Rudolf Fabry (* 8. 2. 1915 – † 11. 2 1982), slovenský nadrealistický básnik, študoval kreslenie a zemepis na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Po roku 1938 pracoval v Bratislave ako úradník, ako novinár v denníku Práca (od roku 1947), neskôr vo viacerých kultúrnych časopisoch (Nedeľa, Život, Film a divadlo, Kultúrny život, Expres, Výtvarný život). V rokoch 1960 – 1965 bol spisovateľom v slobodnom povolaní, potom dva roky pracoval v Slovenskom ústredí knižnej kultúry a znova sa vrátil k žurnalistike ako šéfredaktor týždenníka Expres (1969 – 1971). Svoje novinárske pôsobenie zavŕšil ako šéfredaktor periodika Výtvarný život (1973 – 1975), odkiaľ odišiel do dôchodku.
Prvá básnická zbierka Rudolfa Fabryho Uťaté ruky (1935) sa pokladá za signál nástupu surrealizmu v slovenskej literatúre
– v podobe nadrealizmu – a znamenala začiatok avantgardnej slovenskej poézie. Nezanedbateľná je aj jeho výtvarná tvorba, grafiky a predovšetkým koláže. R. Fabry inicioval vznik umeleckej skupiny Avantgarda 38, ktorá bola hlavným ťahúňom nadrealistickej tvorby na Slovensku. Jeho básnické začiatky sa datujú do prvej polovice tridsiatych rokov 20. storočia. Na jeho literárnu orientáciu mal vplyv aj pobyt v českej Prahe, kde citlivo vnímal český surrealizmus. Medzi jeho ďalšie diela patria zbierky: Vodné hodiny, hodiny piesočné (1938), Ja je niekto iný (1946), Kytice tomuto životu (1953),
Nad hniezdami smrti vánok (1969), Metamorfózy metafor (1978). Je aj autorom súboru poviedok Takým zvony nezvonia (1978).
