Bratislava je bohatá nielen na architektonické objekty, ale hlavne na už spomínané príbehy, ktoré pred nami defilujú v desiatkach knižných publikácií, v stovkách časopisov a tisíckach článkov. Sú to príbehy architektonických monumentov a najmä ľudí, pod vplyvom ktorých tieto objekty vznikali a zároveň osudovo ovplyvňovali životy nielen svojich tvorcov, ale aj majiteľov a obyvateľov.
V jednom takomto príbehu sa práve ocitáme. Sprievodcom nám bude predstaviteľ rodiny, ktorá svojho času neodmysliteľne patrila ku koloritu tohto mesta ktorý sama spoluvytvárala a zároveň bola jeho reprezentatívnou súčasťou. Meno rodiny Hackenberger je zapísané nielen na starých žulových náhrobkoch cintorína pri Kozej bráne a v Slávičom údolí, ale hlavne v povedomí Prešporčanov, či neskorších Bratislavčanov a návštevníkov mesta ako synonymum pohostinnosti, slušnosti, noblesy a v neposlednom rade i odbornosti. Tieto vlastnosti mali možnosť posúdiť všetci návštevníci známej kaviarne Štefánia (Štefánka).
Nuž a toto je príbeh konkrétneho miesta, budovy – Kaviarne Štefánia a iniciátora jej vzniku a pokračovateľov, členov rodiny Hackenberger. Započúvajme sa do rozprávania Adalberta (Bélu III.) Hackenbergera, ktorého dedo a otec sa zaslúžili o to, aby kaviareň Štefánia vznikla a získala čestné miesto v pestrom zozname prešporských pohostinných inštitúcií.
Vďaka Bélovi III. Hackenbergerovi, jeho spomienkam a rodinným archívnym materiálom máme možnosť bližšie si priblížiť históriu kaviarne Štefánia a nadýchať sa atmosféry, ktorú by sme v dnešnej Bratislave márne hľadali. V akejsi časovej slučke sa vrátime o niekoľko desiatok rokov späť a oprášime zašlú slávu tejto bývalej prešporskej dominanty.
***
Bibliografický záznam:
Juraj Hradský – Adabert Hackenberger: Štefánka – legenda na rohu. Návrh obálky: Juraj Zvalo. Foto: autori. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, a. s., 2012. 112 s. ISBN 978-80-8046-596-4 (viaz.)
