Navždy nás opustil významný slovenský spisovateľ ANTON HYKISCH, bývalý diplomat a politik, spoluautor Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, člen Spolku slovenských spisovateľov – posledná rozlúčka bude 22. 7. 2024
Medailón člena Spolku slovenských spisovateľov: Anton Hykisch [* 23. 2. 1932 – 17. júla 2024]
Posledná rozlúčka so zosnulým sa bude konať v Krematóriu Bratislava v pondelok 22. júla 2024 o 8.45 hod.
Vo veku 92 rokov nás navždy opustil významný slovenský spisovateľ ANTON HYKISCH, spisovateľ, prozaik, autor literatúry faktu, publicista, esejista, dramatik, redaktor, editor, bývalý diplomat a politik. Bol prvým veľvyslancom samostatnej Slovenskej republiky v Kanade (1993 – 1997). Pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady (1990 – 1992) a bol spoluautorom Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Napísal vyše 30 literárnych diel, z ktorých najznámejšie sú historické romány Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Verte cisárovi, Bezhlavý čas a ďalšie. Za svoju literárnu i verejnospoločenskú činnosť dostal rad významných ocenení. V januári 1998 mu prezident Slovenskej republiky prepožičal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.
Bol členom Spolku slovenských spisovateľov, Klubu autorov literatúry faktu, Slovenského centra PEN klubu, Paneurópskej únie na Slovensku, Svetovej futurologickej spoločnosti – World Future Society (USA) a PI-klubu.
Slovenská kultúrna verejnosť stráca v Antonovi Hykischovi významného slovenského spisovateľa, ktorý historickými románmi pôsobivým umeleckým slovom približoval osobnosti a udalosti našich dejín s osobitným dôrazom na prínos slovenských historických dejateľov do nich a ktorý sa aj svojím aktívnym politickým pôsobením po novembri 1989 zásadným spôsobom pričinil o zavŕšenie národnoemancipačných úsilí Slovákov, osobitne ako spoluautor Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorá predstavovala významný krok na ceste k vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. 1. 1993.
Česť jeho pamiatke, príkladnému napĺňaniu záujmov Slovenskej republiky a významnému odkazu, ktorý zanechal v svojom literárnom diele a politickej činnosti slovenskej vlasti i budúcim generáciám.
Rodine, príbuzným, blízkym i priateľom vyjadrujeme v mene Spolku slovenských spisovateľov, ktorého bol členom, i redakcie Literárneho týždenníka, ktorého bol prispievateľom, hlbokú úprimnú sústrasť.
***
Anton Hykisch (pseudonymy A. Horník, Ahy, Peter Arnošt), slovenský spisovateľ, prozaik, autor literatúry faktu, publicista, esejista, dramatik, redaktor, editor, bývalý diplomat, sa narodil sa 23. februára 1932 v Banskej Štiavnici, pochádzal z úradníckej rodiny. Bol ženatý, jeho manželka Eva bola hudobnou redaktorkou v rozhlase, pochádza zo suchoňovskej rodiny, mali dve deti, dcéru Elenu a syna Petra, a štyri vnúčatá.
Pracoval ako ekonóm vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva v Bratislave (1956 – 1958), na Železničnom staviteľstve (1958) a v Záhradníckych a rekreačných službách Bratislavy (1958 – 1962). V období politického „odmäku“ pôsobil ako redaktor literárnej redakcie Čs. rozhlasu v Bratislave (1962 – 1969). Po okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy roku 1968 ho v roku 1969 pre jeho politické postoje – za podporu dubčekovského reformného prúdu a za články v prospech demokratizácie spoločnosti – prepustili z rozhlasu, vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov a viac rokov nesmel publikovať. Nikdy nebol členom komunistickej strany. Pracoval v Ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied, potom v Diele Slovenského fondu výtvarných umení. Neskôr bol redaktorom, potom šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá (od roku 1988) a po politickej zmene v novembri 1989 sa stal jeho riaditeľom (1990). V prvých slobodných voľbách ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady (1990 – 1992), do ktorej kandidoval za Kresťanskodemokratické hnutie (KHD), neskôr v SNR pôsobil za Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH), ktoré vzniklo (1992) po odchode viacerých poslancov z KDH na protest proti politike hnutia v riešení národných otázok a ktoré podporilo prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky v SNR (1992), za ktorú hlasoval dva razy.
***
Z hľadiska literárnej tvorby sa dá charakterizovať ako predstaviteľ realistickej, sociologicky orientovanej prózy. Do literatúry vstúpil koncom päťdesiatych rokov ako člen „generácie 1956“ (Jaroslava Blažková, Anton Hykisch, Ján Johanides) v mesačníku Mladá tvorba. Jeho prvý román o vysokoškolákoch Krok do neznáma (1959) na pokyn vtedajšieho povereníka vnútra z ideologických dôvodov zošrotovali. Oficiálne debutoval novelou Sen vchádza do stanice (1961) o ľuďoch pri elektrifikácii železníc. Nasledoval súbor poviedok Stretol som ťa (1963) o komplikovaných citových vzťahoch mladých ľudí. Čitateľsky veľmi úspešnou sa stala jeho ľúbostná novela Naďa (1964) o vzťahu vysokoškoláčky a kádrovo postihnutého knihovníka. Kľúčovou knihou tohto obdobia je jeho román Námestie v Mähringu (1965, necenzurované vydanie 2000), sčasti autobiografický príbeh mladého inžiniera, ktorý sa po prvý raz dostáva na Západ, keď sa ako študent neúspešne pokúsil o útek do slobodného sveta.
