BÁTOROVÁ, Mária

BÁTOROVÁ, Mária

[* 19. 10. 1950 Trenčín]

Mária Bátorová, prof. PhDr., DrSc., slovenská literárna vedkyňa, germanistka, slavistka, spisovateľka, prozaička, poetka, esejistka, publicistka a vysokoškolská pedagogička, sa narodila 19. októbra 1950 v Trenčíne. Otec Jozef Hnitka (* 1913 – † 1992), učiteľ, spisovateľ, matka Vilma, rod. Urbanová (* 1909 – † 1995), učiteľka, amatérska výtvarníčka, manžel prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. (* 1950), slovenský archeológ, vedec a vysokoškolský pedagóg, syn prof. M. A. Jozef Bátora, PhD. (* 1976), politológ, vedecký pracovník a vysokoškolský pedagóg, dcéra Dr. Phil. Andrea Bátorová (* 1977), umenovedkyňa, vedecká pracovníčka a kurátorka.

Základnú a strednú školu vychodila v Čadci, kde aj zmaturovala (1969). Študovala germanistiku a slovakistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1969 – 1974) a na Univerzite Martina Luthera v Halle v Nemecku (1973/74). Hodnosť doktorky filozofie (PhDr.) dosiahla na Katedre germanistiky FiF UK v Bratislave po rigoróznom pokračovaní roku 1977 (rigorózna práca: Das Leben und Werk von Nelly Sachs – Život a dielo Nelly Sachsovej). Vedeckú hodnosť kandidátky vied (CSc.) obhájila roku 1988 kandidátskou dizertáciou o literatúre a kultúre vojnového obdobia na Slovensku (knižne: Roky úzkosti a vzopätia, 1992). Na docentku (doc.) sa habilitovala na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici roku 2000 (habilitačná práca: Duchovné konštanty slovenskej literatúry 20. storočia). Vedeckú hodnosť doktorky vied (DrSc.) obhájila v Ústave svetovej literatúry SAV Bratislava v roku 2001 (doktorská dizertácia – knižne: Jozef Cíger-Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre, 2000; doplnené a prepracované v nemčine: Bátorová, M.: J. Cíger-Hronský und die Moderne, 2004). Profesorské konanie absolvovala a titul profesorky (prof.) získala roku 2006 na Masarykovej univerzite v Brne (knižne: Bátorová, M.: Paradoxy Pavla Straussa, 2006).

Pôsobila ako odborná asistentka v Archeologickom ústave SAV v Nitre (1974 – 1975). Bola stredoškolskou profesorkou na gymnáziu v Nitre (1975 – 1985). Pôsobila ako interná vedecká ašpirantka (1985 – 1988) a  ako vedecká pracovníčka v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave (1989 – 1995) v oddelení teórie a dejín slovenskej literatúry. Pôsobila v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave ako samostatná vedecká pracovníčka (od roku 1999), od roku 2001 ako vedúca vedecká pracovníčka, od roku 2005 je v ústave vo vednom odbore Literárna veda, Teória a dejiny slovenskej literatúry, Teória a dejiny konkrétnych národných literatúr (odbor 2.1.23) garantka a predsedníčka Spoločnej odborovej komisie pre nový typ denného štúdia a od roku 2007 predsedníčka Spoločnej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác (DrSc.). Externe prednášala na Katedre slovenskej literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1994 – 1995 a 1998 – 2005). Viedla doktorandské štúdium, semináre a prednášky na tému Medzivojnová slovenská literatúra, Literárna moderna, diplomové práce. Bola na PdF UK členkou štátnicovej komisie a garantkou doktorandského štúdia v odbore Teória a dejiny slovenskej literatúry (2005). Viedla prednášky a semináre na tému Vývin umeleckého myslenia na Akadémii umení v Banskej Bystrici (2008). Pôsobila v zahraničí vo viacerých vedecko-výskumných ústavoch a na univerzitách. Absolvovala dvojtýždenné študijné pobyty vo Švédsku na Kráľovskej akadémii v Štokholme (1991) a v Rakúskom vedeckom inštitúte pre literatúru vo Viedni (1993), mesačný a dva dvojmesačné študijné pobyty v Rakúskej akadémii vied vo Viedni (2002, 2004 a 2006), trojmesačný štipendijný pobyt v Nemecku v Inštitúte slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne (1992). Pôsobila na pracovnom pobyte v Nemecku ako hosťujúca docentka dejín slovenskej literatúry (1995 – 1998) a na štipendijnom pobyte v Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne nad Rýnom (2001). Absolvovala dvojmesačný štipendijný pobyt v Inštitúte slavistiky pri Univerzite Georga-Augusta v Göttingene (2002), mesačný štipendijný pobyt v Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne nad Rýnom (2004), týždenný pracovný pobyt na Univerzite Goetheho vo Frankfurte nad Mohanom (2007). Počas zahraničných študijných pobytov viedla prednášky na uvedených univerzitách, ako aj na Východoeurópskom inštitúte Univerzity v Berlíne. Je členkou Odborovej rady denného štúdia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne (od 2008). V súčasnosti vedie v Ústave slavistiky na Masarykovej univerzite v Brne externé semestrálne prednášky a semináre na tému Stredoeurópska literárna moderna.

