Anton Habovštiak, PhDr. CSc. (* 22. 9. 1924 Krivá – † 14. 4. 2004 Bratislava), pseud.: Hab., slovenský jazykovedec, dialektológ, lexikológ, lexikograf, spisovateľ, prozaik, esejista, zberateľ povestí, publicista pochádzal z roľníckej rodiny.
Základnú školu vychodil v rodisku, študoval na gymnáziách v Trstenej (1938 – 41) a Dolnom Kubíne (1941 – 46). Absolvoval odbor slovenčina a francúzština na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, štúdium zakončil roku 1951 doktorátom (PhDr.). Roku 1960 obhájil hodnosť kandidáta vied (CSc.). (Manželka –> Katarína Habovštiaková, slovenská jazykovedkyňa.)
Pracoval ako vedecký pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave (1950 – 1893), kde sa zaoberal dialektológiou, lexikológiou, lexikografiou a štylistikou – od ukončenia štúdií až do odchodu do dôchodku. Tri desaťročia bol členom redakčného kolégia a pracovnej skupiny pre Slovanský jazykový atlas. Žil v Bratislave.
Autor monografií Oravské nárečia (1965), Hviezdoslav a slovenčina (1969), Oravské chotárne názvy (1970), Oravci o svojej minulosti: reč a slovesnosť oravského ľudu (1983), Zo slovensko-slovanských lexikálnych vzťahov so zreteľom na lingvistickú geografiu (1993), krátkych slovníkov oravského, pivnického (slovník nárečia Slovákov v Pivnici vo Vojvodine v Srbsku) a gornomitropolského nárečia (slovník nárečia Slovákov v Gornej Mitropoli v Bulharsku). Je spoluautorom monumentálneho diela Atlas slovenského jazyka (1968 – 84) a Slovníka slovenských nárečí (1980). Pre deti a mládež umelecky stvárnil ľudové rozprávky a povesti, ktoré zaznamenával počas dialektologických výskumov: Pastierik a zbojníci (1963), Zakliate ovečky pod Rozsutcom, Tri víly na salaši (obe 1966), Kráľovič a krásna Zuzana, O kaštieli v šírom poli (obe 1968), Proroctvo kráľa Mateja, Zlaté dukáty v Choči (obe 1970), Kráľ a múdry sedliak (1972), 
Viktóriine zvony 
(1974), Skamenená dievka (1977), Oravské povesti (1978), Jánošíkova studnička a O orlovi na Bielej Skale (obe 1980), Snehobiela košeľa (1981), Kukučkine slzy (1986), Poklad nad všetky poklady, Trojaké husličky (1991), Povesti o oravskom zámku (1994), Kniha rozprávok (1997), Remeslo má zlaté dno (s K. Habovštiakovou), Vianočné rozprávky (1998) a Povesti z oravskej doliny (2002). Pre mládež napísal aj historické romány Plátennícka pieseň (1985) a Plátenícka pieseň a jej finále (1999) a divadelnú hru Vitala a Nabor (1997). Čitateľsky príťažlivé sú knihy esejí Oravské chodníčky (1985), Dni sviatočné a všedné, Kráľ nad kráľmi sa narodil – kresťanské vianočné tradície, vinše, rozprávky, betlehemské hry a piesne a Sedem posledných slov Spasiteľa na kríži (všetky 1995). Novely a poviedky zo života slovenských ľudí mu vyšli v zbierkach Volanie domova (1992), Aj také sú Božie cesty (súbor poviedok o trpkých osudoch prenasledovaných ľudí) (1995), Mať moja, mať moja (1999). Pamiatke sestry Zdenky Schellingovej venoval knihy literatúry faktu: portrétnu knižku Za mrakmi je moje milované slnko (1996, 2000, 2003 a 4. rozšírené vydanie 2003), a knihy Božia služobnica Cecília Schelingová – sestra Zdenka (2001), Meditácie a modlitby sestry Zdenky (2002) a Sestra Zdenka (2003). Spolu s manželkou Katarínou pripravoval pre seriál Malé biblické príbehy (Slovenská televízia) scenáre textov zo Starého a Nového zákona a Apoštolských skutkov (1995 – 98). Svoje životné dielo zavŕšil autobiografickou knižkou Túžba po poznaní (2003).
Literatúra:
1) Anton Habovštiak. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica, 2001. S. 127 – 128.
2) Anton Habovštiak. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 2 zv. [Napísal kolektív autorov pod vedením PhDr. Karola Rosenbauma, DrSc.] Bratislava: Obzor, 1984. S. 177 – 178.
