[* 17. 4. 1935 Radzovce, okres Lučenec – † 26. 1. 2020 Bratislava]

Ján Čomaj, spisovateľ, novinár, reportér, publicista, esejista, autor literatúry faktu, redaktor, vysokoškolský pedagóg, jeden z najvýraznejších slovenských reportérov šesťdesiatych rokov i prelomu storočia, sa narodil sa 17. apríla 1935 v Radzovciach v okrese Lučenec, v južnoslovenskej oblasti Hontu, v rodine poštmajstra. Žil v meste Šaštín-Stráže.

Keď na jeseň roku 1938 maďarské vojská okupovali južné Slovensko, jeho rodičia ušli najprv do Utekáča a potom do Kokavy nad Rimavicou, kde vychodil prvé dve triedy ľudovej školy. Tretiu a štvrtú triedu vychodil vo Zvolene, kam sa opätovne presťahovala celá rodina. Po skončení vojny a navrátení okupovaných území k Slovensku jeho rodina odišla do Lučenca, kde začal chodiť do Gymnázia B. S. Timravy (1945), po roku však jeho otca znova preložili do Zvolena, preto pokračoval v štúdiu na Gymnáziu vo Zvolene, kde aj maturoval (1953). Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1953 – 1958), najskôr odbor literárna veda a slovenčina, neskôr novinárstvo, ktorým štúdiá zavŕšil. Už počas štúdií pôsobil ako redaktor-elév v mládežníckom denníku Smena (od roku 1954), v ktorom po ukončení štúdií pracoval ako redaktor a voľný reportér. Roku 1965 inicioval vznik Smeny na nedeľu, v nej pôsobil ako vedúci redaktor (1966, 1967 a 1969). V roku 1970 musel z redakcie pre svoje postoje k okupácii Česko-Slovenska odísť, v období normalizácie nesmel publikovať a pôsobiť v tlači. Krátky čas bol vedúcim zariadenia Zväzu slovenských architektov pre tvorbu a propagáciu A-PRESS (1971), po jeho zrušení sa zamestnal ako montážny robotník aranžérskej dielni v Slovšporte (1971 – 1972), potom pracoval ako fotolaborant, náborár a dispečer vo výrobnom družstve invalidov Služba v Bratislave (1972 – 1990). V roku 1990 sa stal riaditeľom tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR a roku 1991 riaditeľom vydavateľstva Národná obroda, a. s. Pracoval ako zástupca šéfredaktora denníka Slovenská republika (1993 – 1999). Súčasne bol externým lektorom Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave (1993 – 1998), potom v Akadémii umení v Banskej Bystrici (1999 – 2000). Od roku 1999 pôsobil v slobodnom povolaní.

Vynikol ako žurnalista, publicista, no najmä ako reportér, patrí medzi najvýraznejších slovenských reportérov šesťdesiatych rokov i prelomu storočia. Na pôde Smeny a Smeny na nedeľu sa zaradil do silnej skupiny reportérov, ktorých reportérska činnosť presiahla konvenčné publicistické žánre a svojimi literárno-estetickými kvalitami zasahovala do umeleckej literatúry. Zároveň spolupracoval s populárnymi mládežníckymi vysielaniami rozhlasu (Na modrej vlne) a televízie (Mladými očami).

Knižne debutoval knihou reportáží z mládežníckeho festivalu v Moskve Deň mal 360 hodín (s Otom Fülöpom, 1957). Samostatne debutoval knihou reportáží Hviezdy spievajú (1963) o životnom štýle populárnych spevákov. Tragické okamihy a osudy ľudí rozličných povolaní a z rozmanitých sociálnych prostredí opísal v druhej reportážnej knihe Smrť sedí vpredu (1964). O ľuďoch, ktorí sa často náhodne, alebo zhlukom nešťastných okolností, ale aj vlastným ľahkovážnym prístupom k životu dostali do rozporu so zákonom, rozpráva ďalšia kniha reportáží Počmáraný život (1967, 1968). Po vynútenej odmlke napísal s Jurajom Verešom dokumentárnu knihu o zákulisí udalostí roku 1968 Čo nebolo v novinách – August 68 (1990). V knihe cestopisných reportáží Túlačky (1995) opísal svoje zážitky z ciest po Kanade, Grécku, Francúzsku, Sardínii a Izraeli. Dojmy z ciest zároveň komentoval nadčasovými úvahami.

