Keď navždy odíde blízky človek, hlboko to zasiahne všetkých, ktorí ho vnímali ako súčasť svojho života. O to hlbší smútok prenikne dušu, keď ide o mladého človeka. Taká bolestivá správa zasiahla rodinu, ale aj priateľov a kolegov výnimočne talentovanej mladej slovenskej dokumentárnej režisérky a scenáristky MÁRIE RUMANOVEJ (* 22. 2. 1989), ktorá bola veľkou nádejou pre slovenský dokumentárny film a ktorá zomrela tragickou smrťou († 27. 8. 2019) predčasne vo veku 30 rokov.
Mária Rumanová absolvovala štúdium v Ateliéri dokumentárnej tvorby Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia získala za krátkometrážnu snímku Izolácia (2013) cenu za réžiu na festivale študentských filmov Áčko. Štúdium ukončila krátkometrážnym absolventským filmom Proti srsti (2014). S jeho protagonistami pokračovala v nakrúcaní svojho debutu, ktorým bol strednometrážny dokumentárny film Hotel Úsvit (2016). Po tragickej udalosti ho odvysielala RTVS na Dvojke (3. 9.).
Mária Rumanová počas nakrúcania
Film sleduje osudy piatich protagonistov a ich vzájomne sa prepletajúce osudy. Je situovaný do pohraničného mesta Čierna nad Tisou, kedysi strategicky dôležitého železničného uzla, ktoré čelí nemilosrdnej realite úpadku. Napriek zdanlivej sociálnej beznádeji snímka prináša silné lyrické a ľudské svedectvo o krehkej hranici medzi šťastím a bolesťou i životom a smrťou. Spoločným úsilím hlavných postáv je prekročiť hranice periférie a skepticizmu. Film, ktorý svedčí o výnimočnom talente režisérky, robí zaujímavým aj humor a vizuálna stránka, jeho príbeh ozvláštňujú kamerové nápady a prekvapivé strihy. „Mám rada filmy, ktoré vypovedajú viac obrazom než hovoreným slovom,“ vysvetľovala v súvislosti s filmom M. Rumanová. Časozberne zaznamenaný príbeh, ktorý sa odohráva na slovensko-ukrajinských hraniciach, zarezonoval ťaživou témou i výnimočným spracovaním v zahraničí. Hotel Úsvit prezentovali v roku 2016 aj na najväčšom medzinárodnom európskom festivale dokumentárnych filmov v Amsterdame, označovanom ako „dokumentaristické Cannes“. M. Rumanová v rozhovore z 26. 5. 2017 uviedla: „Po svetovej premiére na IDFA v Amsterdame sme mali severoamerickú premiéru na veľkom kanadskom festivale Hot Docs v Toronte, kde sme boli v súťaži stredometrážnych filmov. Čaká nás filmový festival v Jeruzaleme, pravdepodobne Camerimage v Łódźi...“ Film premietali i slovenské kiná a jej príbeh z východného Slovenska zaujal aj tamojšie náročné publikum.
M. Rumanová pracovala aj v Slovenskej televízii – RTVS – na magazíne Umenie, v rámci ktorého vytvorila desiatky dielov o divadelných predstaveniach, činohre, tanečnom divadle či opere. Nešlo iba o publicistické reportáže, ale o osobité audiovizuálne eseje s vyzretým autorským rukopisom a zmyslom pre detail i krásu, ako sa uvádza v tlačovej správe RTVS. Mladá režisérka spolupracovala aj na multimediálnych stvárneniach a projekciách pre inscenácie v Slovenskom národnom divadle. Na starosti mala i réžiu slovenskej audioknihy Ruzká klasika od Daniela Majlinga. Pracovala na viacerých dokumentárnych projektoch spolu s oceňovaným fotografom a kameramanom, 47-ročným Martinom Kollárom. Pracovne navštívila oblasti na Blízkom východe aj okupované miesta Palestíny.
Mária Rumanová patrila medzi najväčšie talenty najmladšej generácie slovenských dokumentaristov. Vo svojej tvorbe „ohmatávala“ krehkú hranicu medzi hraným a dokumentárnym filmom, robila to netradične a s osobitým vizuálnym videním. Slovenský dokumentárny film i naša filmová a kultúrna verejnosť v nej stráca mimoriadne nadanú režisérku. Dokladom bolo aj veľké množstvo mladých ľudí na rímskokatolíckom pohrebe 11. 9. v bratislavskom krematóriu, ktorí sa po skončení smútočnej rozlúčky, hlboko zasiahnutí nepochopiteľnou tragédiou, dlho nevedeli rozísť.
Rodine zosnulej, jej priateľom, kolegom a známym v mene redakcie Literárneho týždenníka vyjadrujeme hlbokú úprimnú sústrasť.
Redakcia Literárneho týždenníka
Foto: Ivan Rokosný a Facebook
(Zdroje: sk.wikipedia.org/wiki/Mária_Rumanová; Miloš Krekovič: Filmami chcela meniť svet k lepšiemu, in: dennikn.sk; Zomrela mladá úspešná filmárka (30), in: www.omediach.com; Rozhovor s M. Rumanovou: „Chcela som zistiť...“, zhováral sa Juraj Kovalčík, in: www.cinemaview.sk/rozhovory)
