ZÁPAS O ZÁCHRANU KLUBU A BUDOVY DOMU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV JE ZÁPASOM O HODNOTY
Pamiatkový úrad SR sa v auguste a septembri t. r. zapodieval podnetom Spolku slovenských spisovateľov na vyhlásenie budovy Domu slovenských spisovateľov s Klubom slovenských spisovateľov za národnú kultúrnu pamiatku. Aj keď PÚ SR vo svojom stanovisku poukazuje na viaceré hodnoty budovy, ako aj na autorov projektov budovy, interiéru Klubu a budovy, a umeleckých diel pôvodne umiestnených v budove, podnetu SSS nevyhovel. A to aj napriek nesporným hodnotám architektonického riešenia budovy a Klubu od autora – jedného z najvýznamnejších slovenských architektov 2. polovice 20. storočia – prof. Jozefa Lacka a ďalších významných slovenských architektov, ktoré reflektuje i odborný časopis Projekt – Revue slovenskej architektúry. Ako aj napriek 630 signatárom Výzvy SSS – Zachráňme klub slovenských spisovateľov!, ktorej signatármi sú osobnosti kultúrneho, umeleckého, vedeckého a spoločenského života, okrem zástupcov SSS aj zástupcovia iných spisovateľských združení (SC PEN, Klub literatúry faktu, Klub nezávislých spisovateľov), ale aj občania, ktorým záleží na ochrane kultúrno-spoločenských hodnôt – osobitne aj v centre hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy – vrátane učiteľov, jazykovedcov, lekárov či robotníkov. SSS podľa slov jeho predsedu Miroslava Bielika prekonzultuje s právnickou kanceláriou GMB & Partners, ktorá zastupuje SSS v sporoch s realitnou kanceláriou a developerskou firmou Arthur DS, s. r. o., aj otázku nevyhovenia podnetu SSS a ďalšieho postupu.
Podľa Pamiatkového úradu SR pamiatkové hodnoty budovy Domu slovenských spisovateľov sú vraj „nie celkom korešpondujúce s kritériami, na základe ktorých sa vyhlasujú veci za národné kultúrne pamiatky“
Spolok slovenských spisovateľov už dostal vyrozumenie z Pamiatkového úradu SR (PÚ), ktorý nevyhovel žiadosti SSS o začatie konania na zaradenie budovy Domu slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok (NKP). PÚ vykonal fyzickú obhliadku objektu. Podľa zástupcu PÚ Petra Škulavíka posudzovali podnet z hľadiska Zákon o ochrane pamiatkového fondu, ktorý hovorí, že PÚ vyhlasuje za NKP „vec alebo súbor vecí“. Pritom nazerali na možnosť vyhlásiť za pamiatku budovu, pretože vraj nemožno vyhlásiť za pamiatku časť budovy, a posudzovali aj mobiliár Klubu, ktorý by mohli vyhlásiť „za hnuteľnú pamiatku“ a vraj posudzovali aj ostatné aspekty, ako je „spoločenská, pamiatková historická hodnota, výtvarno-remeselná umelecká, architektonická, urbanistická“ hodnota. PÚ vydal stanovisko, v ktorom „osvedčil pamiatkové hodnoty tejto veci za nie celkom korešpondujúce s kritériami, na základe ktorých sa vyhlasujú veci za národné kultúrne pamiatky“. Budova je podľa P. Škulavíka „komplexne chránená v rámci pamiatkového územia mestskej pamiatkovej rezervácie, čiže ochrana budovy ako nehnuteľnosti z hľadiska územia tam je,“ ale, keďže vraj projekt, „ktorý bol pôvodne v 70. rokov pripravovaný na túto budovu pôvodného Zväzu slovenských spisovateľov bol technicky alebo realizačne upravovaný, pretože pôvodne tam mala byť podľa architekta Lacka postavená murovaná stavba, bola postavená stavba technicky iným spôsobom riešenia, ako ju tam dneska vidíme, s tým zaveseným skeletom“ a ona už je vraj „aj z hľadiska použitých technológií a materiálov z osemdesiatych rokov je pamiatkovo neuchrániteľná, pretože pri jej komplexnej obnove by prišlo k takým zásahom, výmena materiálu atď., že by sme tam už“ vraj „z hľadiska architektúry tie pamiatkové hodnoty tam už nenašli, tie pôvodné, pre ktoré by sme to teraz mohli vyhlasovať“.