V ostatnom desaťročí sa aktívne venoval životopisnej literatúre a etabloval sa medzi našich najvýznamnejších spisovateľov literatúry faktu, čo dokladá aj to, že bol laureátom hlavnej ceny Egona Ervina Kischa, Národnej Ceny Vojtecha Zamarovského za celoživotný prínos v oblasti literatúry faktu i viacerých ďalších významných ocenení. V knihe reportáží Veľký biliardový stôl (1993) vyrozprával tragické osudy mnohých bývalých dôstojníkov Slovenskej armády a veliteľov Slovenského národného povstania (SNP), ktorí sa neskôr dostali zásluhou politických intríg do nemilosti novej moci a boli politicky prenasledovaní, väznení a týraní. Mnohí z nich v dôsledku toho predčasne umreli, a to aj vo väzniciach. V knihe biografických esejí Kruté osudy (1997) vyrozprával životné príbehy slovenských osobností z oblasti politiky, umenia a športu, ktorých život bol predčasne a násilne pretrhnutý tragickými okolnosťami. Sú to príbehy o politikovi Alexandrovi Dubčekovi, novinárovi Gavrilovi Gryzlovovi, hercoch Jánovi Jamnickom a Ivanovi Mistríkovi, horolezcovi Jozefovi Psotkovi a iných. Jeho reportážna publikácia o keramikárovi a medailérovi Ignácovi Bizmayerovi Hlina ako osud: Z vyznaní Ignáca Bizmayera (2003) vyšla aj v bibliofilskom vydaní. Kniha Triumf strachu (2003) zahŕňa sedemnásť umelecko-dokumentárnych reportáží zobrazujúcich najväčšie akcie moderného terorizmu – od ruských dekabristov po katastrofický útok na WTC v New Yorku. V knihách Tisíc a jedna žena sochára Bartfaya (2005) a Tisíc a jeden príbeh sochára Bartfaya (2007) priniesol životopisné príbehy a úvahy o významnom slovenskom sochárovi. Život a tvorbu významného slovenského spisovateľa literatúra faktu Vojtecha Zamarovského opísal v knihe Fenomén Zamarovský (2006). Napísal monografiu o živote a tvorbe architekta Štefana Svetka s nákresmi a fotografiami jeho projektov Architekt Svetko: Spomienky z nepokojných čias: Nepokojné úvahy zo súčasnosti (2006). V knihe Čakanie na koniec: Príbehy odsúdených na doživotie (2006) rekonštruoval najväčšie kriminálne prípady u nás po novembri 1989. Životopis jedného zo zakladateľov modernej slovenskej fotografie Otakara Neheru priblížil v knihe Zastavený čas: Životný príbeh fotografa Neheru (2006). Kniha Návraty Arpáda Račka (2007), ktorú napísal vo forme sochárovho rozprávania, je životopisná kompozícia o jednom z najvýznamnejších súčasných slovenských sochároch a autor v nej sleduje jeho životné osudy. Napísal knihu Eva Kristinová: Spomienky herečky (2008) o spomienkach známej slovenskej herečky s bohatou fotodokumentáciou a súpisom stvárnených divadelných postáv v divadle, vo filme a v televízii, ktorej súčasťou je CD s ukážkami jej recitačného umenia. Kniha Mág z Očovej: Ján Berky-Mrenica (2008) priniesol rozprávanie o husľovom virtuózovi, významnom predstaviteľovi ľudovej hudby na Slovensku, ako aj CD s jeho najkrajšími melódiami.

