Zomrel Laureát Nobelovej ceny za literatúru Gabriel García Márquez

Svetoznámy kolumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez, laureát Nobelovej ceny za literatúru za rok 1982, zomrel vo veku 87 rokov vo štvrtok 17. apríla 2014 v meste Mexiko v štáte Mexiku, kde žil viac ako tri desaťročia.

G. G. Marquéz patrí medzi najvýznamnejších autorov po španielsky písanej literatúry druhej polovice 20. storočia a je kľúčovým predstaviteľom magického realizmu – literárneho smeru kombinujúceho prvky skutočnosti a iracionálna. Medzi jeho najčítanejšie prózy patria: román Sto rokov samoty (1967; po slovensky vyšiel po prvý raz v Tatrane v roku 1973, zo španielskeho originálu preložil Ivan Puškáč), novela Kronika vopred ohlásenej smrti (1981; Smena 1984, prel. Jarmila Srnenská) a romány Patriarchova jeseň (1975; Slovenský spisovateľ, 1978, prel. Peter Brabenec) či Láska v čase cholery (1985; Ikar, 2000, prel. Martina Slezáková).  Jeho posledným publikovaným dielom je ľúbostná novela Spomienka na moje smutné pobehlice (2004; Ikar 2005, prel. Eva Palkovičová).

Gabriel García Márquez sa narodil 6. marca 1927 v meste Aracataca v provincii Magdalena na severe Kolumbie. Ako najstaršieho z 12 súrodencov ho vychovávali starí rodičia, ktorí ho ovplyvnili aj v tvorbe. Jeho starý otec bol plukovníkom na strane liberalistov v kolumbijskej občianskej vojne a stará matka mu rozprávala príbehy z čias Banánovej revolúcie.

G. G. Márquez začal publikovať už počas štúdia na národnom chlapčenskom lýceu v Bogote, keď mu významné kolumbijské noviny ako jednému z najlepších študentov začali uverejňovať prvé básne. Neskôr začal v Bogote študovať právo. Zlom v jeho tvorbe nastal, keď objavil Francza Kafku. Pod dojmom z jeho Premeny napísal v roku 1947 svoju prvú poviedku a z nedoštudovaného právnika sa stal prozaik. V roku 1955 vyšiel jeho prvý román Opadané lístie, v ktorom už vytvoril svoje mestečko Macondo, plné magickej atmosféry, ktoré je prítomné aj v jeho ďalších dielach. Jeho prvé diela vyšli na Slovensku pod názvom Zlá hodina (výber troch kratších noviel – Opadané lístie, Plukovníkovi nemá kto písať a Zlá hodina, Slovenský spisovateľ, 1985) a samostatne Pohreb veľkej matróny (2005) v preklade Vladimíra Olerínyho. Neskôr písal scenáre. V roku 1967 sa dostavil veľký literárny úspech, dielo Sto rokov samoty, ktoré napísal, sa za tri roky predalo vo vyše ako pol milióne výtlačkov. Táto kniha mu priniesla dlho očakávanú slávu a peniaze, ktoré mu umožnili venovať sa písaniu. Medzitým sa začal aktívne zapájať aj do politického života ako reportér a angažovaný dokumentarista (Spoveď stroskotanca, Správa o jednom únose a i.). Už ako známy a úspešný autor navštívil v roku 1968 Prahu. Ostro nesúhlasil s augustovou okupáciou a stretol sa tu s Milanom Kunderom, údajne vraj v saune, aby neboli odpočúvaní. Napriek tomu bol až do svojej smrti vytrvalým stúpencom politiky Fidela Castra, za čo mal aj nežičlivcov. Za svojho dlhoročného priateľa ho považoval však aj bývalý americký prezident Bill Clinton.

Literárny význam Gabriela Garcíu Márqueza je obrovský. Je to jeden z najvýznamnejších svetových autorov, strojca obyčajných osudov vinúcich sa okolo veľkých tém lásky, samoty i smrti, čarodejník, ktorý splietal romány z tisícok epizód skladajúcich pestrú latinskoamerickú mozaiku. Inšpiráciou pre viaceré jeho literárne diela sa  stal región jeho detstva, vrátane jeho románu Sto rokov samoty, ktorý patrí medzi najprekladanejšie diela svetovej literatúry (bol preložený do viac ako 25 jazykov a predalo sa ho vyše 50 miliónov exemplárov). Marquéz bol všeobecne považovaný za najpopulárnejšieho španielsky píšuceho autora od čias Miguela de Cervantesa, autora slávneho Dona Quijota (1605). Napísal šesť veľkých románov, novely, desiatky poviedok. Nobelovu cenu za literatúru v roku 1982 dostal za „romány a poviedky, v ktorých sa fantastické snúbi s reálnym v bohato komponovanom svete imaginácie, odrážajúcom život a konflikty (juhoamerického) kontinentu“.

Magický realizmus Gabriela Garcíu Márqueza pozitívne ovplyvnil aj tvorbu viacerých slovenských prozaikov, ako Petra Jaroša, Dušana Mitanu, Dušana Dušeka, neskôr Petra Holku, Jána Tužinského, Jozefa Puškáša a ešte neskôr Pavla Rankova či Viktora Pankovčína.

(RLT)

Odkazy:

1) Zomrel Laureát Nobelovej ceny za literatúru Gabriel García Márquez [online]. In: TASR: Teraz.sk.  Publikované: 18. 4. 2014. Dostupné na internete: www.teraz.sk/knihy/zomrel-laureat-nobelovej-marquez/81548-clanok.html

2) Zomrel slávny spisovateľ, ktorý uznával politiku Fidela Castra [online]. In: HN/Kultúra.  Publikované: 18. 4. 2014. Dostupné na internete: style.hnonline.sk/kultura-135/zomrel-slavny-spisovatel-ktory-uznaval-politiku-fidela-castra-613316

3) HALVONÍK, Alexander: Syntéza polstoročia: Situačný náčrt vývinových tendencií v slovenskej próze posledného polstoročia  [online].

In: Zrkadlenie-Zrcadlení: Jeseň 2005. Dostupné na internete: www.czsk.net/zrkadlenie/jesen_2005/halvonik.html

4) MATĚJKA, Ivan: Gabriel García Márquez (1927 – 2014) [online]. In: Literární noviny: Literatuira Publikované: piatok, 18. apríla 2014, 09:32. Dostupné na internete: www.literarky.cz/literatura/17304-gabriel-garcia-marquez-1927-2014

5) Infogate – Súborný katalóg [online]. Dostupné na internete: www.infogate.sk/