Iný názor na hodnotu budovy Domu slovenských spisovateľov prezentuje odborný časopis Projekt – Revue slovenskej architektúry
V časopise pre architektúru Projekt – Revue slovenskej architektúry, venovanom 90. výročiu narodenia prof. Jozefa Lacka (* 1917 – † 1978), vyšiel článok, v ktorom sa pozitívne hodnotí architektonické riešenie budovy Domu slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave. Výňatok z článku citujeme: „Budovy areálu Filmových ateliérov na Kolibe, rovnako ako pozoruhodná, so svetlom (i historicitou okolia) komunikujúca budova Domu slovenských spisovateľov na nároží Laurinskej ulice v Bratislave, realizačne ukončená v roku 1971, predstavujú štádium erudovanej a azda senzitívne zaujatej Lackovej tvorby, ktorá v tomto období kulminuje. Dom spisovateľov je budova do detailov architektonicky i dizajnérsky prepracovaná. Zvlášť vo verejnospoločenských priestoroch v zasunutom parteri, kde sa vo výstavnej sále podarilo zhodnotiť stredoveké murivá so zachovanými kamennými sedíliami. Objekt vyľahčujú a presvetľujú nielen pásy vysokých okien so sklenými parapetmi (systém závesnej fasády Feal), ale aj motív horizontálneho roštu v atike ukončujúceho ustúpeného poschodia.“
(Zdroj: BENCOVÁ, Jarmila: Tvorba Jozefa Lacka a štýlové tendencie slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia [online]. In: Archinet: Revue slovenskej architektúry – monotematické číslo Projektu venované 90. výročiu narodenia architekta Jozefa Lacka. [Citované 16. 8. 2015]. Dostupné na internete: <TU>).
Hodnotou interiéru Klubu slovenských spisovateľov PÚ SR takisto spochybňuje
Pokiaľ ide o zmenu funkcie Klubu slovenských spisovateľov, podľa zástupcu Pamiatkového úradu SR Petra Škulavíka vraj „pôvodná funkcia je síce veľmi významná z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt, ale pokiaľ pamiatkové hodnoty neporušujete, je možné, aby vlastník objektu alebo veci tú funkciu menil“. Pamiatkové hodnoty posudzoval PÚ spolu s pracovníkmi Slovenského múzea dizajnu, ktorého odborné stanovisko vraj tiež vyznelo v tom duchu, že „interiér Klubu slovenských spisovateľov, ktorý vznikol v polovici sedemdesiatych rokov v takom duchu postmoderny bol zmenený v osemdesiatych rokoch“ a už by tam vraj „bolo zaujímavé chrániť možné niektoré vybraté kusy, alebo časti toho interiéru, ale nie komplexne ako taký“. Čiže, „na základe toho PÚ zaujal stanovisko, aké zaujal“ a ako uzatvára P. Škulavík, „sme sa rozhodli, že nebudeme vyhlasovať ani budovu ani tie časti mobiliáru za NKP“.
Interiér Klubu slovenských spisovateľov vytvorili v čase projektovania a výstavby budovy Domu slovenských spisovateľov v polovici sedemdesiatych rokov špičkoví slovenskí architekti, asistenti profesora Lacka Ing. arch. Ivan Slameň (spoluator Mosta SNP v Bratislave), Ing. arch. Jozef Červeň (spoluautor Domu umenia v Piešťanoch) a Ing. arch. Cyril Rovňák, modernizované riešenie z konca osemdesiatych rokov Ing. arch. Oliver Šabík.
V prípade Domu a Klubu slovenských spisovateľov ide aj o duchovné kultúrne dedičstvo
Hodnotami Domu slovenských spisovateľov a Klubu slovenských spisovateľov je ich kultúrno-historický a národno-kultúrny odkaz, ktorý trvá napriek neuznávaniu, znevažovaniu či devastácii týchto jedinečných objektov, ich interiéru a umeleckej výzdoby.
