[* 22. 4. 1934 Čadca]
Anton Blaha, JUDr., CSc., právnik, advokát, publicista, spisovateľ, zberateľ výtvarného umenia, filantrop, sa narodil 22. apríla 1934 v Čadci, v jej prímestskej časti Kyska. Detstvo a mladosť prežil v Čadci. Je ženatý, s manželkou doc. RNDr. Máriou Blahovou, CSc., žijú v Bratislave.
Gymnázium navštevoval od roku 1949 v Žiline, maturoval roku 1953 v Čadci. Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde ho v školskom roku 1953/54 ocenili ako najlepšieho študenta. Po tom, čo ako poslucháč 3. ročníka v januári 1956 organizoval petíciu proti diskriminácii študentov práva a za zrušenie vojenskej prípravy, ktorú poslal prezidentovi republiky, a organizoval tzv. Pyžamovú revolúciu ako člen jej študentského deklaračného výboru, mu najskôr nepridelili internát, potom ho vylúčili zo SZM a napokon navrhli jeho vylúčenie zo školy (na príhovor jeho vtedajšieho učiteľa prof. JUDr. Petra Colotku, neskoršieho predsedu vlády SSR, dostal však miernejší trest, prerušenie štúdia), a tak absolvoval jednoročnú prax – ako prístavný robotník v Čs. dunajskej plavbe, odkiaľ odišiel s výučným listom strojného zámočníka. V r. 1957 ho opätovne prijali na vysokú školu, ktorú dokončil v r. 1959 promóciou. Akademický titul JUDr. získal roku 1961, a hodnosť CSc. roku 1982, po tom čo ukončil externú ašpirantúru na Katedre pracovného práva Právnickej fakulty UK.
Po skončení vysokej školy nastúpil do advokácie, kde pôsobil do r. 1970, najskôr ako advokátsky koncipient, od roku 1963 začal vykonávať advokátsku prax, od júna 1965 pracoval v Ústredí slovenskej advokácie. Počas praxe prednášal na Právnickej fakulte UK a Ekonomickej univerzite. Bol prvým tajomníkom obnovenej Jednoty slovenských právnikov (1968 – 1970), z funkcie ho však odvolali spolu s predsedníctvom na príkaz ministra v rámci normalizácie. Potom pracoval ako riaditeľ sekretariátu primátora Bratislavy (1970 – 1972). Od r. 1972 pracoval na Úrade vlády SSR ako odborný poradca a od roku 1986 ako vedúci sekretariátu predsedu vlády. Bol predsedom Ústredia slovenskej advokácie a Slovenskej advokátskej komory (1986 – 1990), kde sa sústredil najmä na zlepšenie postavenia advokátov, zvýšenie ich počtu i výstavbu Domu právnych služieb, v ktorom potom sídlilo ÚSA.
Po novembri 1989 inicioval schôdze bývalých krajských združení advokátov, voľbu nových funkcionárov advokátskych orgánov a zvolanie konferencie všetkých advokátov (nielen ich delegátov, ako stanovoval vtedy platný zákon). Konferencia všetkých advokátov ho v r. 1990 znova zvolila za predsedu, vyslovila mu plnú a poverila ho vypracovaním nového zákona o súkromnej advokácii, ktorý spracoval v spolupráci so širokým okruhom advokátov. S podporou vlády národného porozumenia pod vedením jej predsedu Milana Čiča a rekonštruovanej SNR pod vedením jej predsedu Rudolfa Schustera presadil schválenie vládneho návrhu zákona o súkromnej advokácii s účinnosťou od 1. 7. 1990. Po aplikácii samostatného výkonu advokácie sa stal v r. 1990 prvým predsedom Slovenskej advokátskej komory (SAK), ktorým bol do r. 1997, keď sa vzdal funkcie. Naďalej však pôsobil ako podpredseda SAK. Dodnes je členom jej skúšobnej komisie pre advokátske skúšky (od roku 1986) a členom Pracovnej komisie pre históriu advokácie. Bol členom stálej Legislatívnej rady ČSSR a neskôr, od r. 1986 až do r. 1990, členom Legislatívnej rady vlády SR. V roku 2001 sa stal zakladateľom Nadácie slovenskej advokácie, ktorej je predsedom. Od r. 1966 bol externým členom Katedry pracovného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského, viedol semináre a prednášal na Právnickej fakulte a na Obchodnej fakulte Ekonomickej Univerzity v Bratislave. Stal sa aj členom vedeckej rady Právnickej fakulty UK. Od 1. 7. 1990 vykonáva súkromnú advokátsku prax v rámci spoločenstva advokátov Blaha, Erben & partneri, ktoré vznikla ako jedna z prvých po privatizácií advokácie a ktorá sa venuje najmä zložitým prípadom občianskeho, obchodného a finančného práva.