Aktívne sa zúčastnila  na 45 domácich a 28 zahraničných vedeckých konferenciách, sympóziách a kolokviách. Pred novembrom 1989 vystúpila na konferencii Vojna v umení – umenie vo vojne s prednáškou Reflexia doby v slovenskom kultúrnom a literárnom živote rokov 1938 – 1945 (D. Tatarka a jeho novela Pach) v Umenovednom ústave SAV (26. 5. 1988). Na zahraničných konferenciách od roku 1990 vystúpila s referátmi o slovenskej literatúre 20. storočia, najmä o slovenskej literárnej moderne medzivojnového obdobia a jej súvislostiach v kontexte európskej literárnej moderny, o tabuizovaných témach v slovenskej literatúre obdobia 2. svetovej vojny a v povojnovom období, ale aj o súčasnej slovenskej literatúre. V rámci aktívnej účasti na svetových vedeckých kongresoch predniesla na XIII. medzinárodnom zjazde slavistov v Ľubľane príspevok na tému Typologické súvislosti slovenskej literárnej moderny v slovanskom a európskom kontexte. Za slovenskú stranu bola spoluorganizátorkou a garantkou medzinárodných sympózií a kolokvií v zahraničí, kde vystúpila aj s referátmi: Moderný slovenský román – na nemecko-slovenskom kolokviu v Slavistickom inštitúte pri Univerzite Georga-Augusta v Göttingene (1995), Andreas Búr – génius alebo mág – na nemecko-slovenskom kolokviu v Slavistickom inštitúte Univerzity v Kolíne nad Rýnom (1998).

Jej vedecko-výskumná činnosť pozostáva zo základného literárnohistorického výskumu materiálových štúdií k problematike slovenskej literárnej moderny a na to nadväzujúcich komparatistických štúdií, ktoré túto problematiku začleňujú do vývinového procesu moderny v európskom kontexte. Vo svojich prácach sa ako vedkyňa zaoberá najmä: predtým tabuizovanými literárnovednými témami (Biele miesta v slovenskej literatúre, 1991, spoluautorka s J. Hviščom, V. Marčokom a V. Petríkom; Roky úzkosti a vzopätia, 1992, a i.) komparatívnym výskumom slovenskej literárnej moderny a jej začlenením do európskej literárnej moderny (J. Cíger-Hronský a moderna – Mýtus a mytológia v literatúre, 2000 (rozšírená a doplnená verzia vyšla po nemecky roku 2004); Paradoxy Pavla Straussa, 2006; problematika slovenskej disidentskej tvorby v súvislosti s pripravovanou monografiou Dominika Tatarku, prezentovaná aj v štúdii vo vedeckom časopise Ústavu svetovej literatúry SAV World Literature Studies, 2009 pod názvom „Vnútorná emigrácia“ ako gesto slobody (D. Tatarka a L. Vaculík po r. 1968), a i.), vedecká monografia vyšla k storočnici spisovateľa pod titulom Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (2012). V Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémii vied ako zodpovedná riešiteľka realizovala štyri národné – individuálne grantové vedecké projekty v programe VEGA: Jozef Cíger-Hronský: Dimenzie modernej slovenskej prózy (1993 – 1998), číslo projektu: 2-510-93, Slovenský literárny expresionizmus v kontexte európskych literatúr (1999 – 2000), č. p. 2-6002-99, Dielo Pavla Straussa a stredoeurópska literárna moderna (2001 – 2003), č. p. 2-2113-22, Slovenská literatúra vo vnútornej emigrácii a jej stredoeurópsky kontext (2005 – 2008), č. p. 2/5114/5, Bola spoluriešiteľkou dvoch medzinárodných slavistických projektov: slovensko-bulharský projekt Hrdina v stredoeurópskych a balkánskych literatúrach 19. a 20. storočia (zodpovedná riešiteľka za slovenskú stranu), rusko-nemecký projekt Encyklopédia expresionizmu (vedie prof. P. Toper, Moskovská akadémia vied). Za Ústav svetovej literatúry SAV je aj zodpovednou riešiteľkou projektov s Masarykovou univerzitou v Brne.

