VYDAVATEĽSKÝ DEŇ SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV (21. 3. 2017) – Nebývalá knižná žatva za rok 2016 – na každý týždeň jeden titul!

FOTOGALÉRIA: Vydavateľský deň Spolku slovenských spisovateľov a Vydavateľstva SSS (21. 3. 2017)

Zichyho palác 21. marca t. r. privítal účastníkov už tradičného Vydavateľského dňa Spolku slovenských spisovateľov. Podujatie otvoril a viedol Miroslav Bielik, predseda SSS, ktorý uviedol, že knižná produkcia za rok 2016 bola mimoriadne úspešná, keďže sa podarilo vydať 52 titulov, teda každý týždeň jeden. V tejto súvislosti poďakoval riaditeľovi Vydavateľstva SSS Romanovi Michelkovi, pracovníkom vydavateľstva, tajomníkovi SSS Jánovi Tazberíkovi, ktorý je aj jedným z konateľov VSSS, ako aj Borisovi Brendzovi, šéfredaktorovi Dotykov, časopisu SSS pre mladú literatúru a umenie, ktorý na sklonku roka 2016 otvoril novú Edíciu mladých slovenských autorov časopisu Dotyky (EMSA).

Miroslav Bielik, predseda SSS (vľavo), otvára Vydavateľský deň SSS a VSSS. Vedľa: Boris Brendza, šéfredaktor Dotykov, a Roman Michelko, riaditeľ VSSS. Vydavateľský deň SSS 21. 3. 2017. Foto © Štefan Cifra

Vydavateľský deň pokračoval predstavovaním kníh a rozhovormi s ich autormi. Ako uviedol moderátor prvej časti R. Michelko, 38 titulov pripravilo VSSS, deväť vyšlo v SSS a päť v EMSA. Na úvod prezentoval čerstvo vydaný román bulharského spisovateľa Zachara Karabašlieva (* 1968) 18 % sivej, ktorý je medzinárodným bestsellerom (v Bulharsku vyšiel v náklade 50 000 výtlačkov), a predstavil jeho prekladateľku Katarínu Sedlákovú.

Autorka prozaickej knihy AKSÁL (obrátene LÁSKA – pozn. red.), známa slovenská herečka Zuzana Cigáňová, uviedla, že prózu (úsmevne niektoré svoje dielka nazvala „čudobudá“) začala písať až v neskoršom veku (1991) a že vo svojej najnovšej próze chcela zaznamenať, čo je láska a ako vzniká. Dokladom toho, že jej prózy zarezonovali, je aj to, že sa stala dvojnásobnou finalistkou Ceny Anasoft.

Dnes už kmeňovej autorke VSSS Viere Švenkovej vyšli v minulom dve zbierky poviedok Hra o perly a Deň je krátky i knižka pre deti Anička má prázdniny. Známa autorka, takisto finalistka Ceny Anasoft, uviedla, že píše a uverejňuje poviedky (od roku 1960), lebo pracujúca žena s deťmi má málo času na romány. K písaniu pre deti ju podnietila okolnosť, že v kníhkupectvách pre svoje vnúčatá nachádzala len máločo hodnotné.

Hľadisko Vydavateľského dňa SSS v Zichyho paláci
v Bratislave 21. 3. 2017. Foto © Štefan Cifra

Lena Riečanská sa v knižke Som, aká som! venuje tínedžerskej generácii dievčat od 10 do 14 rokov, najmä téme ich priateľstiev, a o úspešnosti jej knižiek svedčia aj živé reakcie dievčat (ba dokonca i chlapcov) na besedách v školách.

Filozof Dalimír Hajko v knihe šiestich esejí (formátom do vrecka saka) Antické provokácie poukazuje – tentoraz v ľahšom žánri ako odborné filozofické meditácie – na inšpirácie autorov gréckej a rímskej antiky a starých indických filozofických a náboženských textov pre súčasné myslenie a spôsob života moderného človeka. (Do pozornosti odporučil svoju esej „o táraní“, ktorá má dozaista čo povedať mnohým súčasníkom.)