Je podporovateľom umenia a športu. Ako maturant v r. 1953 založil (spolu so Š. Špaldoňom, P. Papšom, J. Drškom, J. Rumanom, J. Drdošom, F. Molnárom a ďalšími) Kysucký maratón a bol aj predsedom prvého organizačného výboru. Od r. 1976 bol členom výboru a od r. 1978 až do roku 1990 viedol Basketbalový klub TJ Internacionál Bratislava, ktorý vtedy dominoval v česko-slovenskom basketbale. V r. 1981 bol iniciátorom a spolu s M. Cipárom, M. Gregušom, M. Hüblom, M. Mravcom, M. Paštékom, O. Zimkom a ďalšími spoluzakladateľom Kysuckej galérie. Pri príležitosti 20. výročia jej založenia v r. 2001 spolu s manželkou venovali Kysuckej galérii 74 umeleckých diel od významných slovenských, najmä kysuckých výtvarných umelcov. V r. 1993 spolu s F. Repákom, J. Potočárom, A. Zimkom, P. Papšom, E. Romanom, L. Polkom, I. Hudecom a ďalšími založil Kysuckú kultúrnu nadáciu v Bratislave, ktorá významne podporuje napr. detský domov v Hornom Kelčove a ďalšie spoločenské, najmä kultúrne a vzdelávacie aktivity, profiluje spoločensky aktívny verejný život Kysučanov nielen na Kysuciach, ale aj v zahraničí.
Bol členom celoštátnych česko-slovenských študijných advokátskych orgánov, prednášateľom na seminároch a spoluautorom prvého komentára k Zákonníku práce pre advokátov v celom Česko-Slovensku. Ako spoluautor vysokoškolských učebníc sa podieľal na vytvorení prvej učebnice pracovného práva na Slovensku.
Popri odborných textoch a skriptách publikoval články, rozhovory a eseje a začal sa venovať literárnej tvorbe, ako prvú uverejnil súdnu poviedku Trest smrti áno či nie?, v ktorej sa naliehavo prihovára, ako prvý v slovenskej literatúre, za zrušenie trestu smrti. Je spoluatorom knihy literatúry faktu Osobnosti Kysúc (2004). Uverejnil knihy: Pyžamová revolúcia (2007), Nepíš to, otec (2009), Rád vám protirečím (2012), Sme čakárenská generácia (2016), Ako som zachránil dedičstvo Kenedyovcom (2019) a knihu rozhovorov s významnými osobnosťami verejného, vedeckého, literárneho, výtvarného, hudobného a podnikateľského života Rád sa pýtam, aj počúvam (2013).
V r. 1996 mu udelili Pamätnú medailu Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Pri príležitosti jeho 70. narodenín mu 29. 4. 2004 udelili čestné občianstvo mesta Čadca.
Je členom Spolku slovenských spisovateľov.
DIELO
Esej
- Rád vám protirečím. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2012. 176 s. ISBN 978-80-8061-641-0.
- Nepíš to, otec. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, s. r. o., 2009. 237 s. ISBN 978-80-8061-357-0.
Literatúra faktu
- Pyžamová revolúcia. [Anton Blaha a kol.; editor Peter Štrelinger]. 1. vyd. Bratislava: Nebojsa, 2007. 185 s. ISBN 978-80-969108-7-8.
- Manderla a Modrý Maurícius: Súdne príbehy. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2015, 1. vyd. 191 s. ISBN 978-80-89727-26-1.
