Verše Jána Nagajdu, zaradené do zbierky básní Krídla z pavučín, plasticky a nesmierne citlivo dotvárajú obraz o nás a o našom živote. Básnik v nich filozoficky i ľudsky dozrieva. Jeho poznanie obohatené o nové skúsenosti, jeho cieľavedomosť a náročnosť k sebe a svetu, v ktorom žijeme, vedie ho k hľadaniu toho lepšieho v nás. Jeho poézia je vycibrenejšia a pravdivejšia. Jeho životná filozofia sa stáva hlbšou. Precítená a bolestne prežitá pravda obnažene vylieza zo slov. Exceluje v básnickej skratke. Jeho poézia však naďalej zostáva technicky precíznou. Vyviera z nej smútok, ktorý prichádza akoby nadčasovo, z nadhľadu, ale aj bez strachu a melanchólie. Nevyzlieka sa zo života, ale nesie si svoj kríž. Jeho jemné, ale i tvrdohlavo tvrdé pero neskrýva intímny vzťah k všetkému, čo sa dotýka ľudskej duše v krátkych chvíľach šťastia a dlhých dňoch smútku.
***
Bibliografický záznam:
Nagajda, Ján: Krídla z pavučín. Ilustroval akad. maliar Mikuláš Lovacký. 1. vyd. Košice: Vydavateľstvo DALI, 2013. 71 s. ISBN 978-80-89596-02-7 (viaz.).
***
Iné knihy autora:
- Ján Nagajda: Loď bláznov (2022)
- Ján Nagajda: Anjel bez krídel (2021)
- Ján Nagajda: Kým dohrá hudba (2019)
- Ján Nagajda: Nahý v osom hniezde (2018)
- Ján Nagajda: Ešte raz (2016)
- Ján Nagajda: Divertimento pre srdce a prúty (2015)
