Štefan BARANOVIČ [* Martin – † 2016]

Štefan BARANOVIČ [* Martin – † 2016]

[* 27. 2. 1938 Martin – † 16. 12. 2016]

Štefan Baranovič, PhDr., kultúrny historik, archivár a biografista, sa narodil 27. februára 1938 v Čičmanoch v okrese Žilina v rodine mlynára. Pseudonymy: Pavol Rajčan, NF, šb, štb, bi-č, š-bič.

Ľudovú školu navštevoval v rodisku, a posledný ročník na ZDŠ vo Fačkove. Študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Žiline (1953 – 1956), ktorú ukončil maturitou. Absolvoval odbor história – slovenský jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1956 – 1961). Nastúpil na externú vedeckú ašpirantúru na Katedre čs. dejín, úspešne absolvoval skúšky z filozofie, ruštiny, nemčiny a kandidátskeho minima, no v dôsledku normalizácie mu neumožnili obhájiť dokončenú kandidátsku prácu na tému Historik Franko V. Sasinek. Po zložení rigoróznej skúšky mu priznali titul PhDr. (1984), neskôr mu atestačná komisia MK SR priznala prvý stupeň vedecko-technického kvalifikačného stupňa (1989). Zomrel 16. 12. 2016.

Už počas štúdia začal pracovať v Mestskom múzeu (1960) a po promócii brigádnicky v Slovenskom národnom múzeu (1961). Základnú vojenskú službu absolvoval v Nitre (1961 – 1963), po nej nastúpil do zamestnania v Štátnom ústrednom archíve (teraz Slovenský národný archív), kde pracoval vo funkcii starší archívny pracovník (1963 – 1966). Potom nastúpil do služieb v Matici slovenskej (MS) v Marine, najskôr ako vedúci Kabinetu pre výskum dejín MS (1966). Po rozšírení činnosti MS v súlade so zákonom obnovujúcim jej kultúrne činnosti patril k zakladateľom Ústavu pre zahraničných Slovákov a bol vedúcim tohto pracoviska. V období okupácie Česko-Slovenska bol spoluredaktorom ilegálneho vysielača Kriváň. Skoncipoval a podpísal aj Stanovisko pracovníkov MS z 28. 8. 1968, ktoré vyšlo v podobe letáka a ostro odsúdilo okupáciu, negatívny postoj k nej vyjadril aj verejne tlačou, v Slovenských národných novinách z 30. 8. 1968 v článku Historické reminiscencie... Ako „pravicového oportunistu“ ho opakovane vyšetrovali na bezpečnosti a verejne v tlači a rozhlase označili za nepriateľa socializmu, a tak musel z MS musel odísť. Pracoval iba ako zmluvný pracovník, preradili ho na oddelenie evidencie, správy a ochrany zbierok, limitovali mu výšku mzdy a pracovný pomer mu predlžovali len na dobu určitú. Trvalý pracovný pomer získal až roku 1976, keď nastúpil ako archivár do novovzniknutého Múzea Martina Benku v Martine. Začiatkom roka 1990 sa stal vedúcim oddelenia dokumentácie Etnografického múzea SNM, pracovníci ho zvolili za riaditeľa EM SNM, ústredný riaditeľ SNM ho do funkcie vymenoval, tejto funkcie sa však vzdal, keďže v tom čase bol poslancom a členom Rady Mestského národného výboru v Martine a zároveň vykonával funkciu podpredsedu MsNV v Martine. Neskôr sa však do MS vrátil (1991), kde nastúpil ako vedúci výskumný a vývojový pracovník Ústavu zahraničných Slovákov MS, pracoval v Biografickom ústave MS a účastnil na príprave Biografického lexikónu zahraničných Slovákov. Potom zastával funkciu vedeckého tajomníka MS (1992 – 1993), neskôr pôsobil v Kabinete pre výskum dejín slovenského exilu, roku 1998 odišiel do dôchodku. Naďalej spolupracoval s Maticou slovenskou a s miestnymi orgánmi. Zomrel 16. decembra 2016.

