Zomrel významný prekladateľ a priateľ Slovenska, bulharský básnik Dimităr Stefanov

Ctení predstavitelia Zväzu bulharských spisovateľov!
Vážený pán predseda Bojan Angelov, vážený pán predseda dozorného výboru Atanas Zvezdinov!
S veľkým zármutkom sme prijali správu o úmrtí vynikajúceho bulharského básnika, významného prekladateľa a priateľa Slovenska, nositeľa štátneho vyznamenania Slovenskej republiky Dimităra Stefanova.
Pre slovenskú literatúru a kultúru bol veľkým prínosom, preložil okolo 40 diel slovenských spisovateľov, za túto záslužnú prácu získal už v roku 1971 prvú Hviezdoslavovu cenu, neskôr aj ďalšie významné ocenenia.

Prijmite úprimnú sústrasť. Ostane trvalo zapísaný aj v našej národnej literatúre.
Česť jeho nehynúcej pamiatke!
S úctou
Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov
Štefan Cifra, tajomník Spolku slovenských spisovateľov

***

Dimităr Stefanov (* 20. 3. 1932 – †  19. 10. 2018), autor vyše 30 básnických zbierok a najznámejší prekladateľ slovenskej literatúry do bulharčiny, bol členom Zväzu bulharských spisovateľov, bulharského PEN centra, spoluzakladateľ a prvý prezident bulharského klubu Pro Slovakia. Debutoval zbierkou Слънцето да не залязва (1957), výber z poézie a esejistiky mu vyšiel pod názvom Защо снегът (Prečo sneh?, 2002). Jeho diela vyšli vo viac ako 20 jazykoch sveta. Na Slovensku, o ktorom rád hovoril hovorieval: „Keby som mal niekedy emigrovať, tak len na Slovensko.“, získal už v roku 1971 Hviezdoslavovu cenu za preklad diel J. Horáka (Šachty), F. Hečka (Červené víno), L. Novomeského a V. Mihálika a neskôr, v roku 1998 za preklad antológie 17 súčasných slovenských prozaikov strednej generácie Kon v lunnija grad: Antologija svremenni slovaški razkazi (Kôň v mesačnom svetle, 1997), do ktorej  boli zahrnutí A. Baláž, J. Balco, J. Bodnárová, P. Glocko, D. Dušek, M. Zelinka, M. Zimková, A. Marec, D. Machala, D. Mitana, J. Puškáš, J. Tužinský, I. Habaj, Ľ. Hajková, P. Holka, I. Hudec, P. Štrelinger, Ľ. Jurík, a za výber z poézie Jána Ondruša Izlizane ot ogledaloto (Snímanie zo zrkadla, 1997). Preložil aj román Vincenta Šikulu Ornament (2004), verše Ľubomíra Feldeka pod názvom Slančogledite otlitat na jug (Slnečnice odlietajú na juh, 2004)  či básnickú zbierku pre deti Miroslava Válka Pampulóni – Kam Tramtarija (2016).

Bol nositeľom Radu Bieleho dvojkríža III. triedy, ktorý dostal od prezidenta Slovenskej republiky (2007) za mimoriadne zásluhy o šírenie slovenskej literatúry v Bulharskej republike a o šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí, a Zlatej plakety slovenského Ministerstva zahraničných vecí a EZ SR.

Redakcia