Michal Rešetka (* 2. 9. 1794 Bobot – † 9. 5. 1854 v Horná Súča), pseud.: M. R. D. K., slovenský náboženský spisovateľ, literárny historik, vynikajúci bernolákovský národovec a významný zberateľ, editor a vydavateľ slovenských kníh, literárnych rukopisov v období slovenského národného obrodenia, katolícky kňaz, pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na gymnáziu v Trenčíne. Štúdium katolíckej teológie absolvoval v Nitre (1811), za kňaza ho vysvätili r. 1817. Pôsobil ako kaplán v Rajci (1817 – 23), Dubnici nad Váhom (1823 – 34) a od r. 1834 ako farár v Hornej Súči, kde je aj pochovaný. Počas 30. ročnej zberateľskej činnosti vo svojej knižnici zhromaždil a potom aj odborne spracoval množstvo slovenských i cudzojazyčných tlačených i rukopisných literárnych pamiatok. Slovenskú, vyše 1 000 zväzkovú časť jeho knižnice tvorili vzácne rukopisy Petra Benického, M. Augustíniho, Hugolína Gavloviča a iných. Knihy z jeho knižnice, ktoré dával k dispozícii širokej čitateľskej verejnosti, sa stali podkladom pre Chrástkove Dejiny reči a literatúry slovenskej a boli cenným prameňom aj pre Hurbanovu prácu Slovensko a jeho život literárny i pre A. Radlinského. Po založení Matice slovenskej sa vzácna Rešetkova knižnica (žiaľ, už nekompetná) stala jej majetkom. Zozbieral údaje o slovenských činiteľoch, ktoré spracoval v prehľadných dejinách slovenskej reči a literatúry. Patril do tretej generácie bernolákovcov.
V bernolákovčine vydával svoje preklady a pôvodné náboženské spisy, vďaka nemu vyšla Gavlovičova Valaská škola mravov stodola (1830 – 31) a dvojzväzkové vydanie Kázni príhodních od rozličnich ňekdi kazatelov v jaziku slovenském povedaných a na svetlo vydaných v r. 1831 až 1834 nákladom J. Palkoviča. Je autorom množstva samostatne vydaných kázní ako Duchowná reč..., Dve Duchowné reči..., Obraz života čnostlivého... (1832, 1836, 1839). Viaceré z kázni mu vyšli aj v Radlinského Pokladoch kazateľského rečníctva. Bol aj horlivým osvetovým pracovníkom, podporovateľom slovenských národných podujatí, najmä škôl. V Hornej Súči sa zaslúžil sa o vybudovanie školy, založil spolok miernosti (mal vyše 1300 členov) a nedeľnú školu. Je po ňom pomenovaná Krajská knižnica Michala Rešetku v Trenčíne a základná škola v Hornej Súči.
Literatúra:
1) Michal Rešetka. In: Slovenský biografický slovník R – Š. 5 zv. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 1992. S. 69 – 70.
2) Michal Rešetka. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 2 zv. [Napísal kolektív autorov pod vedením PhDr. Karola Rosenbauma, DrSc.] Bratislava: Obzor, 1984. S. 72.
3) Michal Rešetka [online]. In: Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne. [Citované 5. 9. 2014.] Dostupné z internetu: TU.
