Zomrel spisovateľ MAROŠ BANČEJ, niekdajší šéfredaktor časopisu Dotyky – POSLEDNÁ ROZLÚČKA: 25. 7. o 13,25 hod. v bratislavskom krematóriu
Posledná rozlúčka so zosnulým Marošom Bančejom
sa uskutoční
vo štvrtok 25. júla 2019 o 13.15 hod.
v obradnej sieni bratislavského krematória
Slovenský spisovateľ a redaktor Maroš Bančej zomrel na následky dlhej a ťažkej choroby v stredu 17. júla 2019 vo veku nedožitých 59 rokov. Správu o jeho úmrtí prinesla TA SR s odvolaním sa na rodinu zosnulého. Ako sa objavilo na blogu vzápätí po jeho úmrtí, „Maroš Bančej patril do ,starej školy‘ slovenskej literatúry. Prežil si svoje bohémske, aj pokojnejšie obdobie života vo večne sa meniacom priestore so cťou, niekedy nekompromisnou, ale vždy sa snažil o objektívne uchopenenie skutočnosti.“
***
Maroš Bančej, Ing., slovenský básnik, textár, spisovateľ, publicista, esejista, literárny kritik, novinár a redaktor sa narodil 4. 9. 1960 v Michalovciach v úradníckej rodine. Študoval na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach (maturoval 1979). Absolvoval Chemickotechnologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1979 – 1984).
Od roku 1990, keď sa stal redaktorom časopisu pre mladú literatúru a umenie Spolku slovenských spisovateľov Dotyky (1990), spolu s jeho šéfredaktorom Jozefom Urbanom otvorili na stránkach časopisu priestor na konfrontáciu rozmanitých literárnych a estetických prúdov, individuálnych i skupinových autorských poetík.
Maroš Bančej s kravatou s podobizňou už zosnulého
básnika Jozefa Urbana, s ktorým sa priatelili
M. Bančej za takmer desaťročie svojho pôsobenia v redakcii Dotykov, už ako šéfredaktor (1991 – 1999), výrazne ovplyvnil tematickú a obsahovú orientáciu časopisu. Medzitým sa autorsky a moderátorsky podieľal na relácii Slovenskej televízie 900 sekúnd o knihách (1993 – 1997) a pôsobil vo funkcii šéfredaktora vydavateľstva ARS-LITERA (1994 – 1997). Pracoval v Slovenskom rozhlase ako šéfredaktor Rádia Devín – kultúrneho okruhu verejnoprávneho média (1999). Neskôr pracoval v Národnom osvetovom centre, kde pôsobil najskôr ako odborný redaktor pre literárne aktivity (od roku 2012) a potom ako redaktor pre mediálne výstupy a referent pre dokumentáciu (do júla 2019). S bývalou manželkou Ľubicou majú dvoch synov, ale manželstvo im pridlho nevydržalo. Neskôr sa oženil s Barborou Pribilincou, s ktorou sa však po čase takisto rozišli. Žil v Bratislave.
Básne začal uverejňovať koncom sedemdesiatych rokov v literárnych časopisoch, na sklonku osemdesiatych rokov publikoval najmä v Literárnom týždenníku a Dotykoch. Venoval sa básnickej, prozaickej, kritickej, esejistickej i rozhlasovej tvorbe i kultúrnej publicistike.
Knižne vstúpil do literatúry spoločnou zbierkou s Jánom Litvákom a Jozefom Urbanom Výstrel z motyky: Správa o prievane (1990). Samostatne knižne debutoval zbierkou poézie Príliš tesná koža (1995), po nej mu vyšla zbierka Vampiriáda (1998), obe obsahujú básne s motívmi lásky i sklamania z nej, závanu smrti, zložitosti či absencie komunikácie medzi ľuďmi v súčasnej civilizácii. Ako posledná mu vyšla zbierka Opičí cirkus (2017) o vzťahoch medzi mužom a ženou, v rodine i o priateľských vzťahoch, pre ktorú je príznačné úsilie o „terapiu“ a v ktorej nechýba ani humor, sarkazmus či sebairónia. Básne, ktoré napísal s erotickými motívmi, poukazujú na zložitosť vzájomnej komunikácie v jeho generácii, na riziko erotického „obnaženia“, ktoré stupuje do vzájomných vzťahov muža a ženy.
Maroš Bančej (vľavo) preberá Cenu Slovenských pohľadov za prózu od ich šéfredaktora Bystríka Šikulu
Z jeho esejistických, fejtónových a „úletových“ textov vznikla kniha Maroš – Úlety a fakty (1997). Medzitým vydal zbierku básní, piesňových a publicistických textov, rozhovorov a spomienok na talentovaného slovenského básnika, textára a spisovateľa Jozefa Urbana (* 1964 – † 1999) „Zúrovo a nežne svoj“ (2011), ktorú vybral, zostavil, usporiadal a v ktorej sa zhovára aj s básnikovými priateľmi. Publikoval aj v antológii v antológiách slovenskej poézie Moje najmilšie verše (vybral Š. Bučko; 1996) a Kvet pre dušu (2008), prózy a poézie Dúšok jedu čiže Takmer generačná platforma (zostavovateľ: Peter Macsovsky; 1997) či slovenskej prózy Súradnice (vyšla v Maďarsku). Ťažisko jeho tvorby bolo v scenáristickej, dramaturgickej a editorskej činnosti, ktorú zabezpečoval najmä pre rozhlas, televíziu a rozličné vydavateľstvá. Pre mladých hudobníkov napísal množstvo piesní, najradšej však tvoril šansónové texty, kde mohol včleniť poetický príbeh.
Za svoju tvorbu získal ocenenia Poctu Dominika Tatarku (1995), Poctu sv. Cyrila a Metoda (1997) či Cenu Slovenských pohľadov za prózu za rok 2016
Foto: Facebook M. M. B.
Zdroje: MAŤOVČÍK, Augustín: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov – Martin: Slovenská národná knižnica, 2001, s. 23 -- 24; Maroš Bančej, spisovateľ. In: Osobnosti.sk (https://www.osobnosti.sk/osobnost/maros-bancej-1389); Dôležité je nebrať sa príliš vážne: Rozhovor so spisovateľom, textárom a publicistom Marošom M. Bančejom. In: Národné noviny autor (https://narodnenoviny.sk/rozhovor-so-spisovatelom-textarom-a-publicistom-marosom-m-bancejom)