Za jeho najvýznamnejšie literárne dielo sa pokladá dvojzväzkový historický román Čas majstrov (1977), fiktívny životopis neskorogotického maliara Majstra M. S. z prelomu 15. a 16. storočia, ktorý tvoril v Banskej Štiavnici.
Mimoriadne úspešným sa stal jeho ďalší historický román z epochy osvietenstva v 18. storočí Milujte kráľovnú (1984, 1988, 1998, 2012, 2018) o živote a dobe cisárovnej a kráľovnej Márie Terézie a slovenského osvietenca Adama F. Kollára (román vyšiel v prekladoch v štyroch vydaniach v Česku dva razy v Nemecku, ako aj v Chorvátsku, Rumunsku, Poľsku a v Rakúsku) a je panoramatickým obrazom súdobej strednej Európy i zamyslením nad úlohou vládcu v rodiacej sa modernej spoločnosti. Po návrate z Kanady pripravil knihu spomienok na svoje pôsobenie v politike v prvom slobodnom slovenskom parlamente pred zánikom čs. federácie pod názvom Ako chutí politika: Spomienky a záznamy z rokov 1990 – 1992 (2004); kniha je podrobnou kronikou zápasu o suverenitu Slovenska a postojov jednotlivých aktérov v predvečer vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Po roku 2005 sa autor znova vrátil k žánru umeleckej prózy. Vydal knihu svojich najlepších poviedok z minulých desaťročí z domova i zo sveta Sám v cudzích mestách (2006). Rozsiahly generačný román Rozkoše dávnych čias (2009), v ktorom mapuje osudy svojej generácie od počiatku druhej svetovej vojny – v časoch dvoch totalitných režimov – až po pád komunizmu, je čiastočne autobiografickou výpoveďou mladého slovenského intelektuála-nekomunistu v 20. storočí a na počiatku nového tisícročia. Nostalgické spomienky na rodné mesto, detstvo, mladosť vrátane gymnaziálnych rokov oživil v knihe Moja Štiavnica (2012, 2. vyd. 2018). Životopisný historický román Verte cisárovi (2016), ktorý je voľným pokračovaním románu Milujte kráľovnú, zobrazuje posledných desať rokov vlády Jozefa II., syna Márie Terézie, zaznamenáva aj vznik moderného slovenského národa, osobitne prvú kodifikáciu slovenčiny v činnosti jazykovedca a lexikografa Antona Bernoláka, autora gramatiky slovenského jazyka a fenomenálneho šesťzväzkového päťjazyčného prekladového slovníka zahŕňajúceho prvý komplexný opis slovenskej slovnej zásoby, ako aj Juraja Fándlyho, autora prvého veľkého diela v bernolákovčine, a Jozefa Ignáca Bajzu, autora prvého slovenského románu (román Verte cisárovi vyšiel v českom preklade, bol viackrát ocenený, získal Prémiu Literárneho fondu a cenu Spolku slovenských spisovateľov). Vyšiel mu aj historický román Bezhlavý čas (2022)
Jeho prozaické diela vyšli v mnohých antológiách v nemčine, angličtine, maďarčine, poľštine a bulharčine.
***
Bol nositeľom mnohých významných ocenení. Prezident Slovenskej republiky mu prepožičal najvyššie štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy (1998). Je nositeľom Ceny ministra kultúry SR (2017). Je dvojnásobných nositeľom Ceny Egona Ervina Kischa za literatúru faktu (2005, 2007), získal hlavnú Cenu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2009 za román Rozkoše dávnych čias a za rok 2016 za román Verte cisárovi a Cenu Vojtecha Zamarovského za rok 2010.
Bol členom Spolku slovenských spisovateľov, Klubu autorov literatúry faktu, Slovenského centra PEN klubu, ktorého je podpredsedom (od 2017) a bol predsedom (2004 – 2006), bol podpredsedom Paneurópskej únie na Slovensku, je členom Svetovej futurologickej spoločnosti – World Future Society (USA) a starešinom PI-klubu.
***
(Zdroje: CIFRA, Štefan: Anton Hykisch, medailón člena SSS. Autorizoval Anton Hykisch. In: SSS, www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/hykisch-anton/; So súhlasom rodiny si dovoľujeme informovať, že dnes, 17. júla 2024, nás vo veku 92 rokov opustil bývalý diplomat, publicista a spisovateľ Anton Hykisch. In: MZVaEZ SR, <TU>)
