prvými gratulantmi sa stali zástupcovia mesta Vysoké Tatry. J. Rezník im poďakoval básňou, ktorú zarecitoval, a vyjadril svoju úctu k Vysokým Tatrám ako symbolu slovenskosti – už v časoch bernolákovských či štúrovských spisovateľov a národných buditeľov – i k mravčej odbornej práci ľudí, ktorí genius loci našich veľhôr obohacujú o kultúrny rozmer.

Predsedníčka komisie kultúry a športu a poslankyňa Mestského
zastupiteľstva Vysoké Tatry Darina Jatiová (vpravo) blahoželá
spisovateľovi Jaroslavovi Rezníkovi k jubileu. Foto: Štefan Cifra

Sneh ako balzam na doráňané Vysoké Tatry

Po prijatí účastníci TLJ navštívili Výstavnú sieň Tatranskej galérie Poprad vo vile Flóra v Starom Smokovci – s desiatkami obrazov od slovenských maliarov s motívmi tatranskej prírody i sieňou slávy slovenských športovcov, ktorých úspechy sú spojené s Vysokými Tatrami. To už schladnutým tatranským ovzduším poletovali husté vločky snehu, ktoré pomaly, ale iste prikrývali ako liečivý balzam Starý i Horný Smokovec i okolité lesy – doráňané neslávne pamätnou kalamitou v roku 2004, ktorá vyvrátila asi 100 000 stromov a z ktorej sa tatranská príroda spamätúva dodnes. Aj keď treba dodať, že, chvalabohu, úspešne, keďže je čoraz väčšmi zalesnená novými stromami.

Účastníci Tatranskej literárnej jari pred Výstavnou sieňou Tatranskej galérie Poprad vo vile Flóra v Starom Smokovci 6. 4. 2017. Foto: Štefan Cifra

Večer plný poézie v domove slovenských spisovateľov Timrava

V zariadení Literárneho fondu – domove slovenských spisovateľov Timrava v Hornom Smokovci, v ktorom boli účastníci Tatranskej literárnej jari ubytovaní, sa 6. apríla uskutočnil slávnostný večer k životnému jubileu spisovateľa, básnika, autora literatúry faktu a literatúry pre deti, čestného predsedu SSS Jaroslav Rezníka. Súčasťou večera bola aj prezentácia básnickej tvorby zahraničných hostí. Na úvod predseda SSS Miroslav Bielik jubilantovi zablahoželal a odovzdal mu pamätný list SSS s poďakovaním „za celoživotné dielo, osobitne za projekt Túry do literatúry – Po literárnych stopách Slovenska i za ďalšie publikačné aktivity, ktorými trvale sprítomňuje slovenských spisovateľov a národných činiteľov vo vedomí našej verejnosti a najmä mladej generácie“. Zablahoželať mu prišli aj E. Knotek, J. Bendík a J. Kapustová. Štefan Cifra, predseda KK SSS, predniesol báseň J. Rezníka. Potom zazneli – na počesť jubilanta – básne v slovenčine aj v materčine zahraničných účastníkov.

Slávnostný večer k životnému jubileu čestného predsedu SSS Jaroslava Rezníka (druhý sprava) v Domove slovenských spisovateľov Timrava v Hornom Smokovci  6. 4. 2017. Jubilantovi sa prihovára Miroslav Bielik (vpravo). Zľava: Ján Bendík, Janka Kapustová a Eugen Knotek. Foto: Štefan Cifra

Svoje verše v srbčine predniesol básnik a podnikateľ Jeremija Lazarević (* 1955), člen Združenia spisovateľov Srbska a Mediteránskej Akadémie Bratov Miladinovovcov v Macedónsku, básnik a vydavateľ Radomir Uljarević (*1954), riaditeľ vydavateľstva Oktoih v starom hlavnom meste Čiernej Hory Cetinje a predseda Združenia vydavateľov Čiernej Hory, básnik a literárny kritik Selimir Radulović (* 1953), podpredseda Združenia spisovateľov Srbska a správca Knižnice Matice srbskej v Novom Sade, a poetka Dragica Užareva (* 1971), šéfredaktorka časopis NAJ.  Poetka a prozaička Lydie Romanská (*1943) z Ostravy, členka Obce spisovateľov, pracovníčka jej vedenia v Prahe, a členka Českého centra Medzinárodného PEN klubu, predniesla svoju prvú báseň v slovenčine, ktorú napísala počas cesty vlakom na Tatranskú literárnu jar. Svoje najnovšie básne prezentoval aj básnik, prozaik a publicista Miroslav Demák (* 1948), vojvodinský Slovák zo Starej Pazovej (Srbsko), ktorý už natrvalo žije v Bratislave a ktorý je aj prekladateľom poézie z južnoslovanských jazykov do slovenčiny i slovenských autorov do srbčiny.

