Ján Števček, prof. PhDr., DrSc. (* 13. 9. 1929 Mýto pod Ďumbierom – † 26. 9. 1996 Bratislava), pseud.: Ján Hudač, slovenský literárny vedec, historik a kritik, básnik, esejista, scenárista a prekladateľ, pochádzal z rodiny murára, ktorá mal korene na východnom Slovensku. (Bratanec –> literárny kritik a politik Pavol Števček.)
Základnú školu vychodil v rodisku, kde bol jeho učiteľom spisovateľ František Švantner (učil na ľudovej škole v Mýte v rokoch 1933 – 1940). Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1941 – 48). Absolvoval odbor slovenčina – francúzština na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1948 – 52). Doktorát filozofie (PhDr.) získal roku 1952, kandidátom vied o umení sa stal r. 1958, doktorom vied o umení roku 1975 a profesorom roku 1979. Pôsobil ako asistent estetického seminára Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1952 – 55), ktorá predtým (do roku 1952) niesla meno Slovenská univerzita, ako dobrý asistent (1955 – 62), docent (1962 – 73), mimoriadny (1973 – 79) a riadny profesor (od roku 1979). teórie a dejín slovenskej literatúry a vedúci katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy. Medzitým prednášal slovenskú literatúru v Budapešti (1964 – 66), pôsobil ako lektor slovenskej literatúry a slavistiky univerzite v Štrasburgu vo Francúzsku (1966 – 68), bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov (1970 – 71) a šéfdramaturgom SND (1879 – 80).
V literárnovednej práci sa venoval slovenskej prozaickej tvorbe 20. storočia, najmä lyrizovanej próze – v knižných prácach Baladická próza Františka Švantnera (1962), Lyrická tvár slovenskej prózy (1969), Nezbadané prózy (1971), Lyrizovaná próza (1973) a jej ideovo-estetickej problematike – v knihách Skice a Estetika a literatúra (obe 1972). Zaoberal sa analýzami modernej slovenskej prózy s dôrazom na román v práci Esej o slovenskom románe (1979), na ňu nadväzuje Moderný slovenský román (1983), v ktorej analyzuje románovú produkciu z rokov 1918 – 1948, monografia Súčasný slovenský román (1988), kde analyzuje pomery v románovej tvorbe po roku 1948. Súhrnne tieto práce vyšli pod názvom Dejiny slovenského románu (1989). S Albínom Baginom pripravil súbor portrétnych štúdií Obrazy a myšlienky, so Stanislavom Šmatlákom podobnú knihu Literárne rozhovory. V knihe Nové skice zhodnotil súčasnú literatúru vrátane drámy a kritiky. Posledné obdobie života venoval esejistickej tvorbe (Fenomenológia infarktu, Sliačske meditácie, V pasci, Týždeň v tichom dome a i.). Je autorom básnickej zbierky Tridsať clivých básní a jedna (1994), literárnych scenárov, televíznych adaptácií diel, divadelných a rozhlasových diel a editorom viacerých zborníkov.Venoval sa aj umeleckému prekladu francúzskej prózy i poézie. Nositeľ národnej ceny SSR (1986), Ceny Zlatý dvojkríž a vyznamenania Rytier literatúry a umenia – za šírenie francúzskej kultúry, ktoré mu udelil prezident Francúzskej republiky (1996).
Literatúra:
1) Ján Števček. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica, 2001. S. 82. S. 150 – 451.
2) Ján Števček. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 2 zv. [Napísal kolektív autorov pod vedením PhDr. Karola Rosenbauma, DrSc.] Bratislava: Obzor, 1984. S. 161 – 163.