- Sme čakárenská generácia. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016, 1. vyd., 232 s., ISBN 978-80-8061-962-6.
- Ako som zachránil dedičstvo Kennedyovcom. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, s. r.o., 2019. ISBN 978-80-8202-119-9.
Publicistika
- Rád sa pýtam, aj počúvam. [kniha rozhovorov]. 1. vyd. Bratislava: Šport, 2013. 310 s. ISBN 978-80-85742-44-2.
Odborná literatúra
- Československé pracovné právo pre ekonómov. 1. vyd. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1972. 129 s.
- SVÁK, Ján – BLAHA, Anton: Advokát pred európskymi súdmi: (praktický sprievodca). 1. vyd. Žilina: Poradca podnikateľa, 2004. 416 s.
Iné
- Trvalý prechodný pobyt. [zodp. Oľga Kasajová]. Vianočný dar JUDr. Antona Blahu a jeho manželky.[zodp. Anton Blaha]. [spoločný katalóg výstav]. [foto Norbert Kotrbanec ... et al.]. Čadca: Kysucká galéria Čadca, 2001.
EDITORSKÁ ČINNOSŤ
- COLOTKA, Peter: Pramene a istoty. [Zostavil Anton Blaha; predslov nap. Vladimír Mináš; fotogr. Rudolf Helexa]. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1985. 288 s.
- Osobnosti Kysúc. [Anton Blaha a kol.; zost. Mária Bátorová a kol.; bibliogr. podklady sprac. Peter Cabadaj a kol.]. 1. vyd. Prešov: Michal Vaško , 2004. 390 s.
ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE
Monografie o živote a diele
- CHRENKOVÁ, Mária, JUDr. – KERECMAN, Peter, JUDr., PhD., ONDRIŠOVÁ, Nadežda PhDr. (zost.): Anton Blaha: Pocta advokátovi. Interná publikácia SAK. 206 s. Bratislava: Slovenská advokátska komora, 2014.
Recenzie, štúdie v periodikách
- ČOMAJ, Ján: Sedem viet o siedmich knihách. (Anton Blaha: Rád sa pýtam, aj počúvam). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 4, s. 122 – 123.
- HYKISCH, Anton: Anton Blaha: Rád sa pýtam, aj počúvam. In: Slovenské pohľady, roč. IV.+ 129, 2013, č. 11, s. 142 – 144.
- MIKOLAJ, Dušan: Muž s bytostným vzťahom k rodnému kraju. In: Región žurnál. Roč. 1, č. 1, (9. 6.) 2004, s. 21.
OCENENIA
- Pamätná medaila Právnickej fakulty Univerzity Komenského (1996).
- Čestné občianstvo mesta Čadca (2004).
BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE
Databázy
- Anton Blaha: Evidenčný list spisovateľa – člena Spolku slovenských spisovateľov, životopis. 15. 10. 2013. 2 s. In: Databáza členov SSS. Bratislava, 2015.
Interentové zdroje
- Anton Blaha [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 12. 1. 2015]. Dostupné z internetu: TU.
- CIFRA, Štefan: Člen SSS Anton Blaha oslávil 80. narodeniny. In: Spolok slovenských spisovateľov. [Citované 14. 5. 2015]. Dostupné z internetu: TU.
- Členovia orgánov nadácie: Anton Blaha [online]. In: Kysucká kultúrna nadácia. [Cit. 24. 4. 2014]. Dostupné na internete: TU.
- Kalendárium výročí regionálnych osobností a významných udalostí Kysúc na rok 2014 [online]. In: Kysucká knižnica v Čadci. [Zostavila: Viera Višňáková; zodp. red.: PhDr. Blanka Králiková, riaditeľka Kysuckej knižnice v Čadci]. 24 s. Čadca : Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. ISBN: 978-80-88708. [Citované 31. 3. 2015]. Dostupné z internetu: TU.
- BLAHA, Anton [online]. In: Slovenská knižnica: Portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc. [Citované 31. 10. 2014]. Dostupné z internetu: TU.
- BLAHA, Anton [online]. In: Univerzitná knižnica Bratislava. [Citované 14. 5. 2015]. Dostupné z internetu: TU.