V Štátnom slovenskom ústrednom archíve sa podieľal na usporiadaní a inventarizácii fondov povereníctiev ministerstva vnútra, školstva, kultúry, priemyslu a obchodu, čo potvrdzujú zverejnené súpisy a čiastkové (865-stranové) inventáre vydané v roku 1965. Prácu ašpirantského štúdia o Františkovi V. Sasinkovi, ktorá súvisela s náplňou vedúceho Kabinetu výskumu dejín MS, uverejnil v roku 1969. Vo vedecko-výskumnej práci v MS sa zameriaval najmä na potreby a požiadavky pracovísk MS, v rámci výskumu dejín MS sa venoval predovšetkým Š. Moysesovi, D. V. Sasinkovi, V. Paulínymu-Tóthovi, no aj iným matičným činiteľom. Popri organizovaní výskumu, seminárov a konferencií sa účastnil aj na priebežnom spracovávaní archívnych fondov zaniknutých odborov inštitúcie, najmä Členského ústredia a Ústredia slovenských ochotníckych divadiel. K 100. výročiu úmrtia prvého predsedu MS pripravil do tlače knihu Svetozára Hurbana Vajanského Život Štefana Moysesa (1997 vyšla v 2. vydaní). I keď sa jeho meno nesmelo uvádzať v titulkoch, spolupracoval s dokumentárnym i hraným filmom ako odborný poradca (Slovanského rodu som, 1971, školské filmy o MSS, A. Kmeťovi, A. Hlinkovi a i.). Je autor libreta a scenára (Benkovo objavovanie Slovenska, 1991, rež. M. Oľha), bol spoluautor námetu a scenára (réžia Viliam Gruska) audiovizuálnej kompozície Maliar a pieseň národa (1988), venovanej 100. výročiu narodenia národného umelca Martina Benku. V čase nepriaznivých podmienok sa ako pracovník múzea stal odborníkov na dejiny múzea a jeho protagonistov. V SNM sa venoval prírastkovým súpisom fondov rozsiahlych písomných pozostalostí Jána Geryka, Márie Jeršovej a Andreja Polonca a dopĺňal depozity Karola Medveckého a Maríny Horváthovej. Do podoby inventárnych súpisov spracoval archív Andreja Kmeťa. Bol spoluautorom edície Medailóny, v rámci ktorej sa mohli čitatelia oboznámiť so životom a s dielom Andreja Polonca (1984), Jána Geryka (1985) a Márie Jeršovej-Opočenskej (1989). Spoluorganizoval spomienkové oslavy pri veľkých okrúhlych výročiach, ako 90. výročie vzniku Muzeálnej slovenskej spoločnosti, 90. výročie smrti nestora slovenského múzejníctva Andreja Kmeťa, 100. výročie narodenia národného umelca, maliara Martina Benku a i. Písal a posudzoval heslá do Slovenského biografického slovníka (Národný biografický ústav, Matica slovenská, 1986 – 1994), Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska (Veda, 1995) a Pedagogickej encyklopédie Slovenska (Veda, 1984, 1985). Ako viceprimátor Martina sa sa pričinil o dôstojné oslavy 650. výročia udelenia mestských práv Martinu, pomenovávanie ulíc Martina podľa slovenských osobností aj o nové profilovanie kultúrnych zariadení mesta. Po návrate do MS (1991) vypracoval návrh koncepcie vypracoval návrh koncepcie Biografického ústavu zahraničných Slovákov (1995) a návrh projektu Biografického slovníka osobností v zahraničí (1995). Ako člen Kabinetu pre výskum dejín slovenského exilu sa účastnil organizovania seminárov, konferencií a na vydávaní zborníkov z nich. Ako editor pripravil knihu Štefan Janšák: Andrej Kmeť (1989), na počesť Andreja Hlinku edične pripravil jeho Zápisky z Mírova (1991), zostavil zborník o Konštantínovi Čulenovi (1995) vydaný na počesť nedožitých 90. narodenín historika a novinára, či publikáciu Jozef Cincík: Hľadanie rodného štýlu (2009). Účastnil sa aj na regionálnom výskume Kláštora pod Znievom (1981), domovskej obce Nitrianske Pravno (1985) a svojho rodiska (Z dejín Čičmian, 1992). V rokoch 1990 – 1993 spolupracoval s rozhlasovou stanicou Slobodná Európa, kde pod pseudonymom Pavol Riečan písal príspevky pre cyklickú relácia Nebojte sa dejín (redaktor Jozef Štepko), spracoval dramatické pásma o A. Hlinkovi, V. Šrobároi, F. Jurigovi, M. Rázusovi, I. Dérerovi, M. Hodžovi a i. Písal články do Slovenských národných novín a Turčianskych novín, zúčastňoval sa na vedeckých konferenciách SNK a MS, publikoval v zborníkoch a editoval viaceré „zaležané“ vydania, aby sa stali dostupnými súčasníkom. Všeobecnými dejinami sa zaoberal v štúdiách Slovenské národné orgány 1993 – 1948 (1996), Povojnový vývin na Slovensku a exil (1998) a Vzťah Matice slovenskej so Spolkom sv. Vojtecha (1995), zo starších dejín predstavil profily Juraja Rybaya (1994) a Michala Rešetku (1996) a zo súčasníkov profily Atilu Brezányho (1999), Zory Jesenskej (1999) a Jiřího Horáka (2000).

