KOŠŤANY, Miroslav (†)

KOŠŤANY, Miroslav (†)

[*21. 4. 1939 Šalgočka (okres Galanta) – † 22. 5. 2016  Bratislava]

Miroslav Košťany, Mgr., spisovateľ, redaktor, investigatívny novinár, publicista, právnik, priekopník beletrizácie súdničiek, sa narodil 21. apríla 1939 v obci Šalgočka v okrese Galanta. Jeho otec bol najskôr bírešom na veľkostatku v obci, potom gazdom a neskôr prvým predsedom JRD, matka bola domáca, mal staršiu a mladšiu sestru.

Základnú školu vychodil v rodnej obci, v Zemianskych Sadoch a Dvorníkoch. Absoloval Jedenásťročnú strednú školu s maturitou v Hlohovci a nadstavbovú chemickú školu v Bratislave – odbor ropy a uhľovodíkových plynov. Počas základnej vojenskej služby začal písať do novín a časopisov a orientovať sa na kultúru. Keď sa zoznámil so spoluslúžiacim, ktorý bol kúzelníkom, začal mu robiť pomocníka. Ešte pred koncom vojenčiny absolvoval kúzelnícku Beránkovu školu pri Ústrednom dome armády v Prahe a vystupoval s estrádnym súborom v Moste, Postoloprtoch, Žatci a ďalších obciach a mestách v Českej republike. Po návrate z vojenčiny na Slovensko nastúpil ako inšpektor kultúry ONV v Galante, odkiaľ ho štátne orgány „prevelili“ za redaktora okresných novín a onedlho do redakcie novín určených obyvateľom Západoslovenského kraja Hlas ľudu v Bratislave (1965). V redakcii viedol rubriky Požiadali ste nás o pomoc, ktorá sa venovala prešetrovaniu sťažností ľudí z celého Západoslovenského kraja, a na Šikmej ploche (súdničky). Absolvoval štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave a ako právnik z času na čas pojednával na súdoch v Galante, Trnave, Senici, Skalici či v Bardejove. V redakcii denníka Hlasu ľudu, kde sa prejavil ako vynikajúci žurnalista, reportér, sociálny analytik, človek stojaci vždy na strane obyčajného človeka, však pracoval naďalej, až do odchodu do starobného dôchodku. V dôchodkovom čase aj s manželkou navštevoval každý rok rozličné atraktívne miesta v zahraničí, napríklad Benátky, Rím, Vatikán, Bavorské a české hrady a zámky, Schönbrunn a  Paríž, ale stačil sa pozrieť i do Ruska, Poľska, Chorvátska, Švédska, Nemecka a Belgicka. Oženil sa trikrát, mal päť dcér, z ktorých štyri majú už svoje rodiny. Okrem tohom si vyženil aj ďalšiu, šiestu dcéru manželky, poetku Ruženu Šípkovú z Myjavy. Do konca života bol publikačne aktívny, zomrel po ťažkej chorobe ako onkologický pacient 22. 5. 2016 v Bratislave.

Okrem novinárskej činnosti a publistickej tvorby sa venoval tvorbe monografií obcí. Pri príležitosti 50. výročia vzniku obce Javorinka napísal knihu Cesta za chlebom (1971), po nej knihu Okres Galanta: Z revolučnej minulosti a zo súčasnosti (1977), v ktorej sústredil údaje o prírodnom prostredí, hospodárskych výsledkoch, kultúre a živote obyvateľov obcí okresu, neskôr ďalšie publikácie Košťany nad Turcom (1993), o Šintave a o rodnej obci Šalgočka (2012) a Šalgočka: Kaštiel a cirkevné pamiatky (2015). Bol priekopníkom beletrizácie súdničiek, ktoré v jeho knihách prerastajú až do roviny napínavého poviedkového žánru, okoreneného svojráznym humorom, iróniou, sarkazmom, dramatickými zvratmi i faktografickým materiálom. Napísal knihu súdničiek Tváre ľudskej zloby: 22 príbehov zo súdnych siení (2010), v ktorej čitateľa voviedol do sveta zločinu a trestu, ale i obetí, ich citového zázemia, utrpenia nevinných, a to často detí a žien v rodinno-nerodinnom živote plnom otrasov i túžby žiť čo najplnohodnotnejšie. Napísal aj knihy súdničiek Tváre ľudskej zloby: 22 príbehov zo súdnych siení (2010), v ktorej vstúpil do sveta zločinu a trestu, ale i obetí, ich citového zázemia, utrpenia nevinných, a to často detí a žien v rodinno-nerodinnom živote plnom otrasov i túžby žiť čo najplnohodnotnejšie, a Paragrafy (nielen) z ulice (2011). V knihe Trpkosť ľudských pretvárok (2014), vychádzajúcej z príbehov reálnych postáv, účastníkov súdnych konaní, ktorým zmenil mená, píše aj sexuálnych hrách bývalých straníckych funkcionárov i terajších podnikateľov. V autobiografickej knihe Ukradnutá dcéra (2016) opisuje príbeh svojej dcéry a vzťah k nej, autenticitu textu umocňuje využívaním osobnej komunikácie a reálnych fotografií.