Autorské čítane poézie počas slávnostného večera k životnému jubileu čestného predsedu SSS Jaroslava Rezníka v Domove slovenských spisovateľov Timrava v Hornom Smokovci  6. 4. 2017. Zľava: Miroslav Demák, Dragica Užareva, Jeremija Lazarević a Selimir Radulović. Na fotografii vpravo: Radomir Uljarević a Lydie Romanská. Foto: Štefan Cifra

Stretnutie pokračovalo do hlbokej noci, v ktorej sa podarilo jeho najvytrvalejším účastníkom uzrieť z balkóna Timravy medvedicu s medvieďatkami, dobíjajúcu sa do reťazami chráneného kontajnera. Ráno po nich zostali v snehu stopy – „dospelácke“ i „mláďatkovské“ – a dva prevrátené kontajnery.

Besedy so spisovateľmi mladých zaujali

V druhom ročníku Tatranskej literárnej jari sa prvá beseda, ktorú uvádzal Miroslav Bielik, uskutočnila 6. 4., vo štvrtok dopoludnia vo vile Flóra v Starom Smokovci – s autorom literatúry faktu, publicistom a známym novinárskym reportérom Jánom Čomajom (* 1935), sedemnásobným laureátom Ceny Egona Ervina Kischa, ktorý prezentoval aj svoju knihu esejí vydanú vo Vydavateľstve SSS My a čas (2015).

O deň neskôr básnikov zo Srbska a Čiernej Hory J. Lazarevića, R. Uljarevića a S. Radulovića a ich tvorbu predstavil študentom Spojenej školy Dominika Tatarku v Poprade spisovateľ M. Demák.

Ján Čomaj. Foto: Štefan Cifra

Vo vile Ilona v Starom Smokovci sa so študentmi Strednej odbornej školy Horný Smokovec stretli dvaja básnici – Boris Brendza (*1979), šéfredaktor časopisu SSS pre mladú literatúru a umenie Dotyky a vysokoškolský pedagóg na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, a Štefan Cifra (* 1960), správca a administrátor webových stránok SSS a Literárneho týždenníka, v ktorého redakcii pracuje ako zástupca šéfredaktora. Na otázku, či študenti čítajú knihy, z devätnástich odpovedali kladne desiati. Š. Cifra študentom predstavil Literárny týždenník, poukázal na význam čítania poézie a prózy v rozširovaní si schopností pomenovať vlastné pocity, životné problémy i city, ako aj schopností komunikovať, lepšie vnímať a chápať iných ľudí. V súvislosti so zameraním štúdia účastníkov besedy na stravovanie vyzdvihol význam tradičnej gastronómie a miestnej kultúry v oblasti slovenského cestovného ruchu a kultúrnej turistiky, osobitne v prostredí Vysokých Tatier. B. Brendza predstavil časopis Dotyky a vyzval študentov, aby poslali svoje prvotiny, ak sa odhodlajú písať. Obaja básnici prečítali aj ukážky zo svojej tvorby a záverečný živý potlesk potvrdil, že študentov témy besedy zaujali.

Štefan Cifra (vzadu vľavo) a Boris Brendza (vzadu vpravo) na besede so študetmi Strednej obchodnej školy v Starom Smokovci. Vpravo za stotolom (zľava): Igor Válek (druhý sprava), Lydie Romanská a Pavol Tomašovič na besedami so študetmi súkromnej akadémie v Knižnici vo Svite. Foto: Janka Kapustová a archív KS

V Podtatranskej knižnici v Poprade sa predstavili študentom súkromnej akadémie spisovateľka Lýdie Romanská a prozaik, esejista, publicista Pavol Tomašovič (* 1964), tajomník trnavskej odbočky SSS a člen Predstavenstva SSS, pracujúci ako mediálny poradca primátora Trnavy. Obaja poslucháčom na príkladoch autorského čítania preukazovali, aké dôležité je vnímať život v súvislostiach a nebáť sa prejaviť svoj pohľad na život aj prostredníctvom umeleckého slova. Na besede sa zúčastnil i básnik, autor literatúry pre deti, zberateľ a autor povestí a upravovateľ ľudových rozprávok Igor Válek (*1967), šéfredaktor magazínu Slovensko a súčasne redaktor Literárneho týždenníka, ktorý ukážkou z pripravovanej knihy povestí poukázal na dôležitosť kontinuity s odkazom predkov.

