Vyhlásenie Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov: Za kultúrny dialóg...

Vedenie Spolku slovenských spisovateľov, jeho predstavenstvo zastupujúce jeho takmer 500-člennú členskú základňu si s plnou vážnosťou uvedomujú nebezpečenstvo vyhrocovania spoločensko-politických nálad a rozdeľovania spoločnosti na dobrých a zlých, našich a vašich. Bujnie individualizmus, v ktorom štáty v neodmysliteľnom zväzku s neoliberalizmom negujú vo všeobecnosti svoju zodpovednosť za duchovnú sféru, za vzdelávanie, kultúru, vedu, umenie atď. Nevšímavosť a násilie akoby sa stali každodenným chlebíčkom ľudskej existencie. Príznačné sú v tomto smere slová pápeža Františka: „Kým sa neodstráni vylučovanie a nerovnosť v spoločnosti alebo medzi národmi, nemožno vykoreniť násilie. Chudobných ľudí a chudobné národy obviňujú z násilia, ale bez rovnosti príležitosti budú rozličné formy agresie a vojen nachádzať úrodnú pôdu a skôr či neskôr prepuknú.“

Manipulácia s myslením človeka sa stala jednou z najväčších hrozieb súčasnosti. Bičujúce úsudky, vytresnuté bez rozmyslu či úchytkom napríklad v našom parlamente, výroky plné zloby a nenávisti,  rozsýpajúce sa žulové pravdy,  hlučné upaľovanie bosoriek, naťahovanie ľudí na škripce a nevyberané škandalizovanie sa stalo neodmysliteľnou súčasťou politických hier. A keď treba, pridajú sa mediálni spolupútnici, denuncianti a záhadou opradení vynášači z tajných policajných spisov (očividne spätí s oligarchickými štruktúrami), ortodoxní šíritelia „zaručene“ férových informácií, takí, čo, všetko vedia, všetko videli a všetko počuli.

My členovia SSS rozhodne odsudzujeme takéto maniere, odsudzujeme rozdúchavanie nepriateľstva a nenávisti medzi občanmi a vôbec v celej spoločnosti.

Z verejného priestoru sa očividne vytráca kultúrny dialóg, absentuje previazanosť či skôr spolupatričnosť spoločenskovedných disciplín a umenia. Poslaním vedy a filozofie je hľadať pravdu, očisťovať hrdzu z faktov, objavovať, zovšeobecňovať a syntetizovať, ale ani to nestačí –  chýba to podstatné – sila emócie. A ňou popri poznávaní a skúmaní života disponuje jedine umenie, najmä však literatúra. Krásno spolu s rozumom a citom poľudšťuje človeka. Slovenský spisovateľ a básnik sa musí pozerať do budúcnosti, musí sa stať „vidiacim“ a nachádzať svetlo pre tých, čo ho nevidia. Nedá sa to však bez hlbinného ponoru do života prostých ľudí, bez ozajstného citu vlastenectva a hrdosti na všetko vskutku slovenské, voňajúce domovinou. Jednoducho a nádherne to vyjadril náš veľký básnický bard P. O. Hviezdoslav (170. výročie jeho narodenia si v týchto dňoch pripomíname) v Krvavých sonetoch: „Vlasť je mať, čo krajec s láskou podá / každému decku, prázdna vrtochov; / len, ktorí štedrú pravicu jej vodia / sebecky, tí ju robia macochou.“

Vezmime si všetci jeho slová k srdcu. Nechváľme sa cudzím perím, nepodliehajme epigónstvu a infiltrácii nekultúrnosti! Ukážme svetu pestrosť, presvedčivosť a silu našej kultúry! Okrúhle jubileum veľkého pevca je na to vhodnou príležitosťou...

V Bratislave 29. januára 2019