Je členkou viacerých vedeckých, umeleckých rád a odborných komisií: Vedecká rada Ústavu svetovej literatúry SAV (od roku 2006), Vedecká a umelecká rada Fakulty dramatických umení Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (od roku 2003), Slovenská literárnovedná spoločnosť pri SAV (od roku 1985, predsedníčka v rokoch 1988 – 1992), Odborová rada na Masarykovej univerzite v Brne (od roku 2008), Predsedníčka Spoločnej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác (DrSc.) vo vednom odbore Literárna veda, Teória a dejiny slovenskej literatúry, Teória a dejiny konkrétnych národných literatúr – Slovenská komisia pre vedecké hodnosti (DrSc.) pri Ministerstve školstva SR (od roku 2007), Predsedníčka spoločnej grantovej komisie pre oblasti Tvorba a vydávanie pôvodnej slovenskej umeleckej literatúry (4.5.2) a Tvorba a vydávanie prekladovej umeleckej literatúry (4.3.3) pri Ministerstve kultúry SR (od roku 2007).

Je členkou Spolku slovenských spisovateľov (od roku 2000) i ďalších spisovateľských, novinárskych spolkov a iných združení: Klub nezávislých spisovateľov (od roku 1989),  Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (od roku 1990), Femina – Klub slovenských spisovateliek (od roku 1992; spoluzakladateľka), Slovenské centrum PEN (od roku 2004; predsedníčka v rokoch 2006 – 2008), Nepolitické hnutie Tolerancia v kultúre (od r. 1999, spoluzakladateľka; predsedníčka od roku 2000), Slovenský syndikát novinárov (od roku 2001). Je členkou redakčných rád slovenských a zahraničných literárnych časopisov: poľský časopis Zagadnienia rodzajów literackich (vedecký časopis Univerzity v Łódži) (od roku 2005), World Literature Studies – vedecké periodikum Ústavu svetovej literatúry SAV (do roku 2008 vychádzal pod názvom Slovak Review of World Literature Research) (od roku 2008), Slovenské pohľady – na literatúru život a umenie (od roku 1990), Penové novinky – Slovak PEN News (časopis Slovenského centra PEN) (od roku 2006).

Je autorkou ôsmich domácich knižných literárnovedných monografií (sedem autorských a jedna spoluautorská), piatich prozaických kníh a jednej básnickej zbierky. Je aj autorkou 285 odborných článkov a štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a vyše 300 recenzií beletrie a odbornej literatúry.

V monografiách a štúdiách reflektuje problematiku tabuizovaných tém slovenskej literárnej histórie 20. storočia, novou komparatistickou metódou pomenúva miesto slovenskej literárnej moderny v kontexte európskej literárnej moderny a zaoberá sa aj súčasnou slovenskou a nemeckou literatúrou a kultúrou. Knižne mohla publikovať až po roku 1989. K jej ťažiskovým dielam patria štúdie o J. C. Hronskom Slovenská literárna moderna v spektre svetovej moderny (2011) a vedecká monografia Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (2012).  Výber z celoživotnej publicistickej a esejistickej tvorby vydala pod názvom Medzi ideálom a ničotou: Na pomedzí žánrov esejistika a publicistika (2014). Jej diela vyšli nielen v slovenčine, ale aj vo viacerých svetových jazykoch.