V biografii Štefan Kvietik: Život bez opony (2009) sa venoval významnej hereckej osobnosti slovenského divadla, filmu a televízie (nar. 1934). V knihe Jozef Iľko: S počasím si tykám (2010) zaznamenal životný príbeh popredného odborníka v oblasti meteorológie (nar. 1939). Napísal aj knihu o slovenskom fenoméne Drotárska odysea (2012). Na stránkach jeho knihy Neskutočné príbehy (2013) sa odvíjajú životné osudy perzekvovaných osobností – slovenského básnika Andreja Žarnova, lekára, ktorého prekliatim sa stala poľská Katyň, nezmyselný proces s pracovníkmi na prvej modernej slovenskej všeobecnej encyklopédie na čele s mladým vedcom a sociológom doc. PhDr. Alexandrom Hirnerom, ktorého s ďalšími encyklopedistami po idelologickom obvinení z buržoázneho nacionalizmu zatkli a väznili ako nepriateľov socializmu, príbehy režiséra a herca SND Jána Jamnického, novinára, reportéra Gavrila Gryzlova, herca SND Ivan Mistríka či horolezca Jozefa Justa. Voľné pokračovanie knihy Neskutočné príbehy II. s názvom Súboje s prekliatím (2015) prezrádza ďalšie skutočné, no priam neuveriteľné ľudské drámy: V príbehu Gita, dcéra človeka podáva osudy ženy, ktorú matka splodila s iným a zo strachu pred vlastným mužom, ju ako batoľa pustila v košíku dolu Váhom, Sibírčan približil životné peripetie dôstojníka slovenskej armády plk. gen. štábu F. Urbana, ktorého naša emigrantská londýnska vláda poverila prípravou SNP, no po povstaní ho v Rusku odsúdili na päť rokov žalára a potom ho poslali do vyhnanstva na Sibíri. Nedávno mu vyšla kniha Knieža Matúš (2018) o o živote a diele jedného z popredných slovenských historikov, vysokoškolského pedagóga, diplomata a autora literatúry faktu profesora Matúša Kučeru. Napísal aj knihu esejí, fejtónov a glos novinára a spisovateľa My a čas (2015) o problémoch súčasnosti. Bol spoluautorom memoárovej knihy Milan Bako: Predčasné pamäti (1997), knihy autentických spomienok Slovenky Kataríny Pospíchalovej, ktorá pred vypuknutím 2. svetovej vojny odišla do Londýna a istý čas pracovala aj v americkej vojenskej spravodajskej službe, s názvom Žena menom Katarína (1998) či pamätí medailéra Williama Schiffera Spomínanie bez konca (1998). Bol aj spoluautorom knihy Pyžamová revolúcia (2007; si spisovateľom literatúry faktu Antonom Blahom), ktorá je súborom spomienok a svedectiev o tzv. Pyžamovej revolúcii z januára 1956, čo bola študentským odporom voči komunizmu (ďalší autori publikácie sú: J. Marušiak, M. Ferko, A. Hykisch, J. Beňo, L. Švihran, I. Gallo, D. Kmotríková, R. Volek, S. Kalný, J. Čomaj, P. Colotka). Uverejňoval eseje, zamyslenia, reportáže, fejtóny, črty a iné novinárske žánre v Literárnom týždenníku, Slovenských národných novinách či na webovom portáli www.noveslovo.sk. Spolupracoval s televíziou a rozhlasom, bol autorom viacerých scenárov televíznych filmov, rozhlasových dramatizácií i fíčrov.

Za svoju tvorbu dostal viaceré významné ocenenia, je sedemnásobným laureátom medzinárodnej Ceny Egona Ervina Kischa udeľovanej za literatúru faktu (2003, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2015), laureátom Národnej Ceny Vojtecha Zamarovského celoživotný prínos v oblasti literatúry faktu (2004), hlavnej ceny PEN klubu za tvorbu v roku 2000, hlavnej výročnej Ceny Literárneho fondu za slovenskú pôvodnú tvorbu (1990, 1995), Ceny Ľudovíta Štúra (1997), získal Plakety Sv. Cyrila a Metoda (1998), Prémiu Vydavateľstva SSS (1999).

Bol členom Spolku slovenských spisovateľov, jeho predstavenstva, členom Klubu literatúry faktu a čestným členom PEN klubu.

DIELA

Eseje

• Slovenské bludy a bludiská. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2012. 103 s. ISBN 9788080616267.
• My a čas. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015. 157 s. ISBN 978-80-8061-832-2.

