Zomrel literárny vedec, historik a archivár Michal Eliáš, člen SSS

Prečítajte si medailón člena SSS: Michal Eliáš (†)

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že dňa 2. apríla t. r. nás navždy opustil literárny vedec, kultúrny historik a archivár PhDr. Michal Eliáš, CSc. V mene vedenia Spolku slovenských spisovateľov i redakcie Literárneho týždenníka vyjadrujeme hlbokú úprimnú sústrasť rodine, príbuzným i bývalým kolegom zosnulého M. Eliáša. Slovenská literárna veda a história v ňom stráca vynikajúceho vedca a zanieteného propagátora svetlých období a výnimočných osobností našej minulosti.

Česť jeho pamiatke, nech odpčiva v pokoji.

Michal Eliáš, PhDr., CSc. (* 19. 9. 1934 Velčice, okres Zlaté Moravce – † 2. 4. 2018 Martin), literárny vedec, kultúrny historik, archivár, editor, pedagóg, člen Spolku slovenských spisovateľov, študoval a maturoval na Gymnáziu Janka Kráľa v Z. Moravciach. Absolvoval odbor slovenčina a dejepis na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (1954 – 1958). Pôsobil ako stredoškolský profesor, odborný asistent na Pedagogickej fakulte v Nitre, kde prednášal staršiu slovenskú literatúru. Potom sa stal pracovníkom Matice slovenskej (MS) v Martine, kde pôsobil ako odborný pracovník v Literárnom archíve (od r. 1965), vedúci Oddelenia literárnych rukopisov a riaditeľ (1971 – 1974) zlúčených odborných ústavov MS (Literárneho archívu, Literárneho múzea a Biografického oddelenia). Po administratívnom osamostatnení týchto pracovísk (1974 – 1982) prevzal vedenie Literárneho archívu MS, až napokon (od roku 1983) vykonával funkciu riaditeľa novoerigovaného Pamätníka slovenskej literatúry. Do MS do Martina ho priviedlo prevažujúce heuristicko-výskumné odborné zameranie, k jeho prvým prácam patria výskumy o bernolákovcoch v Nitre a o literárnych dejinách Nitry. V MS sa venoval aj teoretickým otázkam literárnoarchívnej práce – zostavil pracovnú príručku (slovník) literárnoarchívnych termínov, navrhol riešenie spoločných úloh literárnoarchívnej dokumentácie v rámci bývalej ČSSR (ústrednú evidenciu literárnych pamiatok), pod jeho vedením sa uskutočnilo prvé medzinárodné sympózium o práci literárnych archívov vtedajších socialistických krajín (1973). Bol členom Komisie pre archívy literatúry a umenia Medzinárodnej archívnej rady pri UNESCO (od roku 1978). Pôsobil ako člen poradných zborov ako Ústavná rada Literárnovedného ústavu SAV, Ústredná metodická komisia pre literárne múzejníctvo na Slovensku, v edičných radách vydavateľstiev Osveta, MS v Martine a Slovenskej archívnej správy. Zúčastnil sa na výchove vedeckých pracovníkov. V gescii jeho pracoviska pripravila MS viacero vedeckých konferencií a seminárov o živote a diele osobností slovenskej literatúry. Veľký kus práce odviedol aj  na poli výskumu a popularizácii dejín MS ako našej najstaršej národnej inštitúcie.

V literárnohistorickom bádaní sa sústreďoval na výskum staršej slovenskej literatúry 18. a 19. storočia, publikoval pramenné štúdie a edície napr. o Slovenskom učenom tovarišstve, fotosúbory slovenských spisovateľov a národných činiteľov a i. Samostatne vydal práce Adam František Kollár (1968), Slavica v Literárnom archíve Matice slovenskej (1968), k minulosti Martina Martiniáda (1986) a i. V spoluautorstve vydal knihu Národná svetlica: Výber dokumentov k dejinám Matice slovenskej (1988; s Vojtechom Šarluškom), Matica slovenská: Dejiny a prítomnosť (2003; s Tomášom Winklerom). Z rukopisov pripravil na vydanie výber z neznámych štúrovských rukopisov Púť po otčine (1981), Listy Jána Francisciho 1 – 2 (1990) a i. Zostavil knihy Eliášovci z Velčíc (2003), národopisnú monografiu Velčice (2007) a publikáciu Slávni Slováci (2010). Bol spoluautorom plagátov Ľudovít Štúr k 200. výročiu jeho narodenia a k 80. výročiu pamätného Kongresu slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov z roku 1936.

Prečítajte si medailón člena SSS: Michal Eliáš (†)