Milí kolegovia,
sme svedkami globalizácie, no nemám pocit, že by to bolo na prospech malých národov, akým je slovenský, skôr ako keby to prispievalo k ich lepšiemu ovládaniu. Ak sa národu – aké nepopulárne slovo dnes, takmer na čiernej listine tzv. korektnosti – vytrhnú korene, ľahšie sa s nimi manipuluje do „správneho“ – podľa dnešných ľavicových liberálov a neomarxistov – smeru. Aké korene má naša rodina? Národné, slovenské a kresťanské, iných niet. Ideológie, ktoré sa sem tlačia zo Západu, idú proti histórii, ktorá sa začala na Golgote, a tradícii, ktorá dávno zadefinovala, čo je kultúra života a čo kultúra smrti.
Slovenský spisovateľ (a SSS) by mal byť hlasom národa, obhajca týchto koreňov, nie pomáhač ich vytrhávania. Máme však aj takých, bohužiaľ. Mal by sa jednoznačne postaviť na stranu kultúry života, histórie a tradície, určite proti ničeniu duše národa. Ak sa spájať, tak do Slovanskej únie, v ktorej by národy strednej a východnej Európy vo vzájomnej pomoci vedeli čeliť týmto snahám zo Západu.
Bohužiaľ, v súčasnosti sú ľudia s národným a kresťanským posolstvom a presvedčením vytláčaní na okraj spoločnosti, nedostávajú priestor v hlavnom mediálnom globalistickom a ľavicovo-liberálnom prúde. Sme svedkami zavádzania nových kultúrno-etických noriem neomarxizmu, ktorý z komunistických učebníc prechádza do antropologickej revolúcie, úplne nevedeckej – idúcej dokonca proti biológii, usilujúc sa zmeniť základy spoločnosti, predefinovať rodinu, manželstvo. Všetko pod rúškom rodovej rovnosti. Preniká všade, najmä do kultúrnych, štátnych a vzdelávacích inštitúcií. My ako slovenskí spisovatelia by sme mali byť na to citliví a mali by sme sa ozvať a neuspokojiť sa s touto skutočnosťou. Toto môže viesť k veľkému poškodeniu či až zničeniu národa.
Keďže sme svedkami prenasledovania slobody slova – skrytého i vonkajškového –, predpisovania, čo je „korektné“ myslieť si v modernej spoločnosti a najmä na verejnosti hovoriť, mnohí sa pýtajú, či má Európska únia ako združenie slobodných národov a štátov zmysel, či nejde proti svojej základnej myšlienke.
Úlohou slovenského spisovateľa je pomenovať tieto nebezpečné tendencie, vystúpiť proti nim a ponúknuť či ukázať správnu cestu, na ktorej by mal národ budúcnosť a nesmeroval by do sebazničenia. Treba niečo urobiť pre to, aby sa nám tu neusadila neomarxistická totalita korektného myslenia, jediného dovoleného, ako na Západe. Vyslovujem presvedčenie, že sa nám podarí uchrániť našu kultúrnu osobitosť národa a nedať si vytrhať korene. Nech každý z nás k tomu prispeje svojou mierou.
(Diskusné vystúpenie odznelo na Členskom zhromaždení Spolku slovenských spisovateľov 15. júla 2021 v Bratislave vo veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu)
(Štefan Patrik Kováč je spisovateľ, publicista, autor ôsmich kníh, učiteľ, apologéta, duchovný poradca a evanjelizátor, člen Spolku slovenských spisovateľov.)
