MACHALA, Drahoslav (†)

MACHALA, Drahoslav (†)

* 16. novembra 1947 Zemianske Podhradie (okres Nové Mesto nad Váhom) – † 1. januára 2015 Bratislava

Drahoslav Pavel Machala, spisovateľ, autor literatúry faktu, sa narodil 16. novembra 1947 v Zemianskom Podhradí.

Do základnej deväťročnej školy chodil v Bošáci. Študoval na Gymnáziu Milana Rastislava Štefánika v Novom Meste nad Váhom, kde aj maturoval (1965). Po ukončení stredoškolského štúdia pracoval ako robotník v Pozemných stavbách Trnava, neskôr v Tlačiarenských závodoch v Bratislave.  Absolvoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1966 – 1971). Počas štúdií absolvoval trojmesačnú prax v redakcii Kultúrneho života. Základnú vojenskú službu absolvoval v redakcii Armádneho vysielania Československého rozhlasu v Prahe. Pracoval ako redaktor vo viacerých slovenských denníkoch a týždenníkoch, vo Večerníku (od roku 1972), v kultúrnej rubrike týždenníka Nové Slovo (od roku 1978) a denníka Pravda (od roku 1986), v bratislavskej redakcii týždenníka Matice slovenskej Slovenské národné noviny (od roku 1990). Pôsobil vo funkcii šéfreportéra denníka Republika, Slovenská republika (1993), zástupcu šéfredaktora časopisu SSS Literárny týždenník, bol aj predsedom jeho redakčnej rady a jej členom (2013 – 2014). V rokoch 1996 – 1998 bol riaditeľom Národného literárneho centra. Bol aj redaktorom denníka Nový deň. Bol členom a podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 2013 bol valným zhromaždením Matice slovenskej v Martine zvolený za člena Výboru MS, neskôr bol Výborom MS zvolený za člena Predsedníctva Matice slovenskej. Bol spoluorganizátorom matičných zhromaždení Za zvrchované Slovensko v Bratislave 11. marca 1991, 19. septembra 1991 a 11. marca 1992. Bol účastníkom Kongresu slovenskej inteligencie (KSI) na Donovaloch 30. mája 1992 a signatárom jej vyhlásenia. Bol spoluautorom textu Deklarácie SNR o štátnej zvrchovanosti SR, ktorú KSI zaslala predsedovi SNR I. Gašparovičovi 3. júla 1992, a ktorý bol základom Deklarácie zvrchovanosti SR prijatej SNR 17. júla 1992. Na základe jeho iniciatívy sú pomenované letecké základne v Kuchyni, Sliači a Prešove po významných slovenských pilotoch. Bol spoluautorom myšlienky osadenia jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu. Inicioval a zrealizoval osadenie desiatok pamätných tabúľ významným slovenským osobnostiam u nás aj v zahraničí. Zomrel 1. januára 2015 Bratislave po ťažkej chorobe vo veku 67 rokov.

Knižne debutoval zbierkou poviedok Zhavranení bratia (1975), v ktorej nastolil mravné problémy mladého človeka. Výsledkom cesty Európou, ktorú absolvoval so svojím bratom Ivanom, bola kniha Reportér Hemingway (1980) s podtitulom To pravé miesto. Esejisticky v nej zobrazili úseky života veľkého amerického spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny, spojené s jeho novinárskym účinkovaním a pôsobením v Európe. Konfrontáciou životnej skúsenosti autora s hľadaním vlastnej identity a s poznaním, ktoré nadobudol na cestách po cudzine, je kniha troch noviel Súkromný most (1984). Ďalšia kniha Veterné topánky (1988) je esejistickou reportážou o Provence v južnom Francúzsku s dôrazom na jeho kultúrnu históriu a umelecké hodnoty. V biografickej eseji Zlomený sen (1994) prináša príbeh o životných osudoch slovenského letca Otta Smika, ktorý bojoval v službách anglického kráľovského letectva a padol v boji proti fašizmu. Vzápätí vyšla kniha Rytieri oblohy (1996) o ďalších slovenských letcoch, ktorí bojovali vo Veľkej Británii – získal za ňu Cenu Egona Erwina Kischa (1997). Výberom z jeho novinárskej publicistiky, esejí, reportáží, úvah a rozhovorov so špičkovými domácimi i svetovými osobnosťami je kniha Osamelý vlk (1997). Najväčšie úspechy dosiahlo dielo Reportér Hemingway, ktoré vyšlo vo viacerých vydaniach v poľskom a českom preklade. Je autorom scenára k televíznemu dokumentu o Hemingwayovi a k inscenácii Sen o Krištofovi Kolumbovi (1977), okrem toho napísal scenár k filmu Stratený syn Slovenska o generálovi Ottovi Smikovi, za ktorý získal v roku 1995 Telemúzu Slovenskej televízie, a scenáre k dokumentárnym filmom o Romanovi Kaliskom (1996) a Vojtechovi Zamarovskom (1996). Ako zostavovateľ sa podieľal na knihách Živá voda (1986), spolu s Dušanom Mikolajom zostavil knihu Kapolkov chodník – Pocta Belovi Kapolkovi (1995), zostavil publikáciu Vzduch našich čias (1996), Pocta kamarátovi Ivanovi Hudecovi (1997). Nový smer autora literatúry faktu otvoril knihou Majstri slova (2002), encyklopédiou slovenských spisovateľov. Medailóny plné zaujímavostí o živote a tvorbe našich majstrov slova – slovenských spisovateľov od Antona Bernoláka po Miroslava Válka – dopĺňa množstvo fotografií z ich súkromia i verejného pôsobenia. Encylopédia získakala ocenenia Prémia J. M. Hurbana SNK, Najlepšia detská kniha Bibiana a Prémia Literárneho fondu. V knihe Veterné topánky II. (Kniha o Taliansku), ktorá vyšla v roku 2004, si všíma kultúrne a historické vzťahy medzi Talianskom a Slovenskom, približuje najmä slovenské osobnosti, ktoré tieto vzťahy formovali, ovplyvňovali a rozvíjali. V roku 2006 mu Vydavateľstvo Matice slovenskej vydalo Veterné topánky III. (Kniha o Rusku). O rok neskôr vyšla jeho kniha Šľachtické rody. Dielo objavuje známe i menej známe osobnosti slovenských šľachtických rodov a osvetľuje ich nemalý zástoj v dejinách Uhorska. Jeho osobitným literárnym počinom je súbor encyklopedických diel Slovenská vlastiveda I – VII, ktoré novátorsky mapujú kultúrnohistorické regióny Slovenska a ich poklady.

