Vyšli nové Rozhľady po kultúre a umení (1. a 2. štvrťrok 2018)
Najnovšie číslo Rozhľadov po kultúre a umení (1. a 2. štvrťrok 2018), vychádzajúce ako orgán Literárneho klubu ružomberských spisovateľov a Spolku slovenských spisovateľov (KO Žilina), opäť prináša celú škálu zaujímavých tém od autorov z celého Slovenska i zo zahraničia. Česť ilustrovať číslo dostal Ružomberčan žijúci v Prahe (Česká republika), animátor, ilustrátor, maliar a majiteľ reklamnej agentúry i ateliéru DUHAStudio Ing. arch. Marián (Mišo) Dúha. Z autorov od pera sa ďalej predstavujú Jozef Mikloško, Pavol Brtoš, Leopold Moravčík, Radislav Kendera – R.A. Ružomberský, Milan Lechan, Peter Bučka, Dušan Mikolaj, Dana Sochorová, Milan Kenda, Iveta Kloptová, Ružena Janiglošová – Moravčíková, Ján Kuruc, Juraj Chovan – Rehák, Bohumil Motejlek, Ivan Ondrášik či Marián Mydlo.
Rozhľady prichádzajú s viacerými významnými pôvodnými štúdiami, ktoré obohacujú históriu a kultúru v Ružomberku a aj na Slovensku. Príspevok šéfredaktora Radislava Kenderu Ružomberská skupina – náboženská časť – disent viery a slobody (s prihliadnutím na svetskú emigráciu) je zaujímavou sondou do disidentského a zároveň literárneho prostredia Ružomberka. Autor etabluje na Slovensku nový pojem Ružomberská skupina. Pri jej kreovaní a literárno-historickom výskume zistil, že v Ružomberku to nie je také jednoduché, ako napr. pri Trnavskej skupine. V meste na sútoku Váhu a Revúcej sa skupina skladá vlastne z dvoch skupín (podskupín) – náboženskej i svetskej. I napriek tomu, že obidve časti boli prepojené. Náboženská však dosiahla celoslovenské líderské postavenie v rámci vtedajšieho Česko-Slovenska a významne pripravila pôdu pred Sviečkovou manifestáciou i Novembrom 89. V budúcom čísle bude pokračovať priblíženie svetskej časti Ružomberskej skupiny.
Nasleduje rozhovor s dlhoročným funkcionárom mesta Ružomberok Pavlom Brtošom o vážnych témach vzťahujúcich sa k mestu Ružomberok. Všetky sú aktuálne a ružomberského čitateľa zaujmú a dajú odpoveď na otázky – ako Ružomberok prišiel o sídlo okresu, o Korytničku, o Hotel Jánošík, prečo sa nepripojila k mestu obec Likavka a pod.
Významný priestor je v periodiku venovaný Pi-klubu slovenských spisovateľov od Jozefa Mikloška. 14. marec je medzinárodným dňom čísla Pi = 3,14159265..., je to aj sviatok Pi-klubu. Doteraz je známych 11,2 trilióna cifier tohto čísla (trilión má za jednotkou 18 núl). Jozef Mikloško, ako nevolený prezident tohto klubu, približuje jeho antivity. Kľúčovými slovami klubu sú knihy, umenie, víno a spev – tvorivosť, nápady, veselosť a kultúrnosť. Jadrom Pi-klubu sú spisovatelia, ale sú tam aj ex-námorný kapitán, robotik, huslista, primátor, kameraman, flautista, lekár, režisér i niekoľko maliarov. Nad všetkým vládne tolerantnosť.
Najznámejší slovenský zahranično-politický redaktor a komentátor, spisovateľ Leopold Moravčík siahol po svojich spomienkach. Delí sa o ne s čitateľmi v príspevku Ako som rozčúlil španielskeho kráľa.
Objavný príspevok pochádzajúci opäť z dielne Petra Bučku. Pod názvom Slovenská ústredná športová rada – jej vznik, činnosť a zánik, predstavuje verejnosti jeden zo zabudnutých najvyšších orgánov slovenského športu.
Zaujímavý článok je Korálové útesy v skle od Dušana Mikolaja, ktorý zanedlho prerastie do samostatnej knihy. Mapuje život a dielo jedného z najvýznamnejší umeleckých sklárov na svete, Slováka Stanislava Meliša.
Marián Mydlo sa pripomína významnou sondou zániku tehliarskeho priemyslu v Ružomberku pod názvom Ružomberská hlina, pri ktorej vyrástla tehelňa.
Dimenzie viery v kontexte zmysluplnosti života je príspevok z dielne kresťanského filozofa Ivana Ondrášika. Predstavujú sa aj ďalší autori – Bohumil Motejlek s príspevkom Kým sa rozhodneš! alebo Milan Kenda, ktorý si v satirických príspevkoch pripomenul 330. výročie narodenia Juraja Jánošíka. Za ním, samozrejme, v ničom nezaostáva ďalší humorista Milan Lechan, ktorí sa prezentuje Poradňou pre všetko. V bloku poézie sa predstavujú Dana Sochorová, Iveta Kloptová a Ružena Janiglošová - Moravčíková.
Vzácne materiály sú uverejnené v Rozpamätávaní – Z neuverejnenej korešpondencie slovenských spisovateľov... Je tam prvý raz zverejnený list publicistu a priateľa Andreja Hlinku Matúša Fullu biskupovi Alexandrovi Párvymu, list prezidenta Českej a Slovenskej federatívnej republiky Václava Havla rímskokatolíckemu kňazovi, filozofovi a spisovateľovi Ladislavovi Hanusovi, list literárneho historika, národno-kultúrneho dejateľa a spisovateľa Juraja Chovana-Reháka básnikovi, spisovateľovi, literárnemu kritikovi a vedcovi, esejistovi, editorovi, kultúrnemu organizátorovi a publicistovi Imrichovi Vaškovi i list arcibiskupa Karla Otčenáška Ladislavovi Hanusovi.
Rozhľady predstavujú ružomberského rodáka, hudobníka (hrá na viole) a fotografa, člena Filharmónie Brno Juliána Vevericu, žijúceho v Českej republike.
V pravidelnej rubrike Pozdravili a napísali nám čitateľom Rozhľadov želajú všetko najlepšie členovia Pi – klubu: Ľubo Jurík, Anton Hykisch, Dušan Mikolaj, Jozef Mikloško, Rudolf Schuster, Jozef Banáš, Ján Bábik (jeho korene siahajú do Ružomberka), Stanislav Bachleda, Ivan Blažovjech, Jozef Burdan, A. a M. Blahovci, Peter Čačko, Rudolf Ferko, Alexander Jablokov, Miloš Jurkovič, Milan Kohút, Jozef Leikert, P. Nemec, Ľubo Olach, Erik Ondrejička, Peter Rašla, Oliver Solga (je zároveň primátorom Pezinka), I. Szabo a Milan Stano, ako aj hudobný skladateľ, pedagóg, organizátor a hudobník Peter Machajdík.
Aktuálne číslo časopisu Rozhľady po kultúre a umení opäť reaguje na viaceré v spoločnosti rezonujúce témy a v pôvodných štúdiách pomáha orientovať sa v histórii i súčasnosti života na Slovensku.
R. A. RUŽOMBERSKÝ
Reprofoto: vonkajšie strany a tretia strana obálky Rozhľadov po kultúre a umení