Literatúra faktu

• ČOMAJ, Ján – FÜLÖP, Oto: Deň mal 360 hodín. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1957 (1958). 63 s.
• Smrť sedí vpredu: Reportáže o chlapských povolaniach. Ilustr. Miloslav Fulín; fot.: J. Vlach a kol. [Slovo na záver: Anton Hykisch]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1964. 131 s.
• ČOMAJ, Ján – JELÍNKOVÁ, Eliška – BALÁŽ, Ján: Hviezdy spievajú. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1965. 125 s.; 2. preprac. a rozš. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1968. 223 s.
• Počmáraný život. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1967.; 220 s. (viaz.); Ilustrácie: Emil Bačík. 2. vyd. 1968. 224 s.
• ČOMAJ, Ján – VEREŠ, Juraj: Čo nebolo v novinách – August 1968. [Foto: Ladislav Bielik; Miroslav Tuleja, Alena Hanáková]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1990. 216 s. ISBN 80-06-00369-6.
• Veľký biliardový stôl. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1993. 193 s. ISBN 80-221-0276-8.
• Túlačky. 1. vyd. Bratislava: Juga, 1995. 143 s. ISBN 80-85506-41-6.
• Kruté osudy. [Predslov: Drahoslav Machala]. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1997. 203 s. ISBN 8088735637, 9788088735632. Edícia Slovenských bestsellerov.
• Počmárany život: Výber najpútavejších reportáží. Ilustrácie Emil Semanco. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 2002. 260 s. ISBN 80-8046-201-1.
• Deň plný drám. [Doslov napísal Alexander Halvoník]. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 144 s. ISBN 80-8061-083-5.
• Hlina ako osud: Z vyznaní Ignáca Bizmayera. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 2003. 157 s. ISBN 80-8046-250-X (viaz.).
• Triumf strachu. 1. vyd. Bratislava: Belimex, 2003. 224 s. ISBN 80-89083-32-3 (viaz.).
• Tisíc a jedna žena sochára Bartfaya. Autori fotografií: Martin Kállay a i. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 2005. ISBN 80-8046-315-8.
• Architekt Svetko: Spomienky z nepokojných čias: Nepokojné úvahy zo súčasnosti. 1. vyd. Bratislava: Magma, 2006. 121 s. ISBN 80-89172-07-2 (viaz.).
• Čakanie na koniec: Príbehy odsúdených na doživotie. [Predslov: Anton Baláž]. 1. vyd. Bratislava: Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT (premenované na Marenčin PT), 2006. 142 s. ISBN 80-89218-25-3.
• Fenomén Zamarovský. 1. vyd. Bratislava, Perfekt, 2006. 176 s. ISBN 80-8046-339-5.
• Zastavený čas: Životný príbeh fotografa Neheru. [Doslov Eduard Drobný]. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 2006. 128 s. ISBN 80-8046-351-4.
• Návraty Arpáda Račka. Foto: A. Jiroušek, L. Rozman, M. Vysoký. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 2007. 150 s. ISBN 978-80-8046-384-7 (viaz.).
• BLAHA, Anton – ČOMAJ, Ján, a kol: Pyžamová revolúcia. 1. vyd. Bratislava: Nebojsa, 2007. 185 s. ISBN 978-80-969108-7-8 (viaz.).
• Tisíc a jeden príbeh sochára Bartfaya. [Uvod Tibor Bartfay]. Foto Eduard Drobný, Kamil Peteraj, archív Tibora Bartfaya, Dušana Kolára. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 2007. 159 s. ISBN 978-80-8046-376-2. Edícia: Memoáre.
• Eva Kristinová: Spomienky herečky. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 2008. 179 s. ISBN 978-808046-391-5 (viaz).
• Mág z Očovej: Ján Berky-Mrenica. [Príloha: CD s melódiami Jána Berkyho-Mrenicu]. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 2008. 134 s. ISBN 978-80-8046-429-5 (viaz).
• Štefan Kvietik: Život bez opony. [Úvod Štefan Kvietik]. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Slovart, 2009. 243 s. ISBN 978-80-8085-992-3.
• Jozef Iľko: S počasím si tykám. Foto Archív Jozefa Iľka. Bratislava: Ikar, 2010. 205 s. ISBN 978-80-551-2356-1 (viaz.).
• Neskutočné príbehy. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2013. 182 s. ISBN 978-80-8128-084-9.
• Súboje s prekliatím: Neskutočné príbehy II. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 2015. 193 s. ISBN 978-80-8128-130-3 (viaz.).

