HORSKÝ, Štefan

HORSKÝ, Štefan

[* 1. 9. 1929 Stupava  (okres Malacky)]

Štefan Horský, pôvodne Hason, PhDr., autor literatúry faktu, publicista, rozhlasový redaktor, archivár, kronikár, sa narodil 1. septembra 1929 v Stupave v okrese Malacky. Detstvo a mládenectvo prežil na samote železničného strážneho dvojdomčeka pri Marcheggských mostoch, v objatí prírody, v trojuholníku železničných tratí (a dvadsaťjeden klenbových mostov): Devínska Nová Ves – Devínske Jazero – Marchegg. Odtiaľ dochádzal do školy v Stupave, Devínskej Novej Vsi a neskôr do Bratislavy.

Študoval na Obchodnej akadémii v Bratislave, kde aj maturoval (1948). Dva roky pracoval ako účtovník a stenograf v Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke. Potom išiel na vojenčinu na Šumavu. Po návrate z vojenčiny, kde sa zoznámil s rozhlasovým športovým redaktorom Rudolfom Galom, sa pri prvej príležitosti vybral na konkurz do rozhlasu v Bratislave.  Do Slovenského rozhlasu nastúpil na miesto rozhlasového redaktora (1952) a neskôr diaľkovo absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte v Bratislave (1965). V rozhlase sa venoval najmä spravodajstvu. Po prevratných zmenách vysielacej štruktúry v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia sa zaslúžil o zdynamizovanie rozhlasového vysielania. Bol zakladajúcim šéfredaktorom kontaktnej relácie Dobré ráno, ktorá sa vysielala naživo.  V roku 1967 ho vymenovali za šéfredaktora Hlavnej redakcie spravodajstva Slovenského rozhlasu.

Počas okupácie ČSSR v auguste 1968 vysielal naživo o vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. Zúčastňoval sa na vysielaní slobodného rozhlasu, ktorý prispel k tichému odporu obyvateľstva.  Aby ich neodhalili, ekonomický námestník rozhlasu presúval redakcie po rozličných miestach Bratislavy – pôsobili v školách, podnikoch, vysielali na daňovom úrade, naproti Primaciálnemu námestiu, na Zlatých pieskoch a potom, aby neboli ďaleko od vysielača, sa presunuli na Ahoj (oproti Štolverku), kde práve na úpätí Lesoparku Malé Karpaty dokončili budovu rádiokomunikácií, ktorá bola tesne pred otvorením, a odkiaľ začali slávnostne vysielať  – vďaka tomu, že sa spojári pridali na stranu reportérov a technicky zabezpečili vysielanie z rozličných miest v Bratislave. V rámci ilegálneho vysielania tak odvysielali aj výzvu prezidenta Ludvíka Svobodu, Josefa Smrkovského za Národné zhromaždenie ČSSR, Oldřicha Černíka za vládu republiky a Alexandra Dubčeka za ÚV KSČ, v ktorej vyzývali ľud ČSSR k pokoju v úsilí, aby sa predišlo zásahu vojsk, ktoré obsadili Česko-Slovensko, a na podporu toho, aby cudzie vojská z nášho územia začali odchádzať a úplne odišli, ako aj iné informácie, ktoré informovali o vpáde sovietskych vojsk a a vojsk ďalších štátov Varšavskej zmluvy na naše územie. Ilegálne vysielanie z viacerých miest Bratislavy trvalo 10 dní.

Za činnosť v ilegálnom rozhlasovom vysielaní ho v roku 1968 odvolali z funkcie šéfredaktora hlavného spravodajstva, odstavili od rozhlasového mikrofónu a v následnom období normalizácie mu zakázali publikačnú činnosť a tvorivú rozhlasovú prácu. Na základe vyšetrovania zo Slovenského rozhlasu následne prepustili 60 pracovníkov. Š. Horského preložili na miesto pracovníka Metodicko-výskumného kabinetu, kde sa dve desaťročia venoval rozhlasovej teórii, jej aplikácii v praxi, príprave elévov na prácu v rozhlase i rozhlasovému výskumu. Popri tom publikoval odborné príspevky na tému rozhlasovej práce, ktoré však mohli vychádzať len interne, a jeho kariéru sledovala aj ŠtB (1975).

