V Rozhľadoch po kultúre a umení opäť zaujímavé témy (1. 8. 2024)
Nateraz ostatné číslo (z 1. 8. 2024) Rozhľadov po kultúre a umení, vychádzajúce ako orgán Literárneho klubu ružomberských spisovateľov, prináša celú škálu zaujímavých tém od autorov z celého Slovenska. Témy mnohých pôvodných príspevkov sú priekopnícke v rámci slovenských dejín i iných odborov ľudskej činnosti.
Česť ilustrovať číslo dostali otec a syn Petrášovci (obaja Pavlovia) z Liptovského Mikuláša, ktorí majú v rodisku aj svoju galériu. Koncom roka 2024 budú prezentovať svoje diela na spoločnej výstave v priestoroch Univerzitnej Knižnice a Rektorátu Katolíckej univerzity v Ružomberku. V úvode čísla sú obidvaja umelci spoločne predstavení.
Z autorov od pera sa ďalej predstavujú napr.: Milan Lechan, Ivan Ondrášik, Jozef Mikloško, Marián Mydlo, Anton Péteri, Matúš Demko – Stanislav Lajda, Leopold Moravčík, Jozef Hýroš, Štefan Pecho, Anton Lauček, Branislav Brežný, Pavol Rusko, Renáta Buczolich, Peter Mišák, Radislav Kendera (R. A. Ružomberský), Stanislav Brtoš, Teofil Klas, Jaroslav Rezník st., Fedor Mikovič a Slávka Očenášová-Štrbová.
(-rr-)
Rozhľady po kultúre a umení prichádzajú ako vždy s viacerými významnými pôvodnými štúdiami, ktoré obohacujú históriu, kultúru či šport v Ružomberku a tým aj na Slovensku. Príspevok ŠTEFANA PECHU História slovenského národa sa nezačala založením Ústavu pamäti národa zapĺňa biele miesta v národných dejinách.
Ďalším nosným článkom je Pätnásť vrcholových krížov nad Liptovom od JOZEFA HÝROŠA. Je známe, že na viacerých vrcholoch Slovenska i v zahraničí (najmä v Alpách) stoja od pradávna kríže, ako náboženské, národné alebo ochranné symboly. Neobišlo to ani naše liptovské resp.: ružomberské hory. To nám približuje vo svojej práci autor, ktorý dodáva: „...súpis všetkých krížov v Ružomberku a okolí je až 164!“ Zaujímavým príspevkom z pera RADISLAVA KENDERU je Magister rytier Donč s podtitulom Radi zabúdame na osobnosti! Strašia nás? Pripomínať si je potrebné aj čiastočné výročia (súčasťou je aj báseň R. A. RUŽOMBERSKÉHO Ružomberok II s podtitulom moje mesto), ako aj V Ružomberku je pravidlom vydávať verejné svedectvo viery v prísľub Panny Márie z Fatimy; Chrámový spevokol Andrej z Ružomberka si pripomenul výročným koncertom svoju 130 – ročnú existenciu či Zomrel Blaho Uhlár.
JOZEF MIKLOŠKO sa zamýšľa nad tým, že „Kto chce 150-tisíc dolárov za stomiliónové prvočíslo? a že Budmerický kaštieľ slúžil spisovateľom – už nebude?, a taktiež, že Svätá Rita – je patrónka beznádejných vecí.
Spisovateľ a novinár FEDOR MIKOVIČ si pred svoj pomyselný mikrofón k rozhovoru zavolal laureátku Národnej Ceny Vojtecha Zamarovského SLAVOMÍRU OČENÁŠOVÚ-ŠTRBOVÚ pod názvom Šťastie netreba očakávať, vždy príde samo a vždy presne. Predstavuje sa znova aj kresťanský filozof IVAN ONDRÁŠIK s KATARÍNOU ONDRÁŠIKOVOU s úvahou Marie Dominique Chenu – otvorený tomizmus.
Básnik STANISLAV BRTOŠ zašiel až na vody publicistiky, a to s reportážou z prostredia Slovákov žijúcich v Maďarsku – Slováci z „Anjelskej zeme (Angyalfold).
MARIÁN MYDLO sa stal úspešným propagátorom akcií Nezávislých kresťanských odborov Slovenska (NKOS) a približuje veľkú akciu vo Velehrade („Stretnutie vo Velehrade)a medzinárodný seminár a zasadnutie najvyšších orgánov NKOS v Ružomberku („Nezávislé kresťanské odbory Slovenska rokovali znovu v Ružomberku“). ANTON LAUČEK sa predstavuje ukážkou z pripravovanej rozhlasovej hry o Vendelínovi Javorkovi – Páter Javorka.
STANISLAV LAJDA približuje vznik filmu o rekonštrukcii významnému obrazu Leonarda da Vinci Posledná večera pod názvom Posledná večera: cesta, pravda a život.
Samozrejme, v čísle nechýbajú ani iné žánre krásnej literatúry – aforizmy MILANA LECHANA a básne PETRA MIŠÁKA, JAROSLAVA REZNÍKA ST., TEOFILA KLASA, ANTONA PÉTERIHO, RENÁTY BUCZOLICH, PAVLA RUSKA a BRAŇA BREŽNÉHO.
V rubrike pozdravili nás sa tentoraz objavili JERGUŠ HORVÁTH zo seriálu Nemocnica a legenda slovenského hokeja PETER ŠŤASTNÝ.
***
Najnovšie číslo časopisu Rozhľady po kultúre a umení reaguje na viaceré v spoločnosti rezonujúce témy a v pôvodných štúdiách pomáha orientovať sa v histórii i súčasnosti života na Slovensku.