Za muzeologickú činnosť získal viaceré významné ocenenia, ako medaila Za zásluhy o rozvoj Slovenského národného múzea (1989), Pamätná medaila Štefana Moysesa (1998) či Cena predsedu Matice slovenskej (2013).

Bol členom Spolku slovenských spisovateľov (od roku 2014).

DIELA

Odborná literatúra – biografia a bibliografia

  • František Víťazoslav Sasinek (1830 – 1914): [pri príležitosti 55. výročia úmrtia]. [Bibliografiu vypracoval Florián Damborák]. 16 s. Skalica: Záhorské múzeum, 1969.
  • Štefan Moyses. 46 s. Bratislava: Osvetový ústav: Matica slovenská, 1969.
  • Ivan Thurzo: Novinár a priekopník sporiteľníctva. (28. 2. 1882 – 1. 9. 1964). [Literárny a ľudský profil Ivana Thurzu s personálnou bibliografiou podľa pôv. rkp. ... a Jána V. Ormisa. [dopl. a zred.; spoluautori: P. Halaša a J. Ormis] 84 s. B. m.: súkr. tlač, 1984.
  • PhDr. Andrej Polonec, CSc.: Život a dielo. [spoluautor: A. Pranda a kol.] 60 s. Bratislava: Ústredie Slovenských múzeí a galérií, 1984.
  • Ján Geryk. Život a dielo. 60 s. Bratislava: Ústredná správa múzeí a galérií, 1985.
  • Osobnosť. (Ľudský a umelecky profil nár. umelca M. Benku). [Vladimír Bullo, Ivan Riabič, Rudolf Záborský]. 32 s. Martin: Slovenská numizmatická spoločnosť, 1987.
  • Benkove rozprávania o sebe, o kraji, o svete, o ľuďoch. [Štefan Baranovič; autor predslovu Vladimír Mináč; Peter Ďurík, Martin Benka.]2. rozš. vyd. 216 s. [+ ilustr.] Martin: Vydavateľstvo Osveta 1988.
  • Martin Benka. Sprievodca po živote a diele. [spoluautorka Ľubica Zaťková; foto: Ján Dérer, Milan Fabian, Anna Kovačková]. 260 + 24 s. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1988.
  • Za umením. Výber zo spomienok a úvah M. Benku. [katalóg výstavy.] 36 s. Martin: SNM-EÚ, 1988.
  • Mária Jeršová-Opočenská 1899 – 1978. [V. Rázga]. 84 s. Bratislava: Slovenské národné múzeum – Muzeologický ústav, 1989.

Regionalistika

  • Kláštor pod Znievom. [skladačka.] Martin: Osveta, 1981.

Iné

  • Povereníctvo priemyslu a obchodu. Vn. reštitučný odbor 1945 – 1950. Zv. l – 3. Čiastkový inventár. [Registre vypracoval M.Urblík]. 865 s. Bratislava: ŠSÚA, 1965.
  • Stanovisko pracovníkov Matice slovenskej z 28. 8. 1968. [leták.] 1 s. [Martin]: [vl. n.], 1968.

