Keď Anabelka objaví svoje dvojča – tieň, je šťastná, lebo už nie je sama. S dvojčaťom Aklebanou prežíva dobrodružstvá, o akých sa iným ani nesníva – premieňa Aklebanu raz na slona, potom na vtáčiky, obe sa vyberú na výlet s papučami tety Amálky, večer pri lampe sa rozprávajú o rozprávkovom svete a vedia nielen spievať dvojhlasne, ale sa aj dvojhlasne smiať. Najmä vtedy, keď sa dozvedia, že do rodiny pribudne nový chlapček Miško. Anabelka sleduje jeho bábätkovský svet ešte predtým, ako sa narodí: počúva, ako mu bije srdiečko malé ako máčik, a vie, kedy sa svojou malou nôžkou oprie o mamu. Zistí, že jej o bračekovi sa dokonca sníva, že občas v maminom brušku stojí na hlave, a na obrazovke u tety doktorky vidí, ako sa mu zíva a ako robí na ňu grimasy. Anabelkin svet je pestrý a láskavý – taký, aký by deťom nemal chýbať. No až príchodom bračeka sa stáva tým najkrajším detským svetom.
Bibliografický záznam:
HLUŠÍKOVÁ, Marta: Anabelka sa smeje dvojhlasne. [Ilustrovala: Kristína Šimková; grafická úprava: Kveta Dašková]. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Q111, 2016. 52 s. 978-80-89092-80-2 (viaz.).
(Zdroj: MH, formulár z 11. 5. 2017)
Medailón členky SSS: HLUŠÍKOVÁ, Marta