Literatúra faktu – elektronické vydania

⇩ Zobraziť

Literatúra faktu – Braillovo písmo

⇩ Zobraziť

Odborná literatúra

• NEVRLÝ, Mikuláš – ČOMAJ, Ján: Šachová Bratislava. [Úvod: Ľubomír Ftáčnik]. 1. vyd. Bratislava, Albert Marenčin, 2005. 165 s. ISBN 80-88912-92-X.
• Petržalka: Engerau-Ligetfalu. Bratislava: Albert Marenčin vydavateľstvo PT, 2008. 205 s. ISBN:978-80-89218-72-1; 2009.
• ČOMAJ, Ján – BONČO, Ján: Búranie Podhradia: Stavba Mosta SNP. 1. vyd. Bratislava: Marenčin PT, 2010. 317 s. ISBN 978-80-8114-054-9.
• Drotárska odysea. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 2011. 220 s. ISBN 978-80-8128-022-1.
• Prezidentský palác. [Text Ján Čomaj, Štefan Holčík; zostavovateľka Mária Gocníková; Autori fotografií: Marián Garaj a i.]. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 2012. 201 s. ISBN 978-80-8046-569-8.

Literárna veda

• Jozef Hnitka alebo Múrom proti hlave. 1. vyd. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2013. 268 s. ISBN 978-80-970780-6-5.

Publicistika

• ČOMAJ, Ján – PROCHÁZKA, Tibor: Čas a ty. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1966. 106 s.
• ČOMAJ, Ján – KUŽEL, Dušan: Rozhovor so súčasníkom. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1967. 116 s.
• Očová, Očová. Bratislava: Erpo, 1977.
• ČOMAJ, Ján – VEREŠ, Juraj: Storočnica Palmy. 1. vyd. Bratislava: Erpo,1985.
• Horúce témy: Slovensko v ringu [Ján Čomaj s kol.; ďalší autori: Ladislav Mňačko, Ladislav Ťažký, Roman Kaliský, František Vnuk, Slavo Kalný, Ján Smolec, Milan Šimečka, Juraj Vereš, Dušan Slobodník, Milan Vároš, Martin Hric, Vladimír Mináč, Ján Čomaj, Dušan Junek, Pavel Kastl, Vladimír Hák, Ján Greš, Michal Rosenberg]. 1. vyd. Bratislava: Tatrapress, 1990. 151 s. ISBN 80-85260-12-3.
• Vec verejná. [S kol.; Zostavil: Jerguš Ferko]. 1. vyd. Bratislava: Salus, 1996. ISBN 80-967485-2-1. 160 s.
• Veda, médiá a politika: Zborník príspevkov z konferencie: Globalizácia, veda, vzdelávanie, médiá, politika. [S kol.]. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo VEDA, 2008. 360 s. ISBN 978-80-224-1001-4.
• Dokonalý súmrak alebo Budmerické inšpirácie. [S B. Bodaczom a kol.]. Fotografie: Peter Procházka. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 2014. 337 s. ISBN 978-80-8128-119-8.

Scenáristika – televízia

• Hodina nad cudzím hrobom. 1967.
• Kakara. 1967.
• Kto zavraždil tých židov. 1968.
• Smrť Márie Janovskej. [TV film; Scenár: Ján Čomaj. Réžia: Ernest Stredňanský]. Česko-slovensko, 1968 (1969). 55. min.

