Tri schôdzky s Marínou

K edičným počinom k 200. výročiu narodenia ANDREJA SLÁDKOVIČA sa najnovšie priradila bibliofília banskobystrickej Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Uvedená vzdelávacia ustanovizeň pôsobí v priestore, kde tento štúrovský básnik pracoval a tvoril, aj preto sa podnetná myšlienka Slávky Očenášovej-Štrbovej (členky SSS) stretla s priaznivou odozvou vo vedení univerzity. Navyše, spojenie ohlasu Sládkovičovej Maríny s esejami Milana Rúfusa (doctora honoris causa UMB) a kresbami Igora Rumanského v pôsobivej úprave knižného dizajnéra Petra Ďuríka dáva vysoký punc tejto umeleckej voľnostránkovej tlači aj po formálnej stránke. O hodnote publikovaného textu nehovoriac. Veď kto iný ako Banskobystričan Alexander Matuška svojimi slovami z eseje o štúrovcoch autorom bibliofílie pošepkal, že treba stavať „pomníky v nás, ktoré čas zničí len s naším posledným výdychom“.

M. Rúfus v troch esejách nádherne preciťuje hodnoty poetického textu. V prvej eseji Marína moja, teda tak sme my... načrtáva: „Veď umelecké dielo, akokoľvek je aj jeho horizontálou, je hlavne vertikálou ducha. Je to krásny kríž.“ V druhej eseji Marína moja, teda tak sme my? k ončí o tázkou: „Skúsime to ešte so Sládkovičovou Marínou, s jej etosom lásky? Ak by sme boli svojmu okoliu smiešni, nemusíme sa obávať. Veď už raz bolo povedané: Skús – budeš smiešny. Ale už iba smiešni sú v poriadku.“ V poslednej eseji Marína moja, teda tak si ty... odkazuje: „Sládkovičova Marína je jediná a nezastupiteľná. Je to veľbáseň o láske, ktorá je tiež v ľudskom údele jediná a nezastupiteľná. A zároveň je to báseň o národe, ktorý je tiež jediný a nezastupiteľný. Premožiteľný asi áno – zastupiteľný určite nie.“

Úvodné slovo rektora UMB Vladimíra Hiadlovského končí s úprimným želaním: „Nechže nám aj Sládkovičove verše: ,Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať‘ pomáhajú v hľadaní a pripomínaní hodnotového portfólia nášho žitia a bytia.“ Nech sa tak stane!

JANA BORGUĽOVÁ

Na zábere pri soche Andreja Sládkoviča v Radvani rektor UMB Vladimír Hiadlovský a Slávka Očenášová – Štrbová. Foto: archív UMB