V Knižnici mesta Svit sa uskutočnila beseda o literatúre pre deti s jubilujúcim spisovateľom Jaroslavom Rezníkom a s poetkou a autorkou literatúry pre deti Margitou Ivaničkovou (*1953), ktorá je tajomníčkou odbočky SSS v Trenčíne a členkou Predstavenstva SSS.

Vo Svite sa zároveň uskutočnila i beseda s básnikom, literárnym vedcom, publicistom a vysokoškolským pedagógom Sergejom Makarom (*1937), popredným predstaviteľom ukrajinskej literatúry na Slovensku, a s literárnym a kultúrnym historikom Viktorom Timurom, o. i. autorom obsiahlej historickej monografii o pôvode a začiatkoch Slovenov-Slovákov. Keďže obaja spisovatelia sa venujú aj spoločensko-politickej publicistike, práve táto téma mladých ľudí tak veľmi zaujala, že otázky nemali konca kraja.

V Knižnici v Tatranskej Lomnici sa s mladými ľuďmi v živej diskusii stretol známy autor literatúry faktu a publicista Gustáv Murín, venujúci sa aj téme mafie na Slovensku a v okolitých štátoch, ktorý za literárnu tvorbu získal Cenu E. E. Kischa a mnohé ocenenia v literárnych súťažiach ako Jašíkova Turzovka, Generace – Ostrava či Wolkrova Polianka.

Veľkolepý kostol z ľadu v štýle spišskej gotiky na Hrebienku

Posledný deň Tatranskej literárnej jari sa zahraniční účastníci v sprievode M. Bielika, M. Demáka a Š. Cifru vydali na výlet na Hrebienok, kam sa vyviezli na lanovke – koridorom tatranskej prírody dokaličenej kalamitou, ale aj čoraz väčšmi ožívajúcej rýchlo rastúcimi stromami. Na vrchole Hrebienka navštívili Tatranskú galériu ľadových majstrov s pôsobivými plastikami z ľadu v nadživotnej veľkosti, ktoré pred jarným slnkom chránia dva kopulovité stany, zvnútra chladené klimatizáciou. Mrazivú atmosféru v stanoch spríjemňuje reprodukovaná vážna hudba. Hádam najviac však upúta veľkolepý ľadový kostol v honosnom štýle spišskej gotiky s krásnym skleným oltárom, zaberajúci celý stan, ktorého hlavným staviteľom je umelecký sochár Adam Bakoš a tvorbu sklenených oltárnych vitráží realizoval sklár a dizajnér grécko-slovenského pôvodu Achilleas Sdoukos. Inšpirovali sa sakrálnymi stavbami regiónu Spiša. V centre oltárnej skrine stojí plastika Panny Márie so žehnajúcim Ježiškom z obce Klčov. Jedna z plastík je aj socha Majstra Pavla z Levoče. Medzi sochami v druhom stane sú postavy ľudí i zvierat – vrátane medveďa.

Veľkolepý ľadový kostol v honosnom štýle spišskej gotiky s plastikou Panny Márie so žehnajúcim Ježiškom (z obce Klčov) v Tatranskej galérii ľadových majstrov na Hrebienku 7. 4. 2017. Foto: Štefan Cifra

Na Hrebienku sa zahraniční hostia zastavili aj v Bílikovej chate a po zídení z neho navštívili altánok s prameňom s liečivou smokoveckou kyselkou, známou už od 13. storočia.

Na záver sa vrátila jar

Z piatka na sobotu sa sneh roztopil. Domov slovenských spisovateľov Timravu v noci znova navštívila medvedica s medvieďaťom, a tak ráno po nich zostali prevrátené kontajnery.

Medvede pri kontajneri v noci a prevrátené kontajnery pred Domovom slovenských spisovateľov Timrava v Starom Smokovci 8. 4. 2017. Foto: Jana Krokláková

To už svietilo hrejivé jarné slniečko a sneh úplne zmizol. Rozmarná tatranská príroda sa tak s poslednými účastníkmi tohtoročnej Tatranskej literárnej jari rozlúčila prívetivým počasím. Odchádzali sme s pocitom a s vierou, že pôvodná literatúra, a osobitne tá naša, slovenská, napriek tomu, že po roku 1989 zažila rovnakú kalamitu ako Vysoké Tatry v roku 2004, ožíva a že sa opäť rozvinie tak, aby čo najširšiemu okruhu čitateľov dodávala životodarný okysličený vzduch, ako mladé stromy, ktoré sa vo Vysokých Tatrách zdvíhajú ako Fénix z popola.

ŠTEFAN CIFRA

Pohľad na Vysoké Tatry zahalené v perine oblakov. Foto: Štefan Cifra

Hlavný partner Tatranskej literárnej jari 2017 bol Fond na podporu umenia.