CHOVAN-REHÁK, Juraj

CHOVAN-REHÁK, Juraj

[*3. 1. 1931 Hubová (okres Ružomberok)]

Juraj Chovan-Rehák, PhDr., CSc., literárny historik, kultúrny historik, muzeológ, dokumentarista, sa narodil 3. januára 1931 Hubovej (okres Ružomberok) v remeselnícko-roľníckej rodine (otec bol maloroľník, dre­vorubač a mlynár, matka bola pôrodná asistentka). Pseudonymy: J. Ch. Rehák, Jur Chovan-Rehák, J. Vanoch. Žije na dôchodku v Hubovej.

Študoval na gymnáziách v Ružomberku a v Levoči (1942 – 1950), kde maturoval (1950). Prijali ho za bohoslovca do Veľkého seminára v Spišskej Kapitule, ale v štúdiu už nemohol pokračovať, lebo od septembra 1950 seminár zatvorili. Dva roky potom pracoval ako prevádzkový účtovník v Štátnych lesoch v Ľubine. Potom začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave filológiu – odbor slovenčina – ruština a ruština – slovenčina (1952 – 1957).

Po skončení štúdia bol stredoškolským profesorom – na II. JSŠ v Trnave, Priemyselnej škole textilu a papiera v Ružomberku a na ZĽŠ  v Ľubochni (1957 – 1965). Takmer tri desaťročia bol odborným pracovníkom Matice slovenskej v Martine  (1965 – 1992), kde od roku 1972 pracoval najmä v oblasti slovenskej literárnej kultúry a kultúrnej histórie – ako vedúci novozriadeného ústavu Pamätníka slovenskej literatúry MS, naposledy vedúci Literárneho múzea MS. Tam rozvinul svoju vedeckú a publikačnú činnosť, v roku 1967 spoluzakladal a prvých dvanásť ročníkov aj redigoval Literárno-múzejný letopis. Literárnu históriu obohatil o viaceré významné zistenia a osobitne sa zaslúžil o rozvoj literárneho múzejníctva, za čo dostal viaceré ocenenia. Svoj pobyt v MS zakončil prí­pravou scenára expozície Pamätníka slovenskej literatúry ako vedúci autor­ského kolektívu a spoluautor. Po roku 1990 načas prebral vedenie Ministerstvom kultúry SR založeného Slovenského historického ústavu v Ríme (so sídlom v Martine), aj ako jeho riaditeľ (do roku 1992), a ako gestor výskumu Vatikánskych archívov a bibliotéky. Neprestal sa však zaoberať aj teologickými vecami a katolíckou spisbou. Tri roky pôsobil aj ako šéfredaktor Katolíckych novín (1993 – 1996) a zaslúžil sa o obnovu vydávania časopisu Verbum (1992). Od roku 1996 žije na dôchodku v Hubovej.

V literárnohistorickom výskume sa venoval problematike slovenského národného obrodenia a literárnej muzeológii. Publikovať začal v časopise Slovenský jazyk a literatúra v škole a Slovenská reč. V roku 1963 inicioval celonárodnú diskusiu o potrebe reformy slovenského pravopisu (v časopise JULŠ). Popri množstve štúdií a príspevkov v odborných periodikách a zborníkoch vydal popularizačné práce o Andrejovi Radlinskom, Jankovi Kráľovi, A. S. Puškinovi, Jozefovi Ciekerovi. Je zostavovateľom viacerých jubilejných pamätníc slovenských národovcov: Pamätnice z osláv narodenia Jána Hollého (1985), Pamätnice Antona Bernoláka (1992); na vydanie pripravil jazykové diela Jozefa Škultétyho. Pri príležitosti nedožitých 90. narodením Dr. Jozefa Ciekera, bývalého slovenského diplomata a dlhoročného exilového pracovníka, inicioval prípravu zborníka Dr. Jozef Cieker (2000). Napísal 100-stranovú štúdiu Diferenciačné prvky národného obrodenia (Literárnomúzejný letopis, 16) a dlhšie štúdie Sociálne aspekty počiatkov národného obrodenia a ich odraz v literatúre tohto obdobia (LML, 17), Obrodenské reflexie a reminiscencie (LML, 18). V publikácii Kresťanské korene Slovenska (2002) demonštruje oprávnenosť hovoriť na tému kresťanských koreňov Slovenska. Z ruštiny preložil Zápisky z Puškinovho domu. Spolu s I. Sedlákom pripravil scenár expozície Literárneho múzea A. S. Puškina v Brodzanoch, ako aj sprievodcu po expozícii, vypracoval aj scenár Pamätnej izby J. Hollého na Dobrej Vode; spolutvorca expozície Pamätníka slovenskej literatúry SNK v Martine.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov.

DIELA

Odborná literatúra

  • Andrej Radlinský – život a dielo. Martin. Matica slovenská, 1967.
  • Pamätnica Jána Hollého. Martin: Matica slovenská, 1985.
  • Pamätnica Antona Bernoláka. Martin: Matica slovenská, 1992.
  • Jozef Škultéty. Jazykovedné dielo VII, Martin: Matica slovenská, 1992.

EDITORSKÁ ČINNOSŤ

  • Literárnomúzejný letopis. [zborník]. [založenie a redigovanie 25. ročníkov]. 1967.
  • VERBUM (časopis pre kresťanskú kultúru) [obnovenie, vydávania a redigovanie prvých troch čísel]. 1992, 1993, 1994.
  • Katolícke noviny. [šéfredaktor]. 1993 – 1995.
  • Literárne múzeum A. S. Puškina – v Brodzanoch. [spoluautor scenára múzea, s I. Sedlákom].
  • Sprievodca po Matici slovenskej
  • Janko Kráľ [bulletin k výstave]. [po slovensky i po rusky]. 1972.
  • Zostavenie a redigovanie bulletinov k Slovesným jariam

PREKLADATEĽSKÁ TVORBA

  • Zápisky z Puškinovho domu [preklad z ruštiny]

OCENENIA

  • Zaslúžilý pracovník kultúry – za rozvoj literárneho múzejníctva (1981).
  • Cena Andreja Kmeťa (1992).

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ZDROJE

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 181.

Databázy

  • Juraj Chova-Rehák: Spolok slovenských spisovateľov – prihláška, životopis. 18. 2. 1993, 1. 3. 1993. 3 s. In: Databáza členov SSS. Bratislava, 2015.
  • Juraj Chova-Rehák: Evidenčný list spisovateľa – člena Spolku slovenských spisovateľov, životopis. 2 s.. In: Databáza členov SSS. Bratislava, 2015.

Interentové zdroje

  • Ekumenické predpoklady solúnskej misie: PhDr. Juraj Chovan, CSc.  [online]. In: Považská knižnica v Považskej Bystrici. [Citované 12. 9. 2014]. Dostupné z internetu: TU.
  • Juraj Chovan-Rehák [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 12. 9. 2014]. Dostupné z internetu: TU.