Známa je aj ako autorka umeleckej literatúry, s výrazným literárnokritickým ohlasom. V oblasti umeleckej literatúry knižne debutovala prózou – súborom poviedok a noviel Zvony v kameni (1993). Knihu nazvala podľa novely, ktorá bola jednou z prvých epických reakcií na udalosti Nežnej revolúcie (november 1989) v slovenskej literatúre a získala cenu časopisu Most (Kanada) Hronský ´92. Doménou jej ďalšej prozaickej tvorby sú jemné psychologické sondy do ženského sveta v mnohotvárnych príbehových premenách, ako ich prezentuje v knihách Tíš (1996), Tell (1999, cena LITFONDU a SSS) a Biele steny (2003). V zbierkach kombinuje prózu s poéziou. Výber z poézie publikovala v básnickej zbierke Púšte a oázy (2008), vyšla jej zbierka básní Už (2018), za ktorú získala Cenu Milana Rúfusa za poéziu od Spolku slovenských spisovateľov. Za román Stred (2010) získala Cenu Incheby. Píše aj fejtóny, eseje, články a reportáže z oblasti kultúry a literárne scenáre pre malé javiskové formy. Jej prózy a básne preložili do nemčiny, angličtiny, taliančiny, ruštiny, poľštiny, litovčiny, japončiny a do hindského jazyka.

Za vedecké a beletristické diela získala viaceré domáce aj zahraničné ocenenia, ako Kanadská literárna cena časopisu Most Hronský ´92 za novelu Zvony v kameni (1992); Cena Literárneho fondu a Cena Spolku slovenských spisovateľov za zbierku poviedok Tell (1999); Švajčiarska literárna cena Zlaté pero 2010; Cena Literárneho fondu a SAV za rok 2004 za knihu J. Cíger-Hronský und die Moderne (2004); Cena Incheby za rok 2010 za román Stred; Cena Slovenského centra PEN za rok 2012 za vedeckú monografiu Dominik Tatarka slovenský Don Quijote; Cena Literárneho týždenníka za rok 2014 za najlepšiu reportáž k 100. výročiu prvej svetovej vojny; Cena Milana Rúfusa za poéziu – za zbierku Už (2018) – od Spolku slovenských spisovateľov; Čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách (2022) a i.

 

DIELA

Literárna veda (autorské monografie)

  • Roky úzkosti a vzopätia. 1. vyd. Bratislava: Causa editio, 1992. 179 s. ISBN 8085533030.
  • Jozef Cíger-Hronský a moderna: Mýtus a mytológia v literatúre. 1. vyd. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 2000. 158 s. + 8 s. obrazová príloha. ISBN 8022406139.
  • Paradoxy Pavla Straussa. 1. vyd. Bratislava: Petrus, 2006. 215 s. ISBN 8089233171.
  • Jozef Cíger-Hronský und die Moderne. 1. vyd. Frankfurt am Main – Berlin – Bern – Bruxelles – New York – Oxford – Wien: Peter Lang Verlag, 2004. 167 s ISBN 3631512082
  • Slovenská literárna moderna v spektre svetovej moderny.1. vyd. Martin: Matica slovenská 2011. 278 s. ISBN 9788081280122
  • Dominik Tatarka slovenský Don Quijote. 1. vyd. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV 2012. 244 s. ISBN 9788022412698
  • Medzi ideálom a ničotou: Eseje a publicistika. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2014. ISBN 97880618087.

Literárna veda (spoluautorské monografie)

  • HVIŠČ, Jozef – MARČOK, Viliam – BÁTOROVÁ, Mária – PETRÍK, Vladimír: Biele miesta v slovenskej literatúre. Bratislava: SPN, 1991. 260 s. ISBN 80-08-01577-2. Vlastný text: ss. 25 – 60.

Próza

  • Zvony v kameni. 1. vyd. Bratislava: USPO Peter Smolík, 1993. 201 s. ISBN 8088717019.
  • Tíš. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1996. 150 s. ISBN 8088735424.
  • Tell. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999. 118 s. ISBN 80-8061-055-X.
  • Biele steny. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 217 s. ISBN 8080611394.
  • Stred. (román). 1. vyd. Bratislava: Ikar, 2010. 216 s. ISBN 9788055123059.