Získal viaceré prvé miesta v novinárskych súťažiach s tematikou pomoci ukrivdeným občanom. Bol dvojnásobným laureátom Cenu medzinárodnej literárnej súťaže Rozhľady,  ktorú každoročne organizuje Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky.

Bol členom Slovenského syndikátu novinárov v Bratislave, držiteľom medzinárodného novinárskeho preukazu a členom Spolku slovenských spisovateľov.

DIELA

Literatúra faktu

  • Cesta za chlebom. [Pri príležitosti 50. výročia vzniku obce Javorinka]. [Fotografie: J. Klčo, I. Lališ]. 1. vyd. MSNV, JRD, Galanta, Javorinka, 1971. 37 s.
  • Okres Galanta: Z revolučnej minulosti a zo súčasnosti. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1977. 121 s.
  • Košťany nad Turcom. [Richard Lacko; Obálka: Peter Ďurík; Fotografie: Miroslav Vojtko]. 1. vyd. Martin: Osveta Košťany nad Turcom: Obecné zastupiteľstvo [vyd.], 1993. 104 s. ISBN 80-900432-7-5.
  • Tváre ľudskej zloby: 22 príbehov zo súdnych siení. [Ilustrácie: Monika Patalášová]. 1. vyd. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2010. 93 s. 978-80-89397-17-4.
  • Paragrafy (nielen) z ulice. [Doslov a tiráž: Bohuslava Vargová-Hábovčíkov, ilustrácie: Helena Breveníková]. 1. vyd. Vydavateľstvo Bratislava: Multikultúra v nás, 2011. 154 s. ISBN: 978-80-970691-0-0.
  • Šalgočka. 1. vyd. Bratislava: Multikultúra v nás: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2012. 70 s. ISBN: 978-80-970691-4-8.
  • Ťažké časy študentské. [Ilustrácie: Emília Urbanová a Pavol Zelman]. 1. vyd. Bratislava: Multikultúra v nás , 2013. 80 s. ISBN 978-80-89622-02-3.
  • Trpkosť ľudských pretvárok. [Ilustrácie: Anna Dobrucká a Daniel Némethy]. 1. vyd. Bratislava: Multikultúra v nás: Kultúrne zduženie národností a etník Slovenskej republiky, 2014. 111 s. ISBN 978-80-89622-08-5.
  • Šalgočka: Kaštiel a cirkevné pamiatky. 1. vyd. Bratislava : Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2015. 38 s. ISBN: 978-80-89397-48-8.
  • Ukradnutá dcéra. 1. vyd. Sereď: [Stanislav Kovačik; Klčo, Vladimír], 2016. 56 s. ISBN: 978-80-972119-0-5.

OCENENIA

  • Dvojnásobný laureát Ceny medzinárodnej literárnej súťaže Rozhľady,  ktorú každoročne organizuje Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky (2014)

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Internetové zdroje

  • Bohuslava Hábovčíková, CSc., PhDr.:  Miroslav Košťany – „Tváre ľudskej zloby...“: Životopis Mgr. Miroslava Košťanyho . In: Sereď online: Nezávislé súkromné internetové noviny [online]. Uverejnené: 10. 05. 2011. [Citované 11. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.   
  • Tváre ľudskej zloby – 22 príbehov zo súdnych siení. In: Bratislavalive.sk: Nezávislý internetový portál: Internetová televízia. [online]. [Citované 3. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Košťany, Miroslav. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 21. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Košťany, Miroslav. In: Univerzitná knižnica Bratislava: Katalóg UKB [online]. [Citované 21. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • MAJKO, Miloš: Novinár a spisovateľ Miro Košťany vydal knihu Ukradnutá dcéra. In: Sereď online: Nezávislé súkromné internetové noviny [online]. [Citované 3. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • MAJKO, Miloš: Miro Košťany nám ukázal spis, ktorý na jeho osobu viedla ŠTB. In: Sereď online: Nezávislé súkromné internetové noviny [online]. [Citované 3. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Miro Koštany bojujúci s rakovinou o svojej chorobe, a tých ktorí zarábali na trpiacich ľuďoch... [Zvováral sa redaktor Miloš Majko.]. In: YouTube Sereď online. Zverejnené: 23. 12. 2015 [Citované 3. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • MAJKO, Miloš: Miro Košťány vydal ďalšiu knižku. Spolu sme ju založili medzi staršie v mojej knižnici. In: Sereď online: Nezávislé súkromné internetové noviny  [online]. Dátum: 9. 5. 2014. [Citované 3. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.ň
  • MAJKO, Miloš: Miroslav Košťany ocenený obcou i v medzinárodnej súťaži. Sereď online: Nezávislé súkromné internetové noviny [online]. Dátum: 28. 11. 2014 [Citované 3. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.

Foto: Simona Majková a Miloš Majko