† 7. 4. 1986 zomrel v Pittsburghu (Pensylvánia, USA) Rudolf Dilong (* 1. 8. 1905 Trstená), básnik, prozaik, publicista, dramatik, popredný predstaviteľ slovenskej katolíckej moderny, so spoluzakladateľským vladom do zrodu slovenského nadrealizmu, františkánsky kňaz. Pseudonymy: Aurelius, Du Long, Ria Valé, Saturin, Skurušin, Štefan Poľana, Tatran, Ďuro Kyjak. Študoval na gymnáziu v rodnom meste a Trnave, kde ho prijali do františkánskej rehole, absolvoval rímsko-katolícku teológiu v Žiline, študoval aj na FF UK v Bratislave, vysvätili ho v Nitre (1929). Pobudol vo viacerých františkánskych kláštoroch (Kremnica, Trnava, Nitra, Malacky, Hlohovec, Skalica). Pôsobil ako kazateľ a katechéta, počas 2. svetovej vojny ako vojenský kňaz v slovenskej armáde, aj na východnom fronte. V júli 1945 emigroval do Talianska, v Ríme sa ho ujali tamojší františkáni. Zapojil sa aj do činnosti Slovenského akčného výboru (neskôr Slovenský oslobodzovací výbor), ktorý sa usiloval o obnovenie Slovenskej republiky. Odišiel do Argentíny (1947), kde pôsobil ako kňaz slovenskej vysťahovaleckej komunity vo františkánskom kostole v Buenos Aires, neskôr v kláštore poľských františkánov v Pablo P. Odesta. Zároveň redigoval periodikum Slovenské zvesti. Potom odišiel do USA (1965), kde žil v kláštore Sv. Rodiny v Pittsburgu, a o. i. redigoval krajanský mesačník Listy sv. Františka. Pracoval aj ako funkcionár Svetového kongresu Slovákov. Zomrel v Pittsburgu, pochovali ho na pôde františkánskeho kláštora Sedembolestnej Panny Márie vo Valparaise, v štáte Indiana (USA). Publikoval básne časopisecky aj knižne, bol mimoriadne plodným autorom, vydal vyše 100 kníh, z toho 25 na Slovensku. Zostavil Antológiu mladej slovenskej poézie (1933), kde predstavil básnikov katolíckej moderny, bol spoluzakladateľom časopisu Postup (1934 – 1935), okolo ktorého sa združila rovnomenná skupina mladých básnikov, prozaikov i kritikov. V debutovej zbierke básní Budúci ľudia (1931) a ďalších dvoch zbierkach Slávne na holiach (1932) a Dýchajte, lazy! (1933) stvárnil tému prírody a sedliackeho života, cez tradičné, rustikálne videnie. V roku 1934 sa ako tradicionalistický básnik definitívne prerodil na modernistu, čo sa prejavilo v jeho zbierkach novátorskej imaginatívnej subjektívnej lyriky Hviezdy a smútok (1934), Helena nosí ľaľiu (1935) a Mladý svadobník (1936), v ktorej zamietol „starú lyriku" a otvorene sa prihlásil pod „zástavu avantgardy“. Spolu s Rudolfom Fabrym, autorom provokatívnej zbierky Uťaté ruky (1935), nadobudol spoluzakladateľský význam pri zrode slovenského nadrealizmu. Za jeden z vrcholov jeho spirituálnej meditatívnej lyriky možno pokladať knihu Ja, svätý František (1938). Zbierka Mesto s ružou (1939) bola opäť bola nadrealistická, no s národnými, náboženskými, frontovými témami. Po kritike Jozefa Kútnika Šmálova, ktorý vystúpil polemicky proti surrealizmu ako proti deštruktívnemu a nihilistickému smeru, konkrétne proti Dilongovi a Hlbinovi, urazený aj roztrpčený vydal zbierku Honolulu, pieseň labute (1939), ktorá mala byť presvedčivým dôkazom rozlúčky s poéziou. Potom spôsobil senzáciu dvoma zbierkami „ženskej ľúbostnej poézie“ Muškát (1940) a Môj sen o láske (1941), ktoré vyšli pod menom Ria Vale, ženy, ktorá osudovo zasiahla do jeho života (vlastným menom Valéria Reissová, ktorá až po polstoročí priznala, že Dilong jej literárne pomohol pri druhej zbierke). Zasiahnutý vojnovou apokalypsou sa utiekal v zbierkach Konvália (1941) a Nevolaj, nevolaj (1941) k témam detstva a rodnej Oravy. Vydal ďalšie dve rýdzo surrealistické zbierky Somnambul (1941), Ktosi ťa volá (1942) a ďalšie dve zbierky Plač (1944) a autobiografickú poému Moja krv (1945). Ešte na Slovensku písal aj spomienkové prózy, romány, vydal lyrizovanú autobiografiu Zakliata mladosť (1943), román stvárňujúci medziľudské priateľské a manželské vzťahy Človek s láskou (1944) a modernistické tragédie – hry s autobiografickými prvkami, o slovenskom „prekliatom básnikovi“: Valin (1940), Padajúce svetlo (1941). V zložitých podmienkach emigrácie najskôr vydával satiricko-kritické básnické zbierky, inšpirované politickými udalosťami (zánik samostatného štátu) a politickými emóciami (návrat