V budove Domu slovenských spisovateľov vyše dve desaťročia pôsobilo vydavateľstvo pôvodnej slovenskej literatúry Slovenský spisovateľ a Kníhkupectvo vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Vydavateľstvo za spomínané obdobie vydalo stovky titulov hodnotnej pôvodnej a prekladovej literatúry od slovenských autorov, vrátane vynikajúcich zjavov slovenskej literatúry, básnikov, prozaikov, esejistov či literárnych vedcov, od najstarších čias cez 19. storočie až po druhú polovicu 20. storočia, ktorých vklad do našej národnej kultúry je neoceniteľný. vyšli však v ňom aj diela viacerých špičkových európskych a svetových spisovateľov. Vydané diela ilustrovali pôvodnými dielami takisto slovenskí výtvarníci, vrátane vynikajúcich osobností našej národnej výtvarnej kultúry. Dodnes v čitateľskej obci rezonujú také edície ako Spoločnosť priateľov krásnych kníh, Kruh milovníkov poézie, edícia Nová próza či Nová poézia a viaceré ďalšie. V Dome slovenských spisovateľov potom sídlili všetky spisovateľské organizácie, v ktorých sa združujú autori pôvodnej slovenskej literárnej tvorby i spisovatelia národnostných menšín. Klub slovenských spisovateľov nebol len priestorom stretávania spisovateľov, ale aj umelcov, vedcov, intelektuálov a vzdelancov z rozličných oblastí spoločenského života, konali sa v ňom významné kultúrno-spoločenské podujatia, prezentácie nových pôvodných kníh, vydavateľské dni, odovzdávania literárnych, umeleckých a vedeckých cien za pôvodnú a prekladovú tvorbu, prijímanie zahraničných a literárnych kultúrnych misií a slovakistov z celej Európy či sveta... Aj umelecké diela pôvodne umiestnené v budove Domu slovenských spisovateľov a v Klube slovenských spisovateľov zvýrazňovali práve tento štyridsaťročný duchovný odkaz.
V tejto budove začínal Literárny týždenník v roku 1988, ako orgán vtedajšieho Zväzu slovenských spisovateľov, časopis dnešného Spolku slovenských spisovateľov, ktorého neskoršia redukcia periodicity takisto symbolizuje smutný stav upadania podpory slovenskej kultúry.
Preto by sa pri riešení podnetov na vyhlásenie národných kultúrnych pamiatok mali brať okrem posudzovania „spoločenskej, pamiatkovej historickej hodnoty, výtvarno-remeselnej umeleckej, architektonickej, urbanistickej“, ako uvádza zástupca Pamiatkového úradu, ak nie na prvom, tak iste na dominantnom mieste ich duchovný odkaz, vklad do národnej kultúry a do formovania kultúrno-duchovných hodnôt slovenskej spoločnosti. A v tomto zmysle je význam budove Domu slovenských spisovateľov s Klubom nedocenený.
Je dôležité žiadať, aby sa Klub slovenských spisovateľov vrátil do pôvodnej funkcie
Pán profesor Vincent Šabík, zakladateľ Literárneho týždenníka, známy slovenský literárny vedec a kulturológ, hovorí, že nemusí byť vždy dôležité iba to, či sa nám podarí zmeniť stav, ktorý nastal, lebo vždy na to nemáme sily, dôležité však je veci pomenovať, dôležité je myšlienku sformulovať, pretože myšlienky hýbu svetom a pravda odhaľuje konanie, čo je mimoriadne dôležité. Teda aj náš zápas o Klub slovenských spisovateľov o budovu Domu slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave, ktorej je SSS 50-percentným spoluvlastníkom, je zápasom o hodnoty, tradície, o kultúru, a z tohto hľadiska je dôležité žiadať, aby sa Klub slovenských spisovateľov vrátil do pôvodnej funkcie, aby uvedená budova bola pamiatkovo chránenou, aj napriek tomu, či už developerské alebo investičné sily, ktoré to znemožňujú, alebo že sú úradníci, ktorí nedocenili hodnotu tejto budovy, pretože tak ako ten materiál k 90. výročiu nedožitých narodenín prof. Lacka hovorí, sú architekti, ktorí doceňujú hodnotu tejto budovy. Ak SSS uspeje na súdoch, všetky tieto otázky sa budú opätovne otvárať a budeme sa k nim vracať. Pretože to, že prišli nejaké rozhodnutia, neznamená, že sa s nimi identifikujeme, alebo, ako sme uviedli, neidentifikuje sa s nimi ani odborná obec.
(Spracoval Štefan Cifra. Odborné poklady: Miroslav Bielik, predseda SSS, Ing. arch. Oliver Šabík, vedúci realizácie budovy Domu slovenských spisovateľov s Klubom na Laurinskej 2 v čase jej výstavby z poverenia Zväzu slovenských spisovateľov pod gesciou vtedajšieho ministerstva kultúry za ministra Miroslava Válka)