Rozhlasová tvorba

• Balada o encyklopédii. [O procese s matičiarmi].
• Kliatba nad architektom. [O prof. E. Kramárovi].
• Let s prestreleným srdcom, 1997. [Fíčer venovaný hercovi Ivanovi Mistríkovi]. Repríza: Slovenský rozhlas, Rádio Devín. 21. 3. 2015.
• Zahral si svoju smrť. [O Dr. J. Jamnickom].
• Most medzi bratmi. [O prekladateľovi J. Jankovičovi].
• Aprílový žart.
• Posledný habán. [O Ignácovi Bizmayerovi]
• Hmly nad sochárom. [Umelecko-dokumentárne pásmo o sochárovi Jánovi Koniarkovi (1978 – 1952)]. [Redakcia Peter Štrelinger]. Premiéra: Slovenský rozhlas, Rádio Devín, 3. 1. 2004. 30. min.
• Teroristi sveta. [14-dielny dramatizovaný rozhlasový seriál]. [Redakčne pripravil Peter Štrelinger. Réžia Milena Lukáčová]. Slovenský rozhlas, 2004. 1 diel cca 58 min.
• Tisíc a jeden príbeh sochára Tibora Bartfaya. [4-dielny seriál o živote a diele slovenského sochádza]. [Réžia: Laco Kerata]. 2009
• Deň plný drám. Rádio Slovensko, 16. 1. 2013.
• Kam zmizli peniaze? [Esej o kríze v zdravotníctve, školstve či slovenskej kultúre]. [Redakcia Peter Štrelinger]. Slovenský rozhlas, rádio Litera, 2014.
• Justov splnený sen. [Umelecko-dokumentárne pásmo o slovenskom horolezcovi Jozefovi Justovi. Redakcia Peter Štrelinger. Réžia Róbert Horňák.]. Slovenský rozhlas. Repríza: SRo, Rádio Litera 2015.

Iné

• BAKO, Milan: Predčasné pamäti. [Spoluautor: Ján Čomaj]. 1. vyd. Bratislava: Interpond, 1997. 103 s. ISBN 80-88736-19-6.
• POSPÍCHALOVÁ, Katarína: Žena menom Katarína. [Literárne pretlmočil Ján Čomaj]. Bratislava: Národné literárne centrum, 1998. 148 s. ISBN 80-88878-29-2.
• SCHIFFER, William: Spomínanie bez konca. [Spoluautor: Ján Čomaj]. 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Literárne informačné centrum, 1999. 189 s. ISBN 80-88878-46-2 (viaz.).

EDIČNÁ ČINNOSŤ

• JANOTA, Igor: Rozprávky a povesti z Bratislavy. Ilustrácie Kyra Munk-Matuštíková. [Zostavil a literárne upravil Ján Čomaj]. 1. vyd. Bratislava: Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, 2008. 162 s. ISBN 978-80-89218-90-5.
• JANOTA, Igor: Legendy a mýty zo starej Bratislavy. Ilustrácie Kyra Munk-Matuštíková. [Zostavil a literárne upravil Ján Čomaj]. 1. vyd. Bratislava: Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2008. 145 s. ISBN 978-80-89218-69-1.

OCENENIA

• Sedemnásobný laureát Ceny Egona Ervina Kischa: 2015 – za knihy Súboje s priekliatím: Neskutočné príbehy II a My a čas; 2010 – za dielo Štefan Kvietik; 2009; 2008 – za dielo Návraty Arpáda Račka; 2007 – za diela Fenomén Zamarovský, Zastavený čas, Architekt Svetko; 2006 – za dielo Tisíc a jedna noc sochára Bartfaya; 2003 – hlavná cena za dielo Počmáraný život
• Cena Karola Guleju (2012) od Kysuckej kultúrnej nadácie Bratislava v súčinnosti s mestom Čadca
• Prémia Literárneho fondu (2006, 2005, 1994)
• Národná Cena Vojtecha Zamarovského celoživotný prínos v oblasti literatúry faktu (2004)
• Cena PEN klubu (2002) za knihy Deň plný drám a Počmáraný život
• 1. cena v Rozhlasovej žatve (2001)
• Hlavná cena PEN klubu za tvorbu v roku 2000
• Prémia Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (1999)
• Plaketa Sv. Cyrila a Metoda (1998)
• Cena Ľudovíta Štúra (1997)
• Výročná cena Literárneho fondu (1995, 1990)
• Štátne vyznamenanie k 50. výročiu ČSR (1968)
• Výročná cena vydavateľstva Smena (1968)
• Cena mladých novinárov (1968, 1967, 1966, 1964)
• Cena Československého rozhlasu (1967)
• Cena J. Fučíka (1967, 1965, 1964)
• Víťazstvo v ankete Dvanásť najobľúbenejších (1967, 1966)
• Ocenenia v Celoštátnej novinárskej súťaži (1967, 1965, 1964)
• Cena Zväzu československých architektov (1964)