čechoslovakizmu, nástup komunizmu): Súdení (1946), Daváj, daváj! (pod pseudonymom Ďuro Kyjak, 1946), Kumssty... (meno fingovaného autora Syn Pius Hoňczka je obmenou mena protestantského básnika Daniela Sinapia Horčičku, autorská trojica R. Dilong, K. Strmeň, J. Okáľ, 1946), Vlasť volá (1948), Balady (1948), Listy z emigrácie (B 1949). Exilový kritik Ján E. Bor ho nazval „bojovným básnikom stratenej slovenskej slobody". Zbierka Diaľky a pieseň (1949) mala náboženskú náplň, sledovala nábožensko-duchovné sebapovznesenie. V emigrácii napísal autobigrafické knihy Cesty vyhnanca (1951), v ktorej sa venuje úteku zo zničenej Bratislavy až po príchod do Buenos Aires a romány Bez matky (1951) a Pieseň lásky (1953). V Argentíne vydal básnické zbierky: Diaľky bez domova (1950), Balady (1953), Za svetlom (1954), Na vrchu nádeje (1955), Stopy v ohni (1956) a V záblesku vekov (1959) a Dotyk s večnosťou (1961), Brehy slobody, (1965). Napísal aj nedeľné úvahy Slovo Božie (1955) a Golgotu (1957), legendy o umučení Krista. V USA vydal zbierky básní: Na hrudách času (1966), Pod krížom (1967), Minúty Zeme (1969), Kde holub doletí (1970), Matka celá krásna (1970, výber z mariánskych básní), Rodisko (1970, cyklus v knihe Odkaz na počesť J. Cincíka), Hladný vetrík (1972), Švih (básne s jednoslovnými veršami, 1972), Chodníky (1975, „básne v próze“), Srdce nás bije (1975), Dom na bývanie (1976), Vidím otvorené nebo (1976), Akí sme všetci (1977, „lyrizované antiverše“), Krok čo krok: Notes na prechádzky (1978), Poď, nasleduj ma (1979), trilógia Za krásu otčiny (1979, I. diel), Ruža lásky (1979, II. diel), Na pieseň srdca (1979, III. diel). Vydal aj knižky „lyrických próz“: Ponúkam chlieb so soľou (1971), Pokora vína (1975), Rozprávka má krídla (1973), Vidíte zrnko (1973), Na polhodinku (1974), Kde človek kladie semiačko (1975), Pred tebou váza (1975), Čo vietor nepovie (1976), Duch do dejín (1976), Oči nám horia (1976), Stretával som ľudí a svet (1976), Otčina, zhrievaj ma (1977), Sen je budúcich (1979, „básnická vízia") a Stretnutie (1979). Okrem toho vydal „aforizmy a epigramy" Stlmené slovíčko (1974), náboženské úvahy Kto sa vie modliť (1975), knihu Moje svedectvo o SOV-e (1975) o pôsobení v Slovenskom oslobodzovacom výbore, životopis sv. Františka Svätec z Assisi (1975, 11. vyd. 1984), lyrický román Nezomrie, kto miluje (1976), „minidrámy“ Kvietok do neba (1977), modlitby pre deti Sláva Bohu (1978). Poetickú tvorbu zavŕšil zbierkami lyrických meditácií o zmysle ľudského života a o Bohu Milovať – žiť, Belasý blankyt, Sväté rozjímanie, Slovenská strážkyňa, zbierkou Ešte kvietok (1982) a poslednou básnickou zbierkou – „poémou o legendárnej Márii z Detroitu" Z úst básne a i. V poslednej knihe „lyrických meditácií" Roky v poézii bilancoval – úvodnou i záverečnou básňou – svoj príchod aj odchod. K dramatickej tvorbe sa vrátil historickou drámou o pokračovateľovi duchovného i kultúrneho apoštolátu sv. Cyrila a sv. Metoda Gorazd (1963). Vydal utopisticko-apokalyptický román Agónia veku (1964). Z pozostalosti vyšiel ako nedokončený fragment jeho „antiromán“ Ruža Dagmar (Bratislava, 2000), ktorý údajne vznikal v druhej polovici 60. rokov. Venoval sa aj publicistike, publikoval v slovenských krajanských časopisoch. Výber z jeho exilovej tvorby vyšiel na Slovensku pod názvom Ja, Rudolf Dilong, trubadúr (1992), výber z epigramov a aforizmov pod názvom Stlmené slovíčko (2008), fragment jeho Životopisu pod názvom Mladosť z očistca (2001), výbery z poézie a prózy ako Literárne dielo I – III (editor Július Pašteka): Hviezdy a smútok, 2002, Cesty a stesky, 2002 – výbery z poézie do 1945, z exilu, Pieseň lásky, 2003 – výber z prózy.
Zdroje:
- DILONG, Rudolf. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 79, 80.
- DILONG, Rudolf. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. ISBN 80-7149-801-7, s. 127, 128.
- PAŠTEKA, Július: Pravda a legenda o Rudolfovi Dilongovi: I. (Obdobie 1905 – 1945). In: Web [online]. [Citované 30. 3. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
- PAŠTEKA, Július: Pravda a legenda o Rudolfovi Dilongovi: II. (Obdobie 1946 – 1986). In: Web [online]. [Citované 30. 3. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