Poézia

  • Púšte a oázy. 1. vyd. Bratislava: Petrus, 2008. 137 s. ISBN 978-80-89233-35-9.
  • Už. Bratislava: 1. vyd. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018. 95 s. ISBN 978-80-82020-59-8.

Próza (tlač v braillovom písme)

  • Tell 1.– 2. zv. [Mária Bátorová]. 2 zv. ([122, 136] s.) v Braillovom písme. 1. vyd. Levoča: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 2000. ISBN  80-8047-246-7.

PREKLADATEĽSKÁ TVORBA

  • SABINA NAEFOVÁ: Ľahký závrat [z orig. Leichter Schwindel preložila Mária Bátorová]. Bratislava: Petrus, 2009.ISBN 9788089233373.

OCENENIA

  • Kanadská literárna cena časopisu Most Hronský ´92 za novelu Zvony v kameni (1992)
  • Cena Literárneho fondu a Cena Spolku slovenských spisovateľov za zbierku poviedok Tell (1999)
  • Švajčiarska literárna cena Zlaté pero 2010
  • Cena Literárneho fondu a SAV za rok 2004 za knihu J. Cíger-Hronský und die Moderne (2004)
  • Cena Incheby za rok 2010 za román Stred
  • Cena Slovenského centra PEN za rok 2012 za vedeckú monografiu Dominik Tatarka slovenský Don Quijote
  • Cena Milana Rúfusa za poéziu – za zbierku Už (2018) – od Spolku slovenských spisovateľov
  • Cena Literárneho týždenníka za rok 2014 za najlepšiu reportáž k 100. výročiu prvej svetovej vojny
  • Čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách (2022)

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ZDROJE

Personálna bibliografia

Mária Bátorová. 1 list. Nitra: Ponitrianska knižnica, 1996.

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • BÁTOROVÁ, Mária. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. S. 28.
  • BÁTOROVÁ, Mária. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. doplnené, opravené a rozšírené vydanie. 576 s. Bratislava – Martin: Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica, 2008.

Spracovanie medailónu a autorizácia

  • CIFRA, Štefan: Mária Bátorová, heslo – autorizácia (personálie, charakteristika, pôsobenie a i.) [cit. 7. 1. 2010]. In.: E-mail: bwtorajo@mail.t-com.sk, 6. 1. 2010.
  • CIFRA, Štefan: Mária Bátorová, heslo – autorizácia (vedecká činnosť, umelecká tvorba, publikačná činnosť, spolky a združenia a i.) [cit. 9. 11. 2009]. In.: E-mail: m.batorova@mail.t-com.sk, 8. 11. 2009.
  • CIFRA, Štefan: Mária Bátorová, heslo (doplnenie ocenení). 8. 6. 2023

Interentové zdroje

  • Mária Bátorová [online]. In: Osobnosti.sk: najvýznamnejšie osobnosti na Slovensku [cit. 12. 1. 2015]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Mária Bátorová (1950) [online]. In: In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [cit. 12. 1. 2015]. Dostupné na internete:<TU>.
  • Ministerstvo: Grantový systém: Členovia komisií. [online]. In: Ministerstvo kultúry SR [cit. 12. 1. 2015]. Dostupné na internete:<TU>.
  • Prof. PhDr. Mária BÁTOROVÁ, DrSc. [online]. In: Femina – klub slovenských spisovateliek [12. 1. 2015]. Dostupné na internete:<TU>.
  • Prof. PhDr. Mária BÁTOROVÁ, DrSc. [online]. In: Slovak Pen Centrum [cit. 12. 1. 2015]. Dostupné na internete:<[TU]>.
  • Projekty [online]. In: Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied. Bratislava [cit. 12. 1. 2015]. Dostupné na internete:<TU>.
  • Redakcia a redakčná rada: Časopis World Literature Studies [online]. In: Ústav svetovej literatúry SAV [cit. 14. 1. 2015]. Dostupné na internete:<TU>.
  • Bátorová, Mária [online]. In: Slovenská knižnica: Portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc. [Citované 31. 1. 2015]. Internet:<TU>.
  • Bátorová, Mária [online]. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg. [Citované 2. 10. 2015]. Dostupné z internetu: <TU>.