Ján Izák-Hviezdin, vl. menom Ján Izák (* 31. 5. 1909 Starý Tekov – † 3. 9. 1994 Lehnice), pseud. Milan Hviezdin, slovenský básnik, prozaik, povolaním právny úradník, študoval na gymnáziu v Leviciach (1920 – 28), právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave (1928 – 33), absolvoval vojenskú školu pre poddôstojníkov v Košiciach (1933 – 34).
Po štúdiách krátko pôsobil v Čs. rozhlase v Košiciach. Bol právnym úradníkom v Bratislave, Giraltovciach a v Nitre (1935 – 45). Pracoval na mestských národných výboroch v Hurbanove a v Malackách (1945 – 50) a na úradoch v Bratislave (1950 – 72).
Vydal básnické zbierky ponáškového charakteru Horúce ráno (1931), Belasé dni, Piesne a Balady (obe 1939) a Zvonica (1941). Viaceré jeho básne zhudobnil slovenský hudobný skladateľ Jozef Rosinský. Napísal aj knihy povestí z histórie rodného kraja Obrázky z Tekova (1942) a Plamene nad Tekovom (1968).
Literatúra:
2) Ján Izák-Hviezdin. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica, 2001. S. 186.
2) Ján Izák-Hviezdin [online]. In: In: LIC. [Citované 5. 9. 2014.] Internet: TU.