Druhú knihu esejí Sme čakárenská generácia, žánrovo spadajúcu aj do literatúry faktu, ktorú vyzdvihol M. Bielik, napísal pre VSSS Anton Blaha.

Anton Hykisch na margo svojho najnovšieho románu Verte cisárovi o Jozefovi II uviedol, že si často neuvedomujeme, že vladári, a to sa týka i súčasných politikov, sú neraz ľudia nešťastne osamelí. Priblížil aj dve postavy svojho románu, Antona Bernoláka a Jozefa Ignáca Bajzu, absolventov viedenského Pázmánea a mimoriadnych vzdelancov. Uviedol, že aj keď sa o J. I. Bajzovi vyučuje ako o autorovi prvého slovenského románu René mádenca, príhody a skúsenosti, nikto si nevšimol 140. výročie jeho vydania (prvý diel – dobrodružný a sentimentálny román o ceste z Benátok do Tripolisu vyšiel r. 1874, druhý oveľa realistickejší diel, ktorého dej sa odohráva v severnom Taliansku, Rakúsku a najmä na Slovensku, roku 1875 zastavila cenzúra, lebo satiricky pranieroval spoločenské a cirkevné pomery na Slovensku – pozn. red.). A úsmevne dodal, že aj on si jeho (inak dosť nesúrodý) román prečítal po prvý raz až v čase písania svojho románu. Ako upozornil, Jozef II, okrem zavedenia hovorovej nemčiny ako úradnej reči, priamo podnietil aj vznik spisovných národných jazykov u Slovákov, Čechov či Slovincov a napísanie ich gramatík. Pri A. Bernolákovi upozornil, že jeho kodifikácia je prvá a mimoriadne dôležitá, pretože tým, že kodifikoval spisovnú slovenčinu ma báze kultúrnej západnej slovenčiny, sformuloval vo vzťahu k češtine a českému národu, že „oddnes sme dva národy“ a „budeme písať inak“. Takisto uviedol, že tento jedinečný čin A. Bernoláka štúrovci kodifikáciou spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenských nárečí – aj s podporou bernolákovcov – dotiahli, t. j. z historického pohľadu sú úspešnými pokračovateľmi Bernoláka.

Hana Košková, známa ako poetka, vo svojej šiestej knihe pre deti Repujúci grep prináša veselé príbehy o ovocí a zelenine, ktorými chce pomôcť rodičom správne nasmerovať deti proti konzumnému tlaku.

S knihami poviedok Tiene babieho leta a Kľukatenie sa predstavila aj Iveta Zaťovičová, ktorá sa k písaniu dostala až po dlhoročnej práci v banke i živote v zahraničí, aby pretavila do prozaickej reči množstvo zážitkov, ktoré sa v nej od mladosti nazbierali.

Viacrozmerný autor Blažej Belák, ktorý predvlani napísal knihu Slovo robí človeka (Glosy o jazykovej kultúre), v novej knihe príbehov Hrnčiarovo pole vyobrazuje neľahké osudy ľudí „bez moci, bez práv, ale s charakterom“, čo sa po celý život – od povojnových čias až po dnešok – napriek príkoriam pridržiavali kresťanských hodnôt a názorov. Jeho dielo vysoko vyzdvihol aj predseda SSS.

Poetka Margita Ivaničková priblížila podnety na vznik svojej prozaickej knižky pre deti (i dospelých) S tromi psami za pätami z jej života na dedine a rozhovorov s rodičmi a deťmi, čo sa menia na „zombie“, lebo „strácajú detstvo a stávajú obeťami tabletov a ajfonov“, a apelovala na rodičovskú komunikáciu s nimi.