Vďaka Horského celoživotnej kronikárskej dôslednosti a historickým záznamom poznáme úlohu a zástoj Slovenského rozhlasu v 40-ročnom období našich národných dejín. Dávni i nedávni rozhlasáci vedia, že ak sa chce niekto niečo dozvedieť o rozhlase či jeho osobnostiach, vyhľadá Štefana Horského alebo môže siahnuť po jeho knižkách o rozhlase: Vidieť svet ušami (20 hodín s rádiom), ktorú vydal roku 1988, Dívaj sa ušami (2004) a Rozhlas nesmie mlčať (2009), ktorú napísal spolu s už nežijúcim Martinom Bakossom. Aj keď sa po vojne sa stal rozhlasovým redaktorom, jeho memoáre patria do literatúry faktu, keďže presahujú osobné zážitky – opierajú sa o historické pramene a neskoršie poznatky. Roky vojny, opísal pôsobivo – ako ju videl z obloka strážneho domčeka na trati z Veľkonemeckej ríše, čo sa na šesť rokov zmenil aj na „nemeckú kasáreň“ – v knihe Obluda na koľajniciach 1938 – 1945 (2007).  Rodnému kraju sa venuje aj v knihe Marcheggské mosty, mosty cez slovenskú Amazóniu (2006). Spolu s novinárom Jozefom Belešom každoročne pripravoval osem ročníkov Magazínu rybára, v ktorých sa prejavil ako vášnivý ochranca prírody a života a vyznávač krásy primoravských scenérií.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov.

DIELA

  • Športová reportáž vo svetle výkonov reportérov na majstrovstvách sveta v hokeji a vo futbale 1974: (výsledok sondy):  Študijná pomôcka pre rozhlasových pracovníkov. 1. vyd. Bratislava: Československý rozhlas, 1975. 111 s.
  • Reportáž v rozhlase: Materiály zo seminára Regionálneho a národnostného vysielania v Malackách. 1. vyd. Bratislava: Čs. rozhlas, 1981. 96 s.
  • Vidieť svet ušami: 20 hodín s rádiom. [Kniž. graf. Jozef Turzo.] 1. vyd. Martin: Osveta, 1988. 248 s.
  • Dívaj sa ušami. 1. vyd. Bratislava: Printservis, 2004. 177 s.
  • Rozhlas nesmie mlčať: August 1968 v Československom rozhlase na Slovensku v Bratislave. [Spoluautor Martin Bakoss]. 1. vyd. Nitra: N-PRINTplus, 2009. 116 s.
  • Obluda na koľajniciach 1938 – 1945. Kresby Milan Horský. 1. vyd. Bratislava: Print Servis, 1993. 326 s.; Bratislava: SB Press v spolupráci s Printservisom, 2007.
  • Marcheggské mosty, mosty cez slovenskú Amazóniu. Fotografie: Vladimír Sestrienka, Peter Rác. 1. vyd. Stupava: OZ Pre Záhorie, 2006. 55 s.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Profily autora v periodikách

  • PhDr. Štefan Horský (* 1929): My sme si ako redaktori plnili základnú rozhlasovú povinnosť, ktorou bolo informovať o aktuálnom dianí  [online]. [Životopis]. In: Pamět národa. Dostupné na internete: <TU>.
  • Štefan Horský: Zanietený dokumentarista „neviditeľných“. In: Literárny týždenník, roč. XXVII., č. 29 – 30, 2014. ISSN  0862-5999.

Interentové zdroje

  • Štefan Horský. In.: Mestské kultúrne a informačné centrum, Stupava. Dostupné na internete: TU.
  • Štefan Horský, redaktor, šéfredaktor, historik. In: RTVS: História. Dostupne na internete: <TU>.
  • PhDr. Štefan Horský [online]. In: Pamět národa. Dostupné na internete: <TU>.
  • PhDr. Štefan Horský (* 1929) [online]. [Videozáznamy]. In: Pamět národa: Novinář, Spisovatel, Významná kulturní osobnost. Dostupné na internete: <TU>.
  • Štefan Horský (*1929): Sloboda slova, cenzúra. In: Puzzle pamäti. Dostupné na internete: <TU>.