DIELO

Próza

  • Zhavranelí bratia. [zbierka noviel]. 1975
  • Súkromný most. [zbierka poviedok]. 1984.
  • Iba more.[zbierka poviedok] Matica slovenská, 2009.

Literatúra faktu

  • Reportér Hemingway. To pravé miesto. [biografia a novinárska tvorba amerického spisovateľa]. 1980, 1990.
  • Veterné topánky I. [Kniha o Provence]. 1988.
  • Zlomený sen [o generálovi-letcovi RAF Ottovi Smikovi]. 1994.
  • Rytieri oblohy [príbehy slovenských pilotov]. 1996, 1997.
  • Návrat do Itaky [portrét generála-pilota Jána Ambruša]. 1998.
  • Majstri slova. [Encyklopédia slovenských spisovateľov od Antona Bernoláka po Miroslava Válka]. Bratislava: Perfekt, 2002.
  • Prezident Gašparovič. 2004.
  • Veterné topánky II. [Kniha o Taliansku]. 2004.
  • Veterné topánky III. [Kniha o Rusku]. 2006.
  • Čarodejník Lúčnice. Štefan Nosáľ. 2007.
  • Šľachtické rody. 2007.
  • Čítanie o Slovensku. [doplnková učebnica k Vlastivede pre I. až IV. ročník základných škôl].
  • Slovenská vlastiveda I.  Bratislavská a Trnavská župa. 328. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2008.
  • Slovenská vlastiveda II.  Trenčianska župa. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2008, 2014.
  • Slovenská vlastiveda III. Žilinská župa. 408 s. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2010.
  • Slovensko. zaujímavosti, unikáty, rarity. [spoločne s Alexandrom Vojčekom]. Príroda, 2010
  • Slovenská vlastiveda VII. Košická župa. 360 s. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2012.
  • Slovenská vlastiveda IV. Nitrianska župa. 316 s. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2013.

Iné

  • Osamelý vlk. [Výber z novinárskej publicistiky, esejí, reportáží, úvah a rozhovorov so špičkovými domácimi i svetovými osobnosťami]. 1997.

Scenáristika

  • Sen o Krištofovi Kolumbovi. [scenár k televíznej inscenácii].  1977.
  • Stratený syn Slovenska. [scenár k dokumentárnemu filmu o Ottovi Smikovi; STV Bratislava, réžia Fedor Bartko]. 1994.
  • Vojtech Zamarovský. [scenár k dokumentárnemu filmu o Vojtechovi Zamarovskom; cyklus Profily, STV Bratislava, réžia Fedor Bartko]. 1995.
  • Roman Kaliský [scenár k dokumentárnemu filmu; cyklus Profily, STV Bratislava, réžia Fedor Bartko]. 1996.
  • Reportér Hemingway [scenár k dokumentárnemu filmu; STV Bratislava a Národné literárne centrum , 70 min.; réžia Fedor Bartko]. 1998.
  • Slováci na Piave. [scenár k dokumentárnemu filmu; STV Bratislava a Medical Trade, s. r. o., réžia Fedor Bartko].

Editorská činnosť

  • Na Streche sveta. 1983.
  • Živá voda – o pamätnej vychádzke štúrovcov na Devín. 1985.
  • Kapolkov chodník – Pocta Belovi Kapolkovi. [spolu D. Mikolajom]. 1995.
  • Vzduch našich čias. 1996.
  • Pocta kamarátovi Ivanovi Hudecovi. 1997.
  • Zlatá fantázia – náš druhý domov. 2002.

 

O AUTOROVI A JEHO DIELE

Slovníky, encyklopédie
  • Machala, Drahoslav (heslo). In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. S. 295.
Internetové zdroje
  • Drahoslav Machala [online]. In: osobnost.sk. [Citované 1. 1. 2014]. Dostupné na interente: TU.
  • Drahoslav Machala [online]. In: Wikipédia – Slobodná encyklopédia. [Citované 1. 1. 2014]. Dostupné na interente: TU.
  • Po ťažkej chorobe zomrel spisovateľ a publicista Drahoslav Machala [online]. In: Topky.sk. [Citované 1. 1. 2014]. Uverejnené: TASR, 1. 1. 2015 16:40. Dostupné na internete: TU.
  • Zomrel spisovateľ a publicista Drahoslav Machala [online]. In: Teraz | Kultúra. [Citované 1. 1. 2014]. Uverejnené: TASR, 1. 1. 2015 16:40, aktualizované 1. 1. 2014 19:50. Dostupné na internete: TU.