EDITORSKÁ ČINNOSŤ

  • VAJANSKÝ, Svetozár Hurban: Život Štefana Moysesa. [texty upr., nap. dosl. a pozn.;
  • úv. nap. Jozef Markuš; ; fot. Filip Lašut]. 219 s. Martin: Matica slovenská, 1970; 2.doplnené vyd. 202 s. Martin: Matica slovenská, 1997.
  • BENKA, Martin: Strážcovia a ochrankyne Slovenska (l.). [Kalendár na r.1982.] Martin: Osveta, 1981.
  • BENKA, Martin: Strážcovia a ochrankyne Slovenska (2.) [Kalendár na r. 1983.] [Marián Babjak, Ján Dérer]. 1 s. Martin : Osveta S. l.: Okresná správa cestovného ruchu [vyd.], 1983.
  • BENKA, Martin: Slovo a obraz. [pripr., dosl. a nap. pozn.; kres. vybr. Edita Okálová; reprod. Ján Dérer; Vladimír Mináč, Slavo Halama, Edita Okálová]. 145 s. Martin: Osveta, 1982.
  • KMEŤ, Andrej (1841 – 1908): Veleba Sitna. [[upravil, napísal poznámky a doslov]. 296 + 8 s. Bratislava: Tatran, 1989.
  • HLINKA, Andrej: Zápisky z Mirova. [zost., podľa vyd. K. Sidora upr. a dopln.]. 117 s. Bratislava: Spoločnosť Andreja Hlinku, 1991.
  • JANŠÁK, Štefan: Andrej Kmeť. [pripravil Štefan Baranovič, Fedor Janšák; obálka Pavol Menich; menný reg. zost. Štefan Baranovič.] 104 s. Martin: Matica slovenská, 1991. ISBN 8070902043.
  • Konštantín Čulen (1904 Brodské – 1964 New York). [Zborník.] 70 s. Martin: Matica slovenská, 1995. ISBN 8070903589 (brož.).
  • Ferdinand Ďurčanský (1906 – 1974). [zborník zborník zo seminára o F. Ďurčanskom, ktorý sa konal pri príležitosti jeho nedožitých deväťdesiatych narodenín v Rajci 8. decembra 1996]. [zostavil.] 122 s. Martin: Matica slovenská, 1998.
  • CINCÍK, Jozef: Hľadanie rodného štýlu. [pripravil na vydanie, napísal kalendárium a bibliografiu; úvod Tomáš Winkler]. 339 s. Martin: Matica slovenská, 2009.

OCENENIA

  • Medaila Za zásluhy o rozvoj Slovenského národného múzea (1989)
  • Pamätná medaily Štefana Moysesa (1998)
  • Pamätný list predsedu Matice slovenskej (2013)
  • Cena predsedu Matice slovenskej (2013)

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • Pracovníci SÚA SSR. In: Štátny ústredný archív Slovenskej socialistickej republiky. Martin: Osveta, 1983.
  • VÁLEK, Igor: Literárny lexikón Žilinského samosprávneho kraja. Žilina: Knižné centrum, 2009.

Periodiká

  • SEDLÁK, Imrich: Jubilujúci Štefan Baranovič. In: Múzeum. Roč. 33, č. 1 (1988), s. 102.
  • WINKLER, Tomáš: Štefan Baranovič. In: Slovenské národné noviny. Roč. 9, č. 20, (19. 5. 1998), s. 7.
  • MIŠÁK, Peter: Štefan Baranovič. In: Slovenské národné noviny. Roč. 14, č. 4, (18. 2. 2003), s. 7.
  • KOVÁČ A., Mišo: Historik v čase. Štefan Baranovič sedemdesiatpäťročný [online]. In: Knižnica. Roč. 14, č. 3 (2013), s.63 – 64. [Citované 21. 5. 2015]. Dostupné z interentu: .

Databázy

  • Štefan Baranovič: Spolok slovenských spisovateľov – prihláška, životopis. 10 s. (2 s. + 8 s.) Dátum: 24. 9. 2014. In: Databáza členov SSS. Bratislava, 2015.
  • Zoznam prenasledovaných. (Centrálna evidencia odporcov socializmu na tzv. čiernej listine komunistického režimu). In: Dubčekovci. Bratislava: Konfederácia občanov z čiernej listiny, 2004, s. 62.

Internetové zdroje

  • Baranovič, Štefan. In: Slovenská knižnica: Portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc [online]. [Citované 12. 5. 2015]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Baranovič, Štefan. In: Univerzitná knižnica Bratislava [online]. [Citované 12. 5. 2015]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Baranovič, Štefan (1938 – 2016). In: Bibliografia dejín Slovenska: HÚ SAV [online]. [Citované 2. 1. 2017].  Dostupné na internete: <TU>.
  • MIŠÁK, Peter: Hovorí, že nie je psavec, no zasvätení o tom vedia svoje. In: My. Turčianske noviny. Roč. 22/53, č. 7 /19 – 25. 2. 2013, s. 23; Turiec.SME [online]. Vydané 18. 2. 2013. [Citované 21. 5. 2015]. Dostupné na internete: <TU>.
  • MIŠÁK, Peter: Za Štefanom Baranovičom. In: SSS, odbočka Žilina [online]. Uverejnené: 21. 12. 2016. [citované 2. 1. 2017].  Dostupné na internete: <TU>.