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE, ROZHOVORY

Monografie a štúdie v publikáciách

• HYKISCH, Anton: Slovo na záver. In: Čomaj, Ján: Smrť sedí vpredu. Bratislava: Mladé letá, 1964.
• KALISKÝ, Roman: Umenie reportáže v prácach Jána Čomaja. In: Čomaj, Ján: Veľký biliardový stôl. Bratislava: Smena, 1993.
• MACHALA, Drahoslav: Predslov. In: Čomaj, Ján: Kruté osudy. Bratislava: Vydavateľstvo SSS 1997, s. 5 – 9.
• HALVONÍK, Alexander: Fakty Jána Čomaja. In: Čomaj, Ján: Deň plný drám, 2002.
• ŤAŽKÝ, Ladislav: Od drotárskeho fleku ku kráľovskému šperku. In: Čomaj, Ján: Drotárska odysea Martin: Matica slovenská, 2011.

Recenzie a štúdie v periodikách a na internetových stránkach

⇩ Zobraziť

Rozhovory

• BROŽÍK, Ivan – ČOMAJ, Ján: Ak neviete vidieť a čuť, dušou neprecítite. In: Ivan Brožík, obyvateľ Rače a publicista [online]. Uverejnené: 14. 3. 2015. Dostupné na internete: TU
• HÁBER, Stanislav – ČOMAJ, Ján: Reportáž ako pomník obetiam. [Rozhovor]. In: Knižná revue, roč. XV, č. 13 (22. 6. 2005), s. 12.
• VRBICKÁ, Eva: Tvorca s veľkou dávkou odvahy. Hovoríme s Jánom Čomajom, novinárom a spisovateľom. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120, č. 4 (2004), s. 96 – 101.

HODNOTENIE TVORBY AUTORA

„Aj pre literatúru platí, že ju treba vychodiť a vysedieť, ako povedal Alexander Matuška. Aj nažiť, pravdaže – rovnako ako náročnú, umelecky hodnotnú reportáž. Ján Čomaj je ako reportér úspešný a silný aj preto, že pred jeho reportážami boli dlhé roky prípravy a poznávania. Kto dobre pozná, môže aj hodnotiť, cudzí život nie je preňho krehký porcelán, ale otvorený ľudský prípad.“ (Ján Beňo)

Smrť sedí vpredu (1964)

⇩ Zobraziť

Veľký biliardový stôl (1993)

⇩ Zobraziť

Kruté osudy (1997)

⇩ Zobraziť

Fenomén Zamarovský (2006)

⇩ Zobraziť

Súboje s prekliatím: Neskutočné príbehy II (2015)

⇩ Zobraziť

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Encyklopédie, slovníky, zborníky

• ČOMAJ, Ján. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. S. 74.
• Rok 1968: Novinári na Slovensku. Bratislava: Historický ústav SAV v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov, 2008. ISBN 978-80-969782-9-8.

Databázy

• Čomaj, Ján: Spolok slovenských spisovateľov – prihláška, životopis. Dátum. 2 s. In: Databáza členov SSS. Bratislava, 2018.

Profily autora v periodikách

• ŠAH: Ján Čomaj – 80. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, č. 4 (2015), s. 157 – 158.
• ŠAH: Ján Čomaj – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 121, č. 4 (2005), s. 158 – 159.
• ŠAH: Pripomíname si. Ján Čomaj. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 116, č. 4 (2000), s. 158.

Internetové zdroje

⇩ Zobraziť

Spracovanie medailónu – autorizácia

• CIFRA, Štefan: ČOMAJ, Ján: heslo – autorizácia (bibografia, bibliografia, ocenenia, o autorovi a jeho diele a i.) [online]. E-mail od: jcomaj@gmail.com, 3. 4. 2015 18:46, komu: literarny.tyzdennik@gmail.com [cit. 4. 4. 2015]. Aktualizované: 26. 1. 2020.