Na úvod druhej časti Vydavateľského dňa J. Tazberík vyzdvihol zámer predsedu SSS M. Bielika, deklarovaný na Členských zhromaždeniach SSS v rokoch 2013 a 2014, systematicky podporovať edičnú činnosť a jej následnú intenzívnu podporu, ktorá vyvrcholila produkciu v roku 2016. V tejto súvislosti sa vrátil aj k niektorým básnickým počinom v spomínaných rokoch. Ako uviedol, popri zbierkach poézie, ktoré získali výročné Ceny SSS – Vruby do medu Štefana Moravčíka a jeho zbierka Pevný bod svetla (ktorá získala aj Prémiu Literárneho fondu – pozn. redakcie) a nominácie na Ceny SSS – zbierky Borisa Brendzu Ochutnať z plameňa, Teodora Križku Blížence z krížnych ciest, kniha senzitívnych veršov Martina Chudíka Cestovný (ne)poriadok, vynikla aj zbierka Petra Mišáka Stanice, ideovo nadväzujúca na Novomeského Smrť na stanici („Had sa mu zjavil v klzkej koľajnici a umrel uhryznutý diaľkami“) či zbierka Štefana Cifru Čo s takým človekom?, predstavujúca výnimočný typ poézie, ktorá koncentruje lyrický rozmer s epickým básnickým príbehom. Vyzdvihol aj stúpajúcu úroveň mladej poézie vychádzajúcej v EMSA.

Z knižnej produkcie za rok 2016 J. Tazberík predstavil najskôr básnickú zbierku Čas hmatu (ako voňajú sny). Jej autor Ireney Baláž na jeho otázku, ako sa zo známeho rockera stal básnik, odpovedal, že začínal s vážnou hudbou (učil sa hrať na husle), potom ho však očaril rock. Keďže hudba je, podľa neho, zhmotnená abstrakcia a poézia pracuje s emóciou, zbližuje ich to a to ho aj doviedlo k poézii, ktorou sa dá v skratke zachytiť emocionálny zážitok.

Ján Fekete Apolkin, známy autor sci-fi literatúry a bývalý poslanec NR SR, začínal poéziou ešte v šesťdesiatych rokoch v Mladej tvorbe. Keďže mu prvú zbierku Chodníčkom do hvezdárne, už pripravenú do tlače, roku 1969 zakázali, venoval sa vedeckej fantastike, no k poézii sa po rokoch vrátil (z podnetu Maroša Ševčoviča a P. Kováčika). M. Bielik upozornil na jeho famóznu báseň v zbierke Tajný denník pozemšťana s názvom Záveterné zavíjanie, ktorú autor predniesol.

Na otázku J. Tazberíka, ako sa k písaniu poézie dostal Miroslav Daniš, historik a vysokoškolský pedagóg, autor knižky Krehké z kameňa odpovedal, že históriou i poéziu spája obrovská sila slova a že aj história ako veda – rovnako ako poézia – je subjektívna, keďže záleží na historikovi, s akou kreativitou historické fakty interpretuje. Poézia je navyše príležitosťou vypovedať metafyziku, ktorá sa v človeku nazhromaždí.

V tretej časti Vydavateľského dňa SSS predstavil B. Brendza novú knižnú Edíciu mladých slovenských autorov časopisu Dotyky, ktorej prvé štyri básnické a jednu prozaickú knižku sa prezentovali v decembri 2016 za prítomnosti autorov na Cene Rudolfa Fabryho v budmerickom kaštieli, v niekdajšom Domove slovenských spisovateľov. Mladá spisovateľka Katarína Koláriková, ktorú predstavil, uviedla, že začínala s poéziou, ale tá sa, podľa nej, musí v autorovi nazbierať, pretože bez toho to nejde, a tak sa rozhodla skúsiť to s prózou. Po prozaickom debute Medzi riadkami (VSSS), ktorý má v niektorých poviedkach podobu šteklivej záhady či hororovej mystifikácie, prišla so zbierkou poviedok Na periférii priateľstva (EMSA), ktorej postavy sa dostávajú na hranu priateľstva a v poslednej chvíli, resp. vôbec si neuvedomia zradu zo strany priateľa.

Na záver Vydavateľského dňa predseda SSS M. Bielik poďakoval všetkým autorom, ktorí vydali svoje diela v SSS, VSSS a EMSA, keďže sa tak doložila vzrastajúca, mimoriadne bohatá edičná činnosť najstaršieho spisovateľského združenia na Slovensku za uplynulý rok.

ŠTEFAN CIFRA

FOTOGALÉRIA: Vydavateľský deň Spolku slovenských spisovateľov a Vydavateľstva SSS